Jozef Pecho: Počasie tu budeme mať ako v Španielsku či Grécku
Extrémne horúčavy a extrémne sucho, straty prechodných období jari a jesene, upršané a zasnežené zimy. Takéto počasie bude na Slovensku samozrejmosťou, ak sa radikálne nezmení množstvo emisií v atmosfére. Počasie u nás bude podobné tomu, ktoré je dnes v Turecku alebo v Grécku. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatickej zmeny sme sa v našom podcaste ENVIcast rozprávali s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Vyštudovali ste odbor Fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského so špecializáciou meteorológia, klimatológia. Prečo ste sa rozhodli práve pre toto štúdium? Kedy ste sa začali zaujímať o také počasie, klímu... Či vám učarovali televízne rosničky?

Rosničky? To zrovna nie. U mňa to bolo také logické, pretože som sa vždy zaujímal o prírodu. Môj otec bol vyštudovaný fyzik, rozumel veciam, ktoré sa odohrávajú v prírode. Ja som bol veľmi zvedavý. Pýtal som sa a mal som k tej fyzike pomerne blízko. Súčasne to bol aj bylinkár, takže som sa dostal aj k živej prírode dosť rýchlo. A na základnej škole, keď sme boli prvý raz na návšteve v Bratislave ako školský zájazd a moja triedna učiteľka mi povedala, keď sme prechádzali okolo Prírodovedeckej fakulty, že toto je moja budúca škola. Pravdepodobne vedela niečo od mojej mamy, že ma zaujíma príroda a že by som asi chcel niečo podobné študovať. Tak som sa k tomu dostal pomerne logicky. Ja som chcel byť nielen meteorológ, ale aj geológ. Zaujímal som sa o vulkány, zaujímala ma hydrológia. Tá geografia bola pre mňa takou vedou, kde sa študuje naozaj všetko. Tam máte aj geológiu, hydrológiu, biosféry, aby ste to mohli komplexne poňať a vysvetliť vzťahy. A toto ma veľmi na tom lákalo.

Aké to bolo možno keď ste začínali, či už študovať alebo potom pracovať v tomto odbore? Povedomie o klíme, o zmene klímy, aké bolo vtedy a dnes, keď to môžete porovnať?

Ja som sa narodil začiatkom 80. rokov a už na prelome rokov 1989 a 1990 som si všimol, že sa u nás čosi zmenilo a začiatkom 90. rokov prišli také tie prvé návaly tepla. V rokoch 1992 a 1994 som si síce nerobil nejaké veľké záznamy, ale už vtedy mi bolo evidentne jasné, že s tou planétou nie je niečo v poriadku. O klimatickej zmene som vtedy veľmi ešte nepočul, pretože sa to veľmi nemedializovalo. Začiatkom 90. rokov prišli prvé vlny horúčav, ktoré sa potom pravidelne začali vyskytovať skoro každý rok a dnes ich máme už tak, že v každom roku je niekoľko extrémnych horúčav. No od polovice 90. rokov sa začala na otepľovanie nabaľovať aj zmena zrážkového režimu. To znamená, že začali prichádzať veľmi teplé zimy a veľmi intenzívne zrážky v podobe búrok. Globálne sa so zrážkami v podstate nič nestalo, ale tým, ako postupne rastie teplota, tak sa mení aj výpar. Ten sa zvyšuje. Takže od nového tisícročia po roku 2000 začali prichádzať aj prvé veľké zmeny. Pokiaľ ide o sucho, sucho sa začalo vyskytovať veľmi často aj u nás na Slovensku, najmä po roku 2012 alebo od roku 2012. Taká posledná veľká zmena je záležitosťou posledného desaťročia. Veľmi rýchlo nám ubúda sneh v prírodnom prostredí, a to najmä pod hladinou alebo pod úrovňou nadmorskej výšky 1000 metrov. A tým, že prichádzajú teplé a daždivé zimy, tak tá snehová pokrývka v podstate nemá podmienky sa vytvoriť hlavne v nížinách. Takže ubúda nám zo snehovej zásoby. A toto je ďalší efekt alebo ďalší prejav, ktorý potom podporuje to extrémne sucho v prírode.

Vedelo sa v období, keď ste študovali, že je tu riziko takejto zmeny klímy, alebo sa to vtedy prisudzovalo ešte zmenám počasia a nejakým výstrelkom? Už existovali pravidelné merania, takže nejaký príklon k otepľovaniu, možno zmenám, musel byť už viditeľný.

Ako som naznačil, ešte napríklad v 90. rokoch sa to príliš  nemedializovalo. Ale, samozrejme, pokiaľ by ste išli do archívu novín, tak nájdete už prvé články od profesora Lapina, od doktora Faška, ktorí sa už vtedy vyjadrovali, že k nejakým zmenám dochádza. Ale ten záujem médií bol naozaj veľmi okrajový. Pokiaľ by sme sa pozreli do zahraničia, tak tam už prvé také mediálne lastovičky boli známe už v 60. a 70. rokoch. Dokonca Margaret Thatcherová bola veľmi dobre informovaná o tom, že klimatická zmena bude riziko a bude to aj hrozba pre ľudstvo. Vôbec prvý politik, ktorý o klimatickej zmene naozaj verejne povedal, bol americký prezident Johnson v polovici 60. rokov.

Kedy to začala byť taká úplne horúca téma? Kedy si myslíte, že na to naskočila aj verejnosť?

Na toto sa veľmi jednoducho odpovedá. Osemdesiate roky, prvá dekáda nového tisícročia a rok 2010. Áno, boli tam nejaké mediálne projekty aj mediálne záujmy a výstupy, ale spoločnosť to stále brala ako niečo veľmi vzdialené. No prišla Greta Thunberg v roku 2018 a ja som pocítil obrovskú zmenu. Ten záujem bol skokový a rok 2018 bol ten kľúčový moment a, samozrejme, covid to trošku zabrzdil. To je pravda, ale ten záujem stále pretrváva a myslím si, že je stále väčší.

Vy ste už spomínali niekoľko vecí, ktoré si môže všimnúť aj bežný človek a prisúdiť ich klimatickej zmene. Ten ústup snehu, ja som hovorila o takmer vymiznutí jari a jesene Je ešte niečo okrem teda tých snehových zrážok a reálneho otepľovania a bleskových búrok? Čo si môže všimnúť bežný človek.

To, čo sme v podstate doteraz vymenovali, to sú hlavne fyzikálne prejavy. To znamená, že sa niečo deje s dažďom, menej snehu. Áno, aj vyššie teploty. Naozaj sa skracujú aj prechodné ročné obdobia a predlžuje sa veľmi rýchlo leto. Hlavne do tej jesennej časti. To sme pocítili aj tento rok. A prichádzajú, samozrejme, aj iné prejavy, ktoré ešte nemožno definovať ako dopad, ale prejavujú sa v prírodnom prostredí. Prichádzajú sem invázne druhy z južných regiónov, to znamená druhy hmyzu, prípadne rastlín, ktoré sme tu predtým nemali. To si ľudia všímajú naozaj dosť často. No a čo je evidentné priamo u nás, pretože klimatológia sa zaoberá aj prírodnými prejavmi rastlín, tak to ako tie reagujú na klímu. To znamená, kedy pučia listy, kedy pučia kvety, kedy dozrieva ovocie. To sú všetko fázy. A práve pri týchto fázach dochádza k veľmi rýchlemu postupu a posunu. Napríklad, dozrievanie obilia dnes je asi zhruba o 3 týždne skôr, ako to bolo v minulosti. Čo je veľký problém pre záhradkárov. Tým, že sa skracuje zima, jar nastupuje pomerne skoro a často to býva veľký problém, pretože marhule, kedysi začali kvitnúť až po troch zmrznutých (po 10. máji), a tam nebola veľká šanca, že by tie kvety zamrzli. Dnes často kvitnú už v apríli a na jar sa vždy budú ešte vyskytovať mrazy. Takže toto je reálna hrozba práve pre ovocinárov a záhradkárov, pretože čo im, samozrejme, nezničí ľadovec uprostred leta, o to prídu na jar, pretože tá jar sa výrazne zmenila.

Jedným z dôsledkov klimatickej krízy, o ktorom podľa mňa počul úplne každý, je topenie ľadovcov. Tie sa topia oveľa rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Aké problémy to so sebou prináša? Počuli sme už totižto politikov, ktorí hovorili, že je to stále tá istá voda, ktorá sa akurát roztopí a v tých moriach zostane zabúdajúc na kontinentálne ľadovce. 

My síce nebudeme priamo ohrození nárastom hladiny oceánov, čo je, samozrejme, problém, ktorý je problémom Antarktídy a Grónska, ale na svete sú určité pohoria, kde sa v priebehu časov kumulovalo veľké množstvo snehu. Z toho sa vytvorili ľadovcové plazy. Tie sú pekné nielen na pohľad, ale sú aj zdrojom obrovského množstva vody. No a my s tým budeme mať reálne problém. Síce v Tatrách nemáme ľadovce, kedysi síce boli, ale dnes už nie sú. A jeden veľký tok, ktorý prechádza naším územím, konkrétne Bratislavou, je veľmi závislý od množstva ľadovcov v Alpách. Totižto, keby tam tie ľadovce neboli, tak hladina, respektíve vodný režim Dunaja by bol viac rozkolísaný. To znamená, viac vody by bolo napríklad na jar a na začiatku leta a pomerne málo vody uprostred leta a v priebehu jesene. A mohlo by sa stať, že by bol ten režim až natoľko rozkolísaný, že v niektorých obdobiach by sa nedala uskutočňovať plavba. Čo sa už aj stalo reálne. Máme veľký problém s tým, že tie teplé letá a pomerne suché zimy v posledných rokoch v Alpách spôsobujú, že sa nielenže rýchlejšie roztápajú ľadovce, ale oni prichádzajú o zdroj. To znamená snehové zrážky. Posledné 3 - 4 roky sú v Alpách až katastrofálne z tohto pohľadu. A za posledné dva roky sa množstvo objemu ľadovcov vo všetkých oblastiach Álp znížilo o 10 %, čo je obrovská zmena. No a reálne to bude mať dopady v tom, že všetky tie rieky, ktoré majú svoje zbrojnice v Alpách, či je to taliansky Pád, nemecký Rýn, Dunaj alebo Rona, tak budú mať jednoducho v priebehu roka veľmi rozkolísaný režim, a toto bude nabúravať práve hospodárstvo. My to pravdepodobne budeme v budúcnosti pociťovať napríklad aj v tom, že pokiaľ by sa čisto teoreticky stala taká situácia, že by Dunaj doslova vyschol, čo z dnešného pohľadu je veľmi nepravdepodobné, tak budeme mať veľké problémy s podzemnou vodou na Žitnom ostrove, čo je hlavný zdroj vody na Slovensku. Ono keby vám celé Slovensko vyslovene vyschlo a nebola tam ani kvapka vody, tak Žitný ostrov nás zachráni a bude mať trojnásobne väčšiu kapacitu, než sme schopní spotrebovať. No a keď ten Dunaj nebude, tak proste nebude ani voda na Žitnom ostrove, alebo jej  bude veľmi málo. Takže toto sú reálne hrozby, ktoré v budúcnosti, nie síce o 10 rokov, ale niekedy v budúcnosti môžu nastať.

 

Celé znenie podcastu ENVI-cast spoločnosti ENVI - PAK s Katarínou Kretter a  klimatológom Jozefom Pechom nájdete na rôznych podcastových platformách a napr. aj TU.

 

 

 

 

 

 Okrem toho sa v rozhovore dozviete aj:

  • Prečo predstavuje topenie ľadovcov a permafrostu nebezpečenstvo
  • Ako zmeny klímy vnímajú mladí ľudia
  • Prečo sme jednou z najvzácnejších krajín Európskej únie čo sa klímy týka
  • Čo vlastne znamená klimatická migrácia