Dokážeme recyklovať 20 percent textilného odpadu

Vo všeobecnosti vieme, že textilný priemysel patrí medzi jedno z najznečisťujúcejších odvetví na svete, kde sa ročne vyrobí až 80 miliárd rôznych druhov oblečenia. Z toho 80 % putuje na skládku. Povinnosť triediť textil na Slovensku má vstúpiť do platnosti v roku 2025. Máme nejaké štatistiky, koľko textilu sa u nás predá a koľko sa vyhodí?

Štatistiky sú veľmi rozdrobené. Vznikla pracovná skupina, ktorá sa zaoberá prípravou na zavedenie triedenia a recyklácie textilu. Na základe rokovaní tejto skupiny bola vypracovaná štúdia, ktorá mapuje situáciu na Slovensku. Výsledkom štúdie je, čo všetci dobre vieme, že na Slovensku sa textil síce zbiera, do istej miery sa aj recykluje, ale nie dostatočne. Nebavíme sa, samozrejme, len o textile, ktorý vyhodia obyvatelia, ale aj o priemyselnom textile. Na Slovensko sa dováža vo veľkom objeme, ktorý sa u nás len triedi a následne putuje niekam za naše hranice.

Myslíte, použitý textil?

Áno, na Slovensku sú len dve väčšie spoločnosti, ktoré sa venujú zberu a triedeniu použitého textilu, Humana a Textile house. Spoločne triedia niečo cez 30 tisíc ton textilu ročne, lebo nemajú väčšiu kapacitu. Väčšina ho zmizne opäť v zahraničí, či už v podobných triediarňach ako sú u nás, časť ostane na Slovensku a nejakým spôsobom sa tu použije.

To znamená, že skôr či neskôr skončí v odpade.

Všetko raz skončí v odpade. Reálne jeden človek vyprodukuje približne 11 kg textilného odpadu za rok, čo je 66 tisíc ton len na Slovensku. Pritom recyklačných kapacít pre textil máme vybudovaných na 10 až 12 tisíc ton, čo znamená, že 20 % by sa tu dalo zrecyklovať. Na druhú stranu, nie všetok textil sa dá recyklovať na daných recyklačných linkách. Je to dané technikou, ktorá sa v nich používa. Väčšina týchto kapacít slúži de facto na recykláciu priemyselného textilného odpadu.

Čo si pod tým máme predstaviť?

Všetko, čo vzniká pri výrobe textilných výrobkov. Mali by sme sa tu vlastne baviť o textilu, ktorý vznikne tu a tu ho vyhodíme alebo ho prestaneme používať. Všetko, čo sme si raz obliekli, predstavuje prácu a energiu, ktorá bola do výrobku vložená a je škoda ju nevyužiť. Toto by sme si mali ako spotrebitelia uvedomiť a začať rozmýšľať, čo s výrobkom ďalej, ako sa k nemu máme ďalej správať. Je jasné, že časť výrobkov môže nosiť aj niekto iný. V západnej Európe až 60 % vyzbieraného textilu končí v tejto kategórii. Takto vyzbieraný textil príde k nám na triedenie a až u nás v konečnom dôsledku zistíme, koľko z neho pôjde na reuse čiže opätovné využitie, koľko na recykláciu či na energetické zhodnotenie.

Povedzme, že tu máme optimálny stav a všetok textil, ktorý na sebe máme, dáme do takého kontajnera. Čo všetko tam bude?

Budú tam super veci, pretože niekto sa rozhodol, že si ich len raz oblečie a už zajtra sa mu nepáčia, tak ich tam odloží. Povie si, niekto iný to využije. Skončí tam ale aj textil, ktorý sme si obliekli 47 krát a už má 4 diery. To si už nikto neoblečie a skončí vytriedený na nejakej kôpke na potenciálnu recykláciu. Ale skončí tam aj textil, ktorý sa na potenciálnu recykláciu nehodí. Ten musíme oddeliť a budeme sa tešiť, keď skončí v energetickom zhodnotení.

Aký textil sa nedá vôbec recyklovať?

To, čo je u nás momentálne nerecyklovateľné, sú kombinované materiály s netextilnými časťami. Napríklad pogumované vetrovky. Sú to veci, ktoré obsahujú vysoký podiel elastanu, čiže je to textil, ktorý sa nejakým spôsobom ťažko dostane späť do čistého vlákna. Priemyselný odpad je čistý a dá sa s ním niečo urobiť. Niekedy ľahšie, niekedy zložitejšie, ale dá sa. Ak sa ale bavíme o všeobecnom texte a ten je na 99 % zmesový, pretože aj na obyčajnej bavlnenej košeli, ktorú by sme povedali, že je na 100 % bio, obsahuje nejaké nitky alebo visačky z iného materiálu. Na druhú stranu, keď príde kôpka zozbieraného textilu, ktorý máme roztriediť, je veľmi zložité rozoznať výrobok z čistej bavlny od výrobku, v ktorom je povedzme aj 70 % polyester.

My pracujeme s obalmi a neobalových výrobkami a celkovo, keď sa zaoberáme recykláciou, tak vždy je jednoduchšie uprednostňovať mono materiály, pretože je jasné, že recyklačná cesta je pre ne vydláždená. Pri textile reálne vidíme, že si spotrebitelia kupujú, v čom im je pohodlne, čo nebude zapáchať, čo vydrží dlho nepokrčené. Toto však nedokáže jeden materiál, práve je tak obľúbený textil, ktorý je zložený z rôznych prímesí. Vy ale vravíte, že každá recyklácia takýchto prímesí je ťažko realizovateľná alebo identifikovateľná. Je v budúcnosti možné, že takéto kombinované materiály dotriedia stroje, ktoré budú presne vedieť zistiť, čo to je za materiál a budú vedieť s tým pracovať?

Neviem, či je správnou cestou rozdeľovať textil na mono materiály. Bavme sa o vlastnostiach tohto materiálu, nebavme sa o zložení. Zamyslime sa nad tým, aké vlastnosti textil má, prečo si ho obliekame. Aby nám bolo teplo, prípadne, aby nás chránil pred teplom. Čiže je to izolačný materiál s vysokou tepelnou kapacitou. Tak ho využime v tejto forme. Vytvorme z neho napríklad izolácie. Polyuretán, minerálna vata, sklenená vata sú primárne zdroje, vhodné napríklad aj na akustické zabezpečenie miestností. Ďalšiu vlastnosťou textilu je zadržiavanie vody. S tým máme problém na Slovensku aj vo svete.

Toto je určite zaujímavé a mňa to napĺňa nádejou, že využitie pre túto druhotnú surovinu, o ktorej sme sa dnes bavili, je obrovské.