Aké sú alternatívy súčasných plastov a ako s nimi nakladať?

Cieľom projektu je spoločné hľadanie riešení, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie. Priemerný Európan ročne vyprodukuje 180 kg odpadu z obalových materiálov a predpokladá sa, že ak sa nič nezmení, tak do roku 2030 by toto množstvo mohlo narásť až na niečo vyše 214 kg. „Rozhodli sme sa, že tímy účastníkov sa v rámci výzvy budú venovať práve biodegradovateľným a kompostovateľným produktom osobnej starostlivosti a alternatívam plastových výrobkov v gastro sektore. Výzva bola trojtýždňovým projektom, počas ktorého sa účastníci zamerali na prieskum trhu a trendy v cirkulárnej ekonomike skrz praktickú skúsenosť a prácu v tíme,“ priblížila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.

Vízia udržateľnejšej budúcnosti

Ako najvhodnejšie materiály, čo sa týka obalov na kozmetiku a produktov osobnej starostlivosti, sa podľa inovátorov javia kyselina polymliečna (PLA) a bambus. „Kyselina polymliečna je biodegradovateľný polyester vyrábaný z obnoviteľnej biomasy využitím bakteriálnej fermentácie surovín, ako kukuričný škrob alebo cukrová trstina. Ďalším skvelým materiálom je bambus, z ktorého sa dajú vyrobiť nielen tvrdé obaly, ale jeho vlákna možno použiť napríklad na výrobu hygienických vložiek, tampónov či vlhčených utierok. Azda najzaujímavejšími materiálmi na výrobu hygienických a kozmetických potrieb, ktoré naši účastníci našli, sú banánové vlákna a celulóza z vodného hyacintu,“ vysvetlil Matej Held, spoluzakladateľ slovenskej vedeckej a podnikateľskej biotechnologickej platformy Lifbee. Medička Soňa Hudecová, biológ Tomáš Dučai, validačná špecialistka Denisa Forraiová a biochemik Martin Naňo spomínané materiály zároveň kategorizovali do farebného semafora na základe kritérií, ako sú biodegradovateľnosť, obnoviteľnosť zdrojov, uhlíková stopa, účinnosť vodných zdrojov či efektívnosť zdrojov. V tabuľke sú zelenou farbou označené najvhodnejšie alternatívy plastov a červenou tie najmenej vhodné. Celý výstup z projektu nájdete tu.

Tabuľka

Kategorizácia biodegradovateľných materiálov, výrobkov z nich a spôsoby ich spracovania. PLA – kyselina mliečna, PHA – polyhydroxyalkanoáty, PBS - polybutylén sukcinát, PBAT - polybutylén adipát tereftalát, K – kompostovateľný materiál, PK – priemyselne kompostovateľný materiál. Zelenou farbou sú označené najvhodnejšie alternatívy plastov a červenou najmenej vhodné z hľadiska brania ohľadu na životné prostredie.

Problém so spracovaním

Neodmysliteľnou výhodou spomínaných materiálov je fakt, že znižujú závislosť od fosílnych zdrojov a znižujú emisie skleníkových plynov. Ich spracovanie a likvidácia je však v súčasnosti veľký problém. „Biodegradovateľné výrobky nepatria do zberných kontajnerov na plasty, pretože sa nespracovávajú rovnakým spôsobom ako bežné plasty. Tým pádom môže dôjsť ku kontaminácii už odseparovaného odpadu. V prírode sa zasa veľmi dlho rozkladajú a nepatria ani do nádob na bioodpad,“ vysvetlil Held s tým, že podľa prieskumu, ktorý urobili účastníci výzvy, je ich spracovanie na Slovensku nemožné. Kompostovateľné plasty zasa narážajú na problém, že napriek tomu, že môžu byť umiestnené do kontajnera na bioodpad, kompostárne na Slovensku ich odmietajú akceptovať k spracovaniu.

Dobré príklady zo zahraničia

Za najlepšiu krajinu Európskej únie v oblasti kompostovania je považované Holandsko. Majú dobre rozvinutý podporný systém kompostovania, ktorý motivuje občanov ku kompostovaniu svojho odpadu. Príkladom je komunitné kompostovanie, dotácie a stimuly, ale aj prístup obehového hospodárstva. „Ďalšou krajinou s popredným systémom odpadového hospodárstva je Južná Kórea, ktorá svoj záväzok k environmentálnej udržateľnosti a znižovaniu množstva odpadu rieši zaujímavými prístupmi, ako napríklad tým, že v krajine je povinné separovanie potravinového odpadu a prísne pokuty za nedodržiavanie predpisov o separovaní,“ vysvetlil Held.

Gastro sektor tiež pozná alternatívy

S podobným problémom – odpadom z biodegradovateľných alternatív – sa stretol aj tím, ktorí sa venoval práve gasto sektoru. Aj na tomto trhu sú priateľskejšie výrobky ako tie z ropných plastov. „Dobre známymi alternatívami sú napríklad papierové nádoby, drevený príbor, taniere vyrobené z jedlého materiálu, alebo vrecká z cukrovej trstiny, ktoré sú na nerozoznanie od tradičných plastových vreciek. Inovatívne riešenia už teda na trhu existujú. Problémom však je, že ani tu používateľ v konečnom dôsledku nevie, ako s nimi nakladať po použití, keď sa stanú odpadom,“ uvádzajú inovátori z Lifbee Academy. Tieto alternatívy sa síce prezentujú ako environmentálne prijateľnejšia možnosť v porovnaní s tradičnými ropnými plastmi, avšak ich životný cyklus v tejto chvíli nie je úplne zmapovaný a často neexistujú štandardné pravidlá na lokálnej úrovni, akým spôsobom s nimi nakladať po ich použití. „Dôvodmi, prečo je niektoré druhy alternatívnych plastov náročné spracovať a recyklovať, sú napríklad rozmanitosť použitých materiálov, kontaminácia počas triedenia a nedostatok infraštruktúry,“ dopĺňajú.

Prieskum v prevádzkach a semafor

Účastníkom sa podarilo urobiť aj malý prieskum v gastronomických prevádzkach v Bratislave a zistili, že najpoužívanejšími alternatívami plastov sú papier a drevo. Výsledkom práce štvorčlenného tímu v zložení biotechnologička a mikrobiologička Eliška Ulmanová, medička Sára Fellnerová, molekulárny biológ Matej Zámečník a biznis analytik Jakub Malachovský  je 19-stranový dokument, ktorý má formu odporúčania práve pre prevádzky v gastro sektore. „Dokument prináša prehľad o alternatívach plastov, ktoré sa v súčasnosti používajú, taktiež aj spôsob ich recyklácie a semafor, ktorý pomôže zorientovať sa prevádzkovateľom pri ich výbere. Súčasťou je aj rozsiahla databáza priemyselne kompostovateľných materiálov používaných na balenie jedla,“ vysvetlila Kretter. „Veľmi sa tešíme zo spolupráce s mladými inovátormi, ktorí aj prostredníctvom tohto projektu prinášajú naozaj skvelé riešenia rôznorodých problémov. Sú to práve oni, ktorí sú plní nápadov a dokážu tak posúvať aj úplne bežné veci tým správnym smerom a zlepšovať tak nielen životné prostredie, ale celkovo aj naše životy,“ doplnila Katarína Kretter. 

Ochota si priplatiť verzus nevedomosť o možnostiach likvidácie

Účastníci výzvy v rámci prieskumu taktiež zistili, že ľudia sú na jednej strane ochotní začať používať produkty, ktoré sú vyrobené alebo majú obal z biodegradovateľných (kompostovateľných) materiálov a sú do určitej miery ochotní si za to aj priplatiť, avšak na druhej strane väčšina spotrebiteľov nepozná rozdiel medzi biodegradovateľným a kompostovateľným materiálom a nevie, ako odpad tohto druhu likvidovať. „Vyššie povedomie o možnostiach biodegradovateľných výrobkov aj o nakladaní s nimi, keď sa stanú odpadom, by mohlo viesť aj k tomu, že po nich budú ľudia siahať častejšie. Aj z nášho prieskumu už vyšlo, že ľudia sú ochotnejší priplatiť si za niečo, čo nebude do takej miery zaťažovať našu planétu,“ dodala Katarína Kretter.