B. Siklienka: Za jedny z prvých zelených striech môžeme považovať Semiramidine visuté záhrady

Povedzme najprv úplne na úvod, ako sa dá prejsť z finančného sektora k zeleným strechám. Zdá sa, že to je na opačných póloch zemegule.

Dá sa to. Ja ako finančný analytik som robil v Exceli a Excel je zelený, takže skok k tým zeleným veciam nebol ďaleký. A ako sa to stalo? Bolo to jednoduché. Stačí vyhorieť. Mňa už tá práca nenapĺňala a potreboval som zmenu. Ja som pôvodne začal so záhradami a postupne, niekedy okolo roku 2017, som sa začal potýkať so zelenými strechami a zaujímať o to viac. Tam niekde to začalo a prišla aj myšlienka založiť náš inštitút, ktorý sa pôvodne volal Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. Čiže v roku 2020 sa to aj podarilo a týmto fungujeme vlastne štvrtý rok.

Bolo vždy vaším koníčkom, kedy si viete oddýchnuť od analytickej práce, pracovať s hlinou v záhrade, so zeleňou?

Tak ja som vyrastal na záhrade, pretože my sme mali záhradu aj vinicu, čiže ja vravím, že som mal také pracovné detstvo. Vtedy som to neznášal, ale postupne som sa k tomu vrátil, pretože je to taká psychohygiena, hrať sa s tou zemou a s rastlinkami. Ja som bol osem rokov aj skautom, čiže k tej prírode som mal vždy blízko.

Skúste nám v krátkosti povedať, čo je to vlastne zelená strecha?

Tak nadnesene je to v podstate zeleň na streche. Samozrejme, že nemôžeme tú zeleň dať na strechu len tak. Musí to spĺňať určité parametre. Zelená strecha má určité vrstvy, aby dlhodobo fungovala a prinášala tie benefity.

Aké sú typy?

Rozlišujeme tri základné typy zelených striech. To je extenzívna zelená strecha – tie sa inštalujú najčastejšie a je to z toho dôvodu, že majú nízku váhu a sú ekonomicky prístupnejšie. Tam sa sadia prevažne tie rozchodníky alebo extenzívne trávy a výška tej skladby sa pohybuje zhruba od tých povedzme už desať centimetrov, lebo tie nižšie skladby už moc neprežívajú, do tých zhruba 15 cm. Potom máme intenzívne zelené strechy, čo sú záhrady na streche a môžeme to vidieť na novej autobusovej stanici Nivy, kde používame aj stromy, kríky, trávy, trvalky. Tie intenzívne strechy bývajú často aj pobytové. Môže tam byť grilovacia zóna, ihrisko, tu máme napríklad aj ovál na behanie. Slúži to najmä na to, aby tie obchodné centrá alebo administratívne centrá tvorili príjemné prostredie, aby si ľudia dokázali oddýchnuť a trávili tam možno viacej času. A medzi tým sú takzvané polointenzívne zelené strechy, ktoré majú zhruba výšku tej skladby od 15 cm do 30 - 35 centimetrov, kde sadíme trávy, trvalky alebo nejaké menšie kríky. Ony sa líšia od seba údržbou, čiže tie extenzívne majú nízku údržbu a naopak tie intenzívne, tie záhrady na streche, to je údržba ako na klasickej záhrade.

Zelená znamená, že na ňu človek musí mať prístup, aby sa o ňu staral?

To určíte, pretože jeden z mýtov je, že zelená strecha je bezúdržbová. My sa to snažíme dlhodobo vyvracať, pretože aj niekoľko realizátorov alebo niektorí realizátori rozširujú tento mýtus. A potom sú ľudia prekvapení, keď im strecha prerastie burinou a nedajbože aj vyschne.

Možno keby ste mali zhrnúť a predať myšlienku zelenej strechy. Aké sú výhody?

Pre mňa je zelená strecha primárne funkčná záležitosť. Medzi prvé zelené strechy sa radia visuté záhrady kráľovnej Semiramis. Čiže nie je to žiadne panské huncútstvo alebo nejaká trendy vec, ktorá vznikla teraz pár rokov dozadu. Napríklad Nemci, ktorí tak profesionálnejšie rozvíjajú zelené strechy, začali zhruba 40 rokov dozadu. Zelené strechy slúžili kedysi na chladenie, a na to isté nám slúži zelená strecha aj dnes, či už na chladenie okolitého priestoru - napríklad v mestách, kedy v lete zažívame tepelné ostrovy, tak je to jedna z možností, ako ochladzovať okolité prostredie. A takisto slúži aj na ochladzovanie interiéru. Napríklad, keď má dom alebo budova miestnosť pod strechou, tak tam býva štandardne teplejšie. My sme takto teplo mali aj v našom rodinnom dome, kde sme pred inštaláciou zelenej strechy zažívali v takýchto horúčavách 29 stupňov. Po inštalácii tá teplota klesla zhruba o 3 stupne. Je dôležité povedať, že zelená strecha plní tento ochladzovací efekt len vtedy, keď je živá. Akonáhle vyschne, tak tá teplota sa v zásade vracia na pôvodné hodnoty.

Je to vodou?

Je to jednak vodou, výškou substrátu, ale aj farbou tých rastlín. Tým, že zelená strecha pojme časť vody, zadrží časť vody, časť sa odparuje a tou výmenou dochádza k výmene tepla, čiže následne tým ochladzuje. A napríklad, keď má niekto zelenú strechu na dome, tak to prehriatie domu ono príde možno v nejakej časti domu, ale sa posúva v čase. To znamená, že nemusí sa začať ohrievať tá izba. Ja neviem o deviatej alebo o desiatej, ale možno až niekedy o tretej. Tam registrujeme nejaké vzostupy teplôt. Klíma sa nám zmenila a máme tu klimatickú zmenu. Kto nemá rád tento výraz, môžeme povedať, že sa nám zmenilo počasie. A to musí registrovať každý, pretože nemáme v zásade sneh, je v lete teplejšie. Máme prívalové dažde, veľké horúčavy a dlhodobé suchá. Zmenila sa nám distribúcia zrážok. To znamená, že rozloženie zrážok počas roka. Zažívame jednak tie prívalové dažde, ale aj takzvaný fenomén takých malých zrážok, že padne niekoľko milimetrov, ktoré sa v zásade hneď odparia a nemá to žiaden efekt. No a pre mestá je jednou z možností využívať takéto zelené strechy, zelené fasády, externú zeleň alebo dažďové záhrady na to, aby si to mesto ochladzovali a najmä v kombinácii so zrážkovou vodou, ktorú dnes prevažne púšťame do kanalizácie. To tvorí takú synergiu, že tie mestá dokážeme ochladiť aktívnejšie. Robila sa tu štúdia na Mlynských nivách, kde kombináciou zelene a vodného prvku dokážeme ochladiť okolité prostredie až o päť stupňov. Čiže, keď sa vrátim k tým benefitom, zelené strechy tým, že zadržiavajú vodu, spomaľujú následne aj odtok do kanalizácie. Keď nám príde nejaký väčší dážď, nevrhne nám celý ten objem do kanalizácie, a tým pádom môžeme eliminovať niektoré škody. Ďalším benefitom je napríklad predĺženie životnosti hydroizolácie. Zelené strechy zabraňujú prieniku UV žiarenia a izolátori tvrdia, že dokážeme životnosť hydroizolácie predĺžiť dvoj- až trojnásobne, takže tú investíciu si posunieme v čase. Ďalším benefitom je napríklad zvýšenie lokálnej biodiverzity. Klesajúca biodiverzita je problémom v celom svete a my vieme robiť tzv. biodiverzné zelené strechy. Čiže snažíme sa tie podmienky na streche pripodobniť podmienkam v prírode. Čiže používame kvitnúce kvety, trávy, mŕtve drevá, skaly, používame hmyzie domčeky a takto vytvoríme prostredie, kde si živočíchy nájdu svoje útočisko. Napríklad pekný výskum sa robí na stanici Nivy, ktorý robí už niekoľko rokov Prírodovedecká fakulta a v týchto dňoch práve vyšli prvé výsledky, že sa tam nachádza až 300 druhov živočíchov. Našla sa tam nejaká húsenica z Afriky a našlo sa tam 5 alebo 6 chránených druhov, čiže je to veľmi zaujímavé a na základe tohto výskumu vieme potom definovať rastliny, ktoré priťahujú dané živočíchy, čiže vytvárať si také tie zelené oázy v rámci zastavaného územia.

Poďme sa pozrieť na tie negatíva. Máme nejaké negatíva, ktoré sa spájajú so zelenými strechami? A ja viem, že z vašich úst to pôjde veľmi ťažko, pretože naozaj popularizuje túto tému, ale určite ste si vedomí nejakých úskalí.

Medzi také bežné negatíva môže patriť aj tá údržba. Čiže pri extenzívnych zelených strechách, čo sú tie také nízke, najčastejšie inštalované, kde sú prevažne rozchodníky alebo nejaké extenzívne trávy, tak treba vyjsť na strechu zhruba dvakrát do roka, minimálne raz do roka to zahnúť. A keď príde také dlhé obdobie bez dažďa niekoľko týždňov, tak je dobré tú strechu poliať. Ale napríklad chodníky majú opačnú fotosyntézu. To znamená, že ony sa uzatvárajú cez deň a neochladzujú. A takáto informácia zaznela minulý rok na našej konferencii Klimaticky odolnejšie mestá, ktorú prezentovali kolegovia z Ústavu výskumu zmeny klímatu. A to ste mali vidieť tú diskusiu medzi nami „zelenáčmi“ a vedcami. Ale nevadí to, pretože keď ten substrát sa napije vodou, tak tam dochádza k vyparovaniu a ochladzovaniu. A každopádne tá zeleň má nižšiu povrchovú teplotu, ako kebyže máme klasickú strechu či už z PVC izolácií, z asfaltových pásov alebo čierna škridla, ktorá je dnes moderná a sála neskutočné teplo do okolia.

A nezaznela tu informácia o cene. Je to obrovský nápor na peňaženku.

Tie ceny sa hýbu zhruba o tých 45 eur na meter štvorcový bez DPH, bez dopravy. V prípade výsadby strechy sadenicami, čo vlastne sadíme zhruba tých 20 kusov na meter štvorcový a tá strecha sa pokryje zhruba do 1,5 až dvoch rokov. Potom môžete strechu urobiť takzvanými chodníkmi, kobercami, čiže máte to hneď zelené a tieto ceny sa hýbu niekde 50 až 60 eur. Závisí to od výmery.

Keď sa pozrieme na to zadržiavanie dažďovej vody, tak toto táto výhoda, ktorá tu odznela tak v dnešnom lete a v dnešnom bežnom meste na Slovensku sme videli, že takmer rozmýšľať treba nad tým, aby sme na tú strechu zaviedli závlahu a aby nám tie rastlinky nezomreli skôr, ako príde prvý dážď, keďže bolo naozaj neskutočne sucho toto leto. Má to vôbec zmysel? Koľko vydrží bez vody zelená strecha?

Ťažko povedať, koľko vydrží bez vody, pretože to závisí to od rôznych faktorov. Jeden faktor je aj výška substrátu, geografická poloha, ale aj typy rozchodníkov, ktoré sú na streche. Dnes už máme odpozorované, že niektoré, ktoré sa na strechy dávali, tak v týchto podmienkach, už nevedia fungovať.

Keďže sa otepľuje a naozaj otepľuje sa rapídne, tak sa mení aj to, akým rastlinám sa u nás darí. Výber tých rastlín na zelené strechy je iný. Iné zloženie alebo iný výber bude platiť pre Bratislavu, kde je takmer subtropická klíma a možno na nejaké oblasti, ktoré sú bližšie k horám na strednom alebo severnom Slovensku.

Tak tie extrémy sú v zásade už všade. My sa skôr snažíme robiť tak, že keď zakladáme strechu. tak už máme typy chodníkov, ktoré dokážu prežívať aj takéto extrémne suchá. Sú to prevažne tie tučné listy. Čiže máme to za tie roky otestované, že aj keď príde dlhodobé sucho, mali by prežiť. Treba však povedať, že je dobré, keď sa dnes pripravuje stavba, aby si majiteľ vyviedol vodu aj na strechu, pretože my nevieme, čo bude o päť či desať rokov. Takže sa musíme na to aj tak pozerať, že radšej polejeme pitnou vodou, ako by som to mal nechať uschnúť. Ale dá sa to riešiť, pretože keďže my si tú vodu púšťame do kanalizácie a ešte aj za to platíme, tak sa snažíme robiť osvetu ohľadne toho zadržiavania, pretože je tá voda zadarmo. Je to médium chladenia a napríklad len staré bytové domy postavené do roku 1992, tak ich výmera striech je 10 miliónov metrov štvorcových.

V podcaste sa ešte okrem toho dozviete:

• Či sa zelené strechy týkajú iba rovných striech
• Kedy je najvhodnejšie obdobie na inštaláciu zelenej strechy
• Aký je záujem o zelené strechy a aká je ich životnosť