Do energetickej chudoby môže spadať až 23% domácností

Energetickú chudobu ako pojem zatiaľ zadefinovanú nemáme. Ako by ste ju vysvetlili? Čo si pod týmto pojmom môžeme predstaviť?

Je to spojenie dvoch slov – energetický a chudobný. Je to názov problému, ktorý má sociálnu a zároveň aj technickú časť. Vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy začali rásť ceny energií a to začalo mať vplyv na domácnosti. V zahraničí sa to nazýva skratkou „Eat Or Heat“. To znamená, že domácnosť má problém vybrať si medzi svojimi prioritami. Po zaplatení všetkých účtov im nezostávajú buď žiadne peniaze, alebo veľmi málo, čo ide na úkor ich komfortu, alebo napríklad aj kvality potravín, ktoré si kupujú. Keby som mala byť ešte konkrétnejšia, v praxi si vieme energetickú chudobu predstaviť tak, že existuje domácnosť, ktorá má nejaký príjem. Tá domácnosť v istom období narazí na to, že prichádza vykurovacia sezóna a príjem, ktorý dovtedy mali, bude nedostatočný. Tým, že vo vykurovacej sezóne budú zvýšené ceny energií, začnú hovoriť: „No dobre, tak tieto mesiace nebudeme kupovať toľko mäsa, lebo je drahé, alebo tieto mesiace prestaneme chodiť autom.“ Jednoducho začnú prijímať rozhodnutia, kedy si znižujú komfort a to už považujeme za energetickú chudoba. V úvode som hovorila aj o technickom probléme, pretože to presne súvisí s ich bývaním. Bývanie takýchto domácností je väčšinou zaťažené tým, že nie je dostatočne energeticky hospodárne, a preto aj výdavky na energie sú celkom vysoké.

Ide energetická chudoba ruka v ruke s „klasickou“ chudobou?

Nie nevyhnutne. Klasická chudoba má dokonca svoje riešenia aj na Slovensku. Máme tu rozvinutý sociálny systém, kedy môžu ľudia za určitých okolností poberať dávky a podporu, ktorá im pomáha so situáciou, do ktorej sa dostali. Energetická chudoba priamo súvisí s tým, že výška cien energií stúpa a to spôsobuje, že ich domácnosť je neustále v horšom stave. Napríklad majú úniky energie a tam vzniká nepriama úmera, že viacej platia, pretože viacej potrebujú aj na vykurovanie domácnosti. Takže ten komfort nás stojí príliš veľa peňazí. Čiže nie je to vyslovene chudoba v pravom slova zmysle.

Aký veľký problém je to u nás na Slovensku? Vieme to nejako vyčísliť?

Napriek tomu, že nemáme definíciu energetickej chudoby, trochu by som sa pri nej zastavila. Definícia energetickej chudoby je dobrá presne preto, aby sa štát o týchto ľudí vedel postarať, aby vedel, aký je ich počet a vďaka tomu vyhradil finančné prostriedky aj štýl dotácie a pomoci. Keď bude vedieť nielen počet, ale aj zloženie takýchto domácností, bude vedieť o to lepšie pomoc nastaviť. Toto zatiaľ nemáme a kvôli tomu, štát nevie takéto dotačné programy dobre nastavovať. Na druhej strane vieme, že nejaké štatistiky už urobené máme. Napríklad aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je zodpovedný za definíciu energetickej chudoby, už pripravil nejakú koncepciu, kde už sú pripravené a zhrnuté isté štatistické dáta. Z tej koncepcie vyplýva, že na Slovensku máme z celkového počtu domácností okolo 234 tisíc domácností, ktoré by mohli spadať do energetickej chudoby. To predstavuje zhruba 23 % z celkového počtu.

Koho ohrozuje energetická chudoba na Slovensku najviac?

Energetická chudoba na Slovensku, takisto aj inde vo svete, ohrozuje domácnosti, ktoré sa môžu aj zo dňa na deň ocitnúť v ťažkej situácii. Môžeme si predstaviť domácnosť, kde sú dvaja pracujúci, dvaja maloletí a jeden z toho páru príde o zamestnanie, takže sa im okamžite zníži príjem. Ďalší typ takejto domácnosti, kedy je ťažké zvládnuť všetky výdavky, je napríklad domácnosť, kde je ťažko zdravotne postihnutá osoba. Taktiež ľudia, ktorí dovŕšia dôchodkový vek, opúšťajú prácu a majú už len dôchodok, čiže aj ich príjem sa zníži. Združenie Budovy pre budúcnosť si v januári 2023 nechalo spracovať pekný prieskum, ktorý bol realizovaný u vlastníkov rodinných domov. Vyplýva z neho, aký vplyv má zloženie domácnosti na to, ako vie hospodáriť s peniazmi a ako veľmi na nich vplýva napríklad aj výška cien energií a s ňou spojené obavy. Výsledky ukázali, že medzi vlastníkmi rodinných domov máme staršie obyvateľstvo. To znamená, že 23 % ľudí sú už ľudia v dôchodkovom veku a skupina vo veku 56 až 64 rokov má tiež zastúpenie okolo 20%. Toto sú  ľudia, ktorí už nedostanú hypotéku a nemajú šancu získať väčšie množstvo peňazí na to, aby si obnovili svoj dom. Ak sa dostanú do situácie, že už sú na dôchodku, alebo nebodaj jeden z  partnerov ochorie, tak už si vôbec nevedia znížiť náklady na energie. Práve tam je dôležitá pomoc štátu, ktorý by mal vnímať takéto prípady, vedel o nich a cielene pripravil programy, ktoré im pomôžu dať si domácnosť do energeticky úspornejšie režimu. Benefitom je, že keď obnova v domácnosti prebehne, majitelia budú schopní zo svojich príjmov splácať všetky mesačné výdavky.

Ak tomu správne rozumieme, tak receptom na riešenie problému energetickej chudoby je určite aj pomoc štátu. Je podľa Vás nevyhnutná?  

Áno. Neviem odpovedať stručnejšie ako áno, je nutná. Energetická chudoba je sociálny problém, ale ako som povedala, je to aj technický problém, čiže problematika obnovy domu. Zároveň musím spomenúť aj to, že štát si na seba zobral priveľký záväzok a to je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. A tam presne patrí aj to, aby sme mali energeticky efektívne domovy, obydlia a aby sme inštalovali obnoviteľné zdroje energie. Aby sme sa k tomu záväzku priblížili, je povinnosťou štátu nájsť riešenie energetickej krízy aj klimatickej zmeny práve u takýchto skupín obyvateľov, ktorí nedosiahnu na dotačné programy, ktoré sú skôr motivačné a dajú vám len časť podpory. Štát síce nemá definíciu energetickej chudoby, ale musí myslieť na to, že tento problém má aj prídavné efekty. Keď nemám dobre obnovený dom, vykurujem  na nižšiu teplotu. Možno som viacej chorľavý, pretože nemám v dome pocitovú teplotu, ktorá by ho vyhriala. Následkom toho som napríklad prišiel o zamestnanie a tak ďalej. Môže tam prísť nejaké ochorenie, že človek, o ktorého nie je postarané, sa môže dostať do nejakej slučky, ktorú treba riešiť a zase zvyšuje aj náklady štátu.

Čo viac sa z tejto epizódy dozviete?

• Ako je na tom Slovensko s energetickou chudobou v porovnaní s inými krajinami.
• Aké sú základné tipy na šetrenie energií v domácnostiach.
• Či domácnosti ohrozené energetickou chudobou majú možnosť získať dotácie na renováciu domov.
• Či sú dotačné schémy pre získavanie energie z obnoviteľných zdrojov aj pre „bežného človeka.