Slovensko je v nakladaní s odpadom na chvoste EÚ
Každý občan Slovenska vyprodukuje ročne 323 kg komunálneho odpadu (údaj Štatistického úradu SR z roku 2012)

Každý občan Slovenska vyprodukuje ročne 323 kg komunálneho odpadu (údaj Štatistického úradu SR z roku 2012). Z tohto množstva sa vytriedi a následne zrecykluje necelých 10 %. K triedeniu odpadu sa napriek tomu hlási až 67 % občanov. Túto disproporciu môže vyriešiť nový zákon o odpadoch.

Aj keď je tento štatistický údaj porovnateľný so štátmi Európskej únie (podľa EUROSTAT-u Európania vytvoria približne 500 kg/rok odpadu, z toho je 46 kg vytriedeného a zrecyklovaného), je neporovnateľný z hľadiska podielu skládkovania a recyklovania odpadu. Na Slovensku končí na skládkach až 74 % odpadu, pričom naši rakúski susedia vyvážajú na skládky len 3 %. Priemer Európskej únie je 23 %. Tento stav svedčí o tom, že Slovensko sa úrovňou nakladania s odpadmi radí takmer medzi krajiny tretieho sveta. Zmena by mala byť v záujme nás všetkých. Ak sa však situácia nemení k lepšiemu, či dokonca sa ešte zhoršuje, musí prísť k zmene legislatívnych pravidiel.

Pripravovaný zákon o odpadoch, o ktorom bude čoskoro rokovať Národná rada Slovenskej republiky, by v oblasti odpadového hospodárstva mohol výrazne zmeniť súčasný stav a postavenie Slovenska. Nový právny rámec si vyžadujú aj povinnosti voči EÚ, že do roku 2020 upravíme systém odpadového hospodárstva tak, aby sme minimálne 50 % komunálneho odpadu triedili a recyklovali. Navyše, do roku 2030 by sme mali túto pomyselnú latku zdvihnúť až na 70 %.

Aby sa nám podarilo splniť tento náročný cieľ, je pre zabezpečenie efektívneho fungovania zberu a zhodnocovania odpadov potrebný prepracovaný systém, ktorý zachová osvedčené postupy, ale prinesie aj nové, úspešne fungujúce vo vyspelých európskych štátoch. Napríklad systém, založený na priamej spolupráci medzi organizáciou zastupujúcou výrobcov a samosprávou. Osobitý význam pri racionálnom nakladaní s odpadmi by malo mať prenesenie zodpovednosti za financovanie triedeného zberu a nakladanie s odpadmi, pochádzajúcimi z výrobkov, zo samospráv na výrobcov, alebo nimi prevádzkované organizácie. Tieto a ďalšie navrhované legislatívne pravidlá by mali priniesť do systému a zmluvných vzťahov vyššiu transparentnosť, sprehľadniť materiálové toky odpadov a ich financovanie, jasne určiť zodpovednosť, ale aj otvoriť trh novým subjektom.

Slováci, podľa prieskumov, majú skutočný záujem o triedenie odpadu. Potrebujú na to vytvorené podmienky. Nový zákon navrhuje systém, ktorý by mal k triedeniu motivovať napríklad zľavou z poplatku za odpad. Zodpovednosť za odpady sa rozšíri z obcí na výrobcov a táto principiálna zmena výrazne ovplyvní celkové fungovanie nového systému. Množstvo skládkového odpadu a náklady naň by sa mali začať postupne znižovať a tým nás priblížiť k európskemu štandardu a splneniu záväzkov, ktorými sme v EÚ viazaní.

Navrhnutý systém v novom zákone o odpadoch má pôvod v overených systémoch fungujúcich už roky v starej Európe, kde majú podľa renomovaných auditov zabehnuté najefektívnejšie systémy triedeného zberu odpadov z obalov v pomere k vynaloženým financiám a dosiahnutým výsledkom recyklácie.