Analýza recyklačného fondu vypracovaná ministerstvom životného prostredia SR

V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014  Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo Analýzu činnosti Recyklačného fondu za účelom prehodnotenia jeho fungovania a existencie.

Analýza  zhŕňa štatút, ciele a úlohy  Recyklačného fondu (ďalej iba „RF“), jeho zdroje, poskytovanie prostriedkov ako aj efektívnosť využívania prostriedkov Recyklačného fondu.

Prvá časť analýzy obsahuje citácie zákonov a iných právnych noriem, ktoré definujú a usmerňujú činnosť Recyklačného fondu. Z ďalších častí analýzy vyplývajú dôležité informácie ukazujúce charakter prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi niekoľko vybraných spoločností, čo vážnym spôsobom deformovalo trh zhodnocovania a recyklácie na Slovensku. Celkovo bolo Recyklačným fondom podľa analýzy na projekty schválených 147,3 mil. €, z toho takmer 56% (82,3 mil. €) bolo schválených pre 44 spoločností.

Analýza potvrdzuje, že napriek podpore, ktorú RF poskytol obciam zostáva skládkovanie dominantným spôsobom zneškodňovania komunálnych odpadov a jeho podiel narastá v absolútnych číslach aj v percentuálnom podiele. Z dokumentu vyplýva, že podpora zhodnocovania odpadov prostredníctvom finančnej podpory Recyklačného fondu nemá pozitívny dopad na zvyšovanie množstva zhodnocovania odpadov.

Podiel zhodnotených komunálnych odpadov tvorí podľa analýzy iba 8,47 % z celkového množstva zhodnotených odpadov v SR, preto je potrebné zamerať sa aj na separáciu a zhodnocovanie priemyselných odpadov, ktoré tvoria 91,53 % podiel z celkového množstva vzniknutých odpadov v SR, čím by sa zvýšila miera zhodnotenia a ustúpil by trend zneškodňovania odpadov skládkovaním.

Na záver Ministerstvo životného prostredia SR predkladá odporúčania vo forme troch alternatív:

Alternatíva 1.    

Prenesenie RF pod Environmentálny fond so zachovaním oddelených finančných operácií od ostatnej činnosti Environmentálneho fondu

Alternatíva 2.    

Zachovanie RF

Obe alternatívy navrhujú presunutie väčšiny príjmov RF do Štátnej pokladnice (doteraz naakumulované prostriedky RF presunúť v plnej výške). Iba približne 1/3 príjmov chce MŽP využiť na podporu separovaného zberu pre samosprávy.

V oboch alternatívach MŽP SR navrhuje zachovať sektory pre odpadové oleje, opotrebované pneumatiky a staré vozidlá. Na zrušenie navrhuje sektory:  batérií a akumulátorov, odpadov z elektrozariadení , kovových obalov a odpadov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, odpadov z plastov, papiera a skla. Pre komodity zo zrušených sektorov MŽP SR navrhuje riešenie prostredníctvom systému oprávnených organizácií v zmysle národnej legislatívy.

V prípade nemožnosti transformácie RF do Environmentálneho fondu navrhuje MŽP SR nasledovné organizačné zmeny v orgánoch a činnosti RF:

• Menovanie členov správnej a dozornej rady ministrom životného prostredia na základe návrhu príslušných organizácií s podmienkou odvolania alebo nevymenovania členov ministrom,
• Nepodporovať investičné projekty ale len samosprávne orgány pri podpore zberu a zvozu odpadov,
• Zvýšiť transparentnosť funkcie recyklačného fondu – stanoviť nástroje a ciele,
• Sprehľadniť finančnú podporu samospráv z prostriedkov Recyklačného fondu prostredníctvom integrovaného informačného systému.

Alternatíva 3.    

Zjednotenie systému materiálového toku a financovania odpadov a odpadov z obalov z niekoľkých systémov do jedného systému, jeho transparentnosť a kontrolovateľnosť (clearingové centrum zriadené priamo MŽP SR)

Táto alternatíva navrhuje využitie väčšiny prostriedkov na zabezpečenie zberu, triedenia a zhodnotenia jednotlivých komodít a iba ¼ príjmov na podporu separovaného zberu pre samosprávy.  Cieľom má byť zjednotenie systému materiálového toku odpadov a financovanie do jedného systému za účelom plnenia záväzkov SR voči EÚ.

Všetky navrhované alternatívy predpokladajú, že do trhu s odpadmi bude naďalej zasahovať štát. Z tohto pohľadu sú tieto alternatívy ďalším pokračovaním deformovania tohto trhu a zachovania zásahov, ktoré sa v doterajšej praxi už ukázali byť zbytočné a neefektívne. Dá sa predpokladať pokračovanie, politiky potláčania súkromných iniciatív a posilňovania pôsobenia vládou dosadzovaných úradníkov, ktorí budú kontrolovať prerozdeľovanie vládou vynútených poplatkov.

Najväčším mínusom tejto analýzy je to, že táto analýza vôbec nezahŕňa možnosť zrušenia Recyklačného fondu. Táto alternatíva sa totiž ponúka ako najviac logická – vzhľadom na to, že pôvodný cieľ existencie recyklačného fondu, ktorým bolo budovanie recyklačných kapacít, je už splnený (potvrdzuje to i analýza, ktorú si dal vypracovať v roku 2008 samotný RF renomovanej audítorskej spoločnosti.)

Ministerstvo životného prostredia SR predložilo predmetnú analýzu Hospodárskej a sociálnej rade SR za účelom prehodnotenia fungovania a existencie RF. Minister životného prostredia SR Jozef Nagy tento materiál z rokovania Rady nakoniec stiahol vzhľadom na rôznorodosť pripomienok sociálnych partnerov a odporučil ešte viesť odbornú diskusiu.

K predmetnej analýze tiež prebehlo stretnutie odbornej verejnosti na pôde MŽP SR. Záverom stretnutia, ktoré zvolal minister životného prostredia bolo, že MŽP SR bude pokračovať v príprave nového zákona o odpadoch v duchu uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov a budúci systém plnenia povinností zberu a zhodnocovania odpadov sa bude opierať o systémy založené výrobcami a dovozcami – to znamená kolektívne systémy a oprávnené organizácie.