Analýza stavu triedeného zberu v mestách a obciach Slovenska za rok 2012
Oprávnená organizácia ENVI-PAK zhromažďuje údaje o stave odpadového hospodárstva v Slovenskej republike už od svojho vzniku, t.j. od roku 2003. Hlavnou motiváciou bola nutnosť poznania reálneho stavu nakladania s komunálnymi odpadmi. Aby bolo možné rozvíjať systém triedeného (separovaného) zberu od spotrebiteľov v mestách a obciach, je nevyhnutné disponovať relevantnými informáciami.
Získané údaje a ich analýzy je možné používať ako základ pre optimalizáciu systému triedeného zberu v mestách a obciach, ako podklad pre plánovanie ďalšieho vývoja, ako platformu na vymieňanie skúseností a vyhodnocovanie jednotlivých riešení zavedených systémov triedeného zberu odpadov v jednotlivých mestách a obciach.
Stav triedeného zberu je možné charakterizovať viacerými ukazovateľmi pomocou, ktorých je možné porovnávať navzájom jednotlivé regióny Slovenska. Medzi najdôležitejšie ukazovatele patrí množstvo vytriedeného odpadu na obyvateľa za rok (vyťažitelnosť), hustota zbernej siete a efektivita inštalovanej infraštruktúry.
Pre účely podrobnejšej analýzy bola Slovenská republika rozdelená do štyroch regiónov. Región ZÁPAD pokrýva územie Trenčianskeho, Trnavského kraja a Bratislavského kraja, región STRED Banskobystrický kraj a Nitriansky kraj, región SEVER Žilinský kraj a región VÝCHOD reprezentuje Prešovský a Košický kraj. Analyzované regióny boli rozdelené na základe prirodzenej príbuznosti jednotlivých krajov v nakladaní s odpadom.
Najvýznamnejšie faktory zohľadnené pri definovaní regiónov boli: štruktúra sídiel, charakter územia (rovinatosť resp. hornatosť) a rozšírenosť domáceho spaľovania separovateľných zložiek komunálnych odpadov.
Priemerná produkcia komunálneho odpadu
Priemerná produkcia komunálneho odpadu v roku 2011 bola 307,66 kg na obyvateľa. Najvyššiu produkciu zaznamenal región ZÁPAD (319,40 kg/obyvateľ/rok), naopak najnižšia produkcia bola v regióne SEVER (286,11 kg/obyvateľ/rok). Priemerná produkcia komunálneho odpadu v rámci EÚ je 515 kg/obyvateľ/rok. Je veľmi pravdepodobné, že so stúpajúcou životnou úrovňou bude stúpať aj naša produkcia komunálnych odpadov a bude sa približovať k priemeru EÚ. Preto treba túto skutočnosť zohľadňovať pri všetkých rozhodnutiach ovplyvňujúcich sféru komunálnych odpadov.
Miera vyseparovateľnosti
Každý obyvateľ SR v minulom roku v rámci komodít sklo, papier, plast a nápojové kartóny priemerne vyseparoval 25,63 kg, z čoho sklo tvorilo 35,78%, plast 20,02%, papier 37,69% a nápojové kartóny 6,51%.
Najviac vyseparovali obyvatelia regiónu západ, pričom bola v tomto regióne dominantnou komoditou komodita papier (11,42 kg/obyvateľ/rok), najmenej v regióne východ len 16,66 kg, kde prevládala komodita sklo 7,15 kg/obyvateľ/rok.
Priemerná hustota zbernej siete (t.j. objem, ktorý mal každý obyvateľ v priebehu štvrťroka k dispozícii na triedenie) bola v roku 2011 176,43 l/obyvateľ/rok, pričom najvyššia bola v regióne stred (203,24 l/obyvateľ/rok), najnižšia v regióne západ (158,05 l/obyvateľ/rok).
Efektivita využívania infraštruktúry separovaného zberu
Región západ mal síce najnižšiu inštalovanú zbernú sieť, ale využíval ju s najvyššou efektivitou, z každého litra nainštalovanej infraštruktúry vyťažil v priebehu roka 42,77 g materiálu. Najmenej efektívne využíval svoju infraštruktúru región východ, z každého litra vyťažil len 23,38 g materiálu. Priemerná efektivita nainštalovanej infraštruktúry SR bola 36,32 g/l/rok.
Pri maximálne efektívnom využívaní nainštalovanej infraštruktúry by bolo možné z každého litra vyseparovať za rok 161,20 g a v priebehu roka vyseparovať 41,20 kg na obyvateľa.
Z uvedené je zrejmé, že v prvom rade potrebné zvýšiť využívanie existujúcej infraštruktúry separovaného zberu. Ďalšiu infraštruktúru je potrebné budovať koncepčne. V potrebnom rozsahu a pre tie komodity, kde je to racionálne a potrebné.
Novú infraštruktúru možno budovať aj z prostriedkov od oprávnenej organizácie ENVI-PAK, ktoré môže získať každá obec resp. mesto, ktoré pristúpi na zmluvu o spolupráci. Tým, že je systém priamej finančnej podpory miest a obcí nastavený motivujúco a odmeňuje mestá a obce, ktoré svoj systém separovaného zberu zveľaďujú, investované prostriedky sa mesto prípadne obci určite vrátia. Finančnú podporu na zlepšovanie systému zberu možno súbežne čerpať aj z prostriedkov Recyklačného fondu. Na zlepšenie infraštruktúry sú vyčlenené aj finančné prostriedky z fondov Európskej únie ako i Environmentálneho fondu.
Záver
Triedený zber sa na Slovensku vyvíja do značnej miery nekoordinovane, nerovnomerne a najmä bez jasnej koncepcie. Svedčia o tom veľké regionálne rozdiely v úrovni triedenia (vyseparovateľnosti), ako i ukazovatele hodnotiace hustotu infraštruktúry a jej využitie. Táto situácia sa odzrkadľuje na prevádzkovaní triedeného zberu a jeho výsledkoch.
Na druhej strane medziročné porovnanie údajov ukazuje, že systém triedeného zberu je stabilný a dosahuje stabilné výsledky. V praxi to znamená, že bez vonkajšieho impulzu, ktorým by mohla byť nová odpadová legislatíva, sa nepohneme ďalej.
Ing. Roman Vandák
ENVI-PAK