14. 12. 2021
Článok

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na RZV

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na RZV

V januári 2022 začneme aj na Slovensku zálohovať PET a hliníkové nápojové obaly. Táto nová povinnosť sa bude týkať výrobcov, predajcov, spotrebiteľov, OZV a ďalších subjektov pôsobiacich v odpadom hospodárstve. Medzinárodná aliancia EXPRA zorganizovala na túto tému odborný webinár. Súčasťou webinára bol aj ENVI - PAK, člen a spoluzakladateľ tejto významnej organizácie, ktorý z podujatia prináša poznatky o tom, ako fungujú zálohové systémy vo viacerých krajinách. V niekoľkých členských štátoch aliancie EXPRA boli na vnútroštátnej úrovni zavedené zálohové systémy, či už pred zavedením systému RZV, súbežne s ním alebo až po jeho aplikovaní v praxi. Zameriame sa na 7 krajín a ich spôsob fungovania zálohových systémov v koexistencii so systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV).

Švédsko zálohuje viac ako 30 rokov

Švédsko patrí medzi krajiny, v ktorých bol systém zálohov zavedený pred RZV, ktorá je aj vo Švédsku nastavená neziskovo. Štyri recyklačné spoločnosti, každá zameraná na iný druh materiálu (kovové obaly, plastové obaly, lepenka/papier a sklo), vlastnia firmu, prostredníctvom ktorej zabezpečujú a prevádzkujú zberný systém a jeho financovanie. Lobby a plánovanie stratégie v danej oblasti realizujú prostredníctvom ďalšej spoločnosti. V rámci RZV funguje vo Švédsku konkurencia s 10 % podielom na trhu.


Švédsky celoštátny zálohový systém bol založený už v 80-tych rokoch minulého storočia a je prevádzkovaný spoločnosťou s názvom „Returpack“, ktorá je zodpovedná za zálohovanie kovových plechoviek, recyklovateľných PET fliaš na nápoje a niektorých typov sklenených fliaš. Zálohované obaly musia byť správne označené a veľký dôraz sa kladie na zloženie obalového materiálu, z ktorého sú vyrobené (ekomodulácia). Legislatíva zálohovania sa vo všeobecnosti netýka obalov na mliečne, zeleninové a ovocné nápoje. Ekomodulácia sa vo Švédsku odvíja od recyklovateľnosti obalov. Čím je obal na nápoj kvalitnejší, tým je poplatok pre jeho výrobcu nižší a naopak.

Obr. Označenie zálohovaných obalov vo Švédsku


Švédsko plánuje dosiahnuť vyššiu kvalitu zálohovania aj zahrnutím obalov na mliečne produkty medzi zálohované obaly, zvyšovaním počtu automatov na zálohované obaly a rôznymi webovými aplikáciami a odmenami za zálohovanie na motivovanie zákazníkov.


Nórsko patrí k najlepším recyklátorom v Európe

Systém fungujúci v Nórsku je doposiaľ považovaný za najslávnejší a najdiskutovanejší v kontexte zálohových systémov a RZV. Zavedený bol už v roku 1902 a v súčasnosti ho spravuje súkromná spoločnosť hodnotového reťazca INFINITUM, ktorá prevádzkuje národný systém recyklácie fliaš a plechoviek v Nórsku a je rovnocenne vlastnená pivovarmi a maloobchodom. Ako hodnotový reťazec treba chápať činnosti, ktoré subjekty pôsobiace v konkrétnom odvetví vykonávajú s cieľom dodať na trh výsledný hodnotný produkt - materiál/tovar a/alebo službu.


Systém v Nórsku spravujú v súčasnosti tri spoločnosti – Sirkel pre recykláciu domového odpadu, (jednorazové) sklo a kov, Gront Punkt Norge (nórsky Zelený bod) pre plastové obaly, obalovú lepenku a nápojové kartóny a INFINITUM pre zálohový systém.


Zo štatistík vyplýva, že Gront Punkt Norge v Nórsku zrecykluje až 88 % plastových obalov na nápoje. INFINITUM so zálohovým systémom má celkovo zrecyklovaných 97,7 % PET plastov a 99,4 % plechoviek.


Pre Holandsko je vzorom švédsky systém

Holandská história zálohovania je veľmi podobná nórskej. Do 70-tych rokov 20. storočia tu nejestvoval žiadny triedený zber, avšak následne sa zálohy sklených obalov veľmi osvedčili. V 80-tych rokoch bol dokonca systém vrátenia zálohov sklených obalov na konzervovanú zeleninu a ovocie zrušený z dôvodu úspešného triedeného zberu.


V 90-tych rokoch sa zaviedol zálohový systém pre PET fľaše, pričom začiatkom tohto obdobia boli fľaše znovu-naplniteľné. Odvtedy fungoval dobrovoľný systém vrátenia záloh na sklo, následne len pre PET a niektoré nápojové fľaše.


Súčasnou špecialitou holandského systému je, že poplatok za záloh je v Holandsku možné darovať rôznym klubom a nadáciám (napr. športovým klubom, kostolu a podobne).


Do roku 2021 bol v Holandsku relatívne jednoduchý systém s 0,6 miliardou plastových fliaš na rok, avšak s rozšírením pôsobnosti legislatívy o zálohovaní aj na menšie fľaše sa očakáva, že sa toto číslo zvýši v rokoch 2021 až 2022 až na 1,5 miliardy na rok a od roku 2023, po pridaní plechoviek, sú očakávané ďalšie 2 miliardy plechoviek v zálohovom systéme, s ktorými sa v Holandsku budú musieť vysporiadať.


Obr. Predpokladaný vývoj nárastu zálohovaných obalov do roku 2023


Súčasný systém bol zavedený v júli 2021, takže aktuálne výsledky nie sú k dispozícii. Doterajšie výsledky ukazujú návratnosť plastových fliaš približne na úrovni 90 %. Predpokladá sa, že sa toto percento zníži kvôli malým fľašiam pridaným do systému, ktoré sú väčšinou používané “on-the-go“ a ich návratnosť bude značne nižšia. V budúcnosti Holandsko začlení do zálohového systému aj plechovky, s cieľom priblížiť sa systému a výsledkom Švédska.


Litva bojuje s otázkou príliš vysokých nákladov na systém

Zálohový systém bol spustený v roku 2016. Výška zálohu je 0,10 €. Štatistiky zálohového systému nápojových obalov ukazujú, že náklady na tonu odpadu uvedeného na trh sú 927 €, pričom na tonu vyzbieraného a materiálovo spracovaného (recyklovaného) odpadu náklady predstavujú sumu 976 €.


V systéme Zelený bod (RZV) náklady na tonu odpadu uvedeného na trh sú 120 €, pričom na tonu vyzbieraného a materiálovo spracovaného odpadu (recyklovaného) náklady predstavujú sumu 300 €. Tieto náklady sú dvojnásobkom výšky oproti pôvodným nákladom pred spustením zálohového systému, kde tona odpadu uvedeného na trh stála 60 € a náklady na zber a recykláciu tony odpadu boli vo výške 130 €.

Obr. Porovnanie nákladov zberových systémov v Litve


Estónsky systém má výborné výsledky, vyžaduje si však modernizáciu

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov bol zavedený spolu so zálohovým systémom. Výrobcovia v rámci RZV neplatia za všetky výrobky uvedené na trh a odpad z nich. Výrobcovia platia svojim OZV len percentuálne určenú sadzbu tzv. „minimálnej miery návratnosti“ jednotlivých druhov obalov (napríklad 70 % pri skle, papieri a kartóne, 55 % pri plaste, 60 % pri kovových obaloch a 45 % pri drevených obaloch ako sú napr. palety), za hmotnosť všetkého odpadu uvedeného na trh.


Výška zálohu v zálohovom systéme predstavuje 0,10 € a vzťahuje sa na všetky jednorazové plastové obaly bez ohľadu na objem (dochádza však ku sub-kategorizácii jednotlivých obalov do 0,5 l a nad 0,5 l, a to pre potreby zálohového systému), jednorazové kovové obaly, jednorazové aj opakovane použiteľné sklenené obaly. Do zálohového systému patria obaly z vody, piva, cideru, nealkoholických a nízko alkoholických nápojov, štiav, nektárov a koncentrátov.


Od roku 2021 je možné do zálohového systému vracať aj fľaše od vína a tvrdého alkoholu, avšak zatiaľ je takto v systéme zaradený len jediný výrobok od jedného výrobcu.

Medzi pozitíva zálohového systému patrí miera vyzbierania obalov uvedených na trh, ktorá predstavuje 80 – 98 %. Používané materiály sú vysoko kvalitné a 100 % recyklovateľné. Zálohový systém napomáha k plneniu vysokých štandardov a cieľov zberu.

Obr. Estónsky zálohový systém


Medzi negatíva zálohového systému patrí nákladnosť prevádzky. Zároveň vzniká otázka, či momentálne používaná technológia systému zvládne aj veľké množstvá odpadu do budúcna, a to z dôvodu, že zálohový systém je starší, nepraktický, vysoko nákladný a vyžaduje modernizáciu.


Španielsko má efektívny systém zberu aj jeho financovania

Miera vyzbieraných PET fliaš v roku 2020 bola na úrovni 76,8 %, pričom cieľom zberu do roku 2025 je 80 % s nárastom na 90 % do roku 2029.


Po registrácii do aplikácie Reciclos stačí naskenovať mobilným telefónom čiarový kód zo zálohovaného obalu, vhodiť obal do žltej zbernej nádoby zálohového systému a opäť naskenovať v mobilnej aplikácii QR kód umiestnený na nádobe. Následne je záloh vrátený do mobilnej aplikácie. Výhodami systému je jeho jednotná implementácia vo všetkých 17 regiónoch Španielska. Projekt Reciclos predstavuje dynamicky rozvíjajúci sa systém, ktorý spája sociálne a environmentálne projekty na jednej platforme, pričom umožňuje samospráve efektívne financovanie systému.

Obr. V Španielsku recyklujú pomocou mobilnej aplikácie


Belgický systém je postavený na digitalizácii a jednotnosti

Ciele zálohového systému sú zamerané na recyklačné riešenia pre všetky odpady z domácností a na zvýšenie cieľov a efektivity zberu. Digitalizácia je považovaná za kľúčový aspekt systému. Základný stavebný prvok zálohového systému je, podobne ako v prípade Španielska, postavený na jednotnosti zálohového systému v celej krajine. Vďaka jednotnosti systému používanému naprieč jednotlivými regiónmi Belgicka, dosiahla miera vyzbieraných PET fliaš uvedených na trh v roku 2020 až 92 %.


Projekt mobilnej aplikácie CLICK dopĺňa štandard zberu odpadu. Je významným partnerom v boji s voľne pohodeným  odpadom. Zberné nádoby sú jednotne označené ružovou farbou projektu. Prvé testy ukazujú 17 %-nú návratnosť obalov z voľne pohodeného odpadu. Projekt sa špeciálne zameriava na udalosti ako sú Vianoce, lokálne trhy a podobné spoločenské udalosti.


Voľne pohodený odpad na ulici človek dvihne, naskenuje čiarový kód z daného odpadu do aplikácie CLICK, kde sú za túto aktivitu pridelené „výherné“ body. Vyhodením odpadu do ružovej smetnej nádoby sa ľudia podieľajú na redukcii odpadu na uliciach. Body v rámci aplikácie je možné vymeniť za výhody (napr. zľavy) a podporiť tým miestnych obchodníkov.

Obr. Aplikácia CLICK


Zálohový systém by mal Slovensku priniesť zvýšenú mieru recyklácie

Na Slovensku funguje RZV od roku 2016. V najbližších rokoch ho čakajú výzvy k dosiahnutiu vyššieho podielu vyzbieraných a recyklovaných obalov a neobalových výrobkov. Zálohovanie PET a nápojových plechoviek, ktoré vstupuje do platnosti od roku 2022, určite pomôže zvýšiť objem recyklácie týchto obalov. Momentálne sa zbiera 62 %, cieľ je 90 %, takže je predpoklad, že zálohovanie zdvihne recykláciu o 28 percentuálnych bodov. Je však potrebné zamerať sa aj na ostatné druhy obalov – najmä na mäkké plasty, akými sú obaly z potravín a podobne.


V niektorých krajinách (napr. Nemecko) zavedenie záloh spôsobilo pokles ochoty triediť ostatné plasty a kov. Ak to bude aj prípad SR, určite bude náročnejšie plniť povinnosti výrobcov. Dôraz na to, aby bol odpad lepšie dotrieďovaný, môže byť cestou k zvýšeniu recyklácie zostávajúcich druhov odpadu. Dá sa predpokladať, že v triedenom zbere bude naďalej končiť aj istá časť zálohovaných obalov. Je dôležité, aby správca záloh a OZV našli spoločné riešenie, ktoré zaručí, aby náklady na ich zber nemuseli znášať ostatní výrobcovia.