Je v poriadku,ak na hroby nič neprinesieme. Spomínať sa dá aj inak

Začnime odpadom z cintorínov. Odhaduje sa, že približne polovica celoročného odpadu, ktorý na cintorínoch vzniká, vzniká hlavne v tom období Dušičiek. Máte nejaké aktuálne alebo možno presnejšie čísla? Ako to s týmto odpadom na cintorínoch vlastne je?

Bohužiaľ, nemáme presnejšie štatistiky, ktoré by nám vlastne pomohli vo vytváraní lepších stratégií, alebo vedeli by sme lepšie poradiť mestám, ako s tým odpadom nakladať. Takže tá informácia, že je to približne polovica, tak tá sa na Slovensku rôzni. V niektorých obciach mestách je toho viac, je to možno 70 % odpadu, niekde menej.

Všetci, ktorí ani jeden deň v roku na cintorín neprídu, tak práve na Dušičky sa tam idú pozrieť. Už len kvôli tej atmosfére a podobne. Takže je možné, že práve vtedy zapália sviečky, prinesú kahance, ktoré skôr či neskôr skončia v odpade.

Áno, vlastne ten najväčší podiel celoročného odpadu z cintorínov vzniká zhruba od konca októbra po druhý novembrový týždeň. To je hlavné obdobie spomínaných návštev.

Prečo vlastne my ľudia máme pocit, že sa musíme predbiehať v tom, aby hrob práve nášho blízkeho bol najvyzdobenejší, najkrajší a aby tam bolo toho čo najviac?

Tie motivácie sú rôzne. Pre niekoho je to sociálny tlak mať ten hrob krajší, než ho má niekto iný. Je to také slovenské špecifikum. Potom je to možno osobný tlak, že nenecháme predsa babkin hrob taký a taký, čo by nám na to povedala. Alebo tie motivácie môžu byť aj hlbšie a my preto radíme ľuďom, aby sa na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad tým, prečo potrebujú vôbec niečo priniesť na ten hrob. Pretože spomínanie na blízkych zosnulých je vnútorný proces a u každého prebieha trošku inak. A tým, ako máme jedinečné vzťahy za života, tak máme jedinečné vzťahy aj potom, v tom našom vnútornom svete. Takže odporúčame zastaviť sa a tú svoju motiváciu si nejako zhodnotiť v sebe. Veľa ľudí to robí preto, lebo cíti nejaký dlh alebo nejaký pocit viny. A tie dary, kahance, kvety sú potom nejakým splácaním toho dlhu.

Čím sú vlastne hroby ekologickou záťažou na životné prostredie?

Keď ľuďom hovoríme o prírodnom pohrebníctve, tak sa pýtajú, čo je teda neekologické na tom súčasnom pohrebníctve? Ten rozdiel začína možno už výberom rakvy. Čiže tým, čo je pod zemou. Pretože ten hrob nie je len to, čo vidíme. Je dôležité, či je alebo nie je betónovaný. Zo zákona nemusí byť, ale veľa cintorínov zaviedlo betónovanie hrobu kvôli nejakej ochrane spodných vôd. Takisto rakvy sú lakované, morené, zdobené plastovými ozdobami. Výstelka je zo syntetických látok, oblečenie zosnulého – často najmä starší ľudia sú pochovávaní v svadobných oblekoch, ktoré boli tesilové a ženy v šatách z umelých materiálov a silonkách. Všetko to vytvára takú kombináciu, ktorá nedovoľuje, aby sa telo prirodzene rozložilo v hrobe tak, ako by sa malo. Potom sú to rôzne prikrývky na rakvy. Možno ste to už videli na pohrebe, že keď sa rakva uloží do hrobu, tak sa ešte prekryje takou perinou, aby ten zvuk dopadajúcej hliny na rakvu nebol taký ostrý. Ale opäť je to ďalšia syntetická vrstva. A potom samotný hrob. Tie náhrobky sú z kameňov, ktoré sa dovážajú z Indie, Číny cez pol sveta. Ťažia sa v nie etických pracovných podmienkach. Často sa na tej ťažbe a opracovaní kameňa podieľajú deti. A toto je niečo, čo už západné krajiny začali riešiť a ošetrovať. Napríklad v niektorých nemeckých mestách nie je možné doviezť si náhrobok, ktorý nemá certifikát etickej práce. Toto je jedna časť, a potom ešte to, čo tam prinášame my – čiže všetky ozdoby, ktoré tým, že je to v exteriéri, nemajú veľkú životnosť. Vieme, že živé kvety veľmi rýchlo vädnú, prípadne zamrznú počas dušičiek. A tak ľudia volia skôr tie umelohmotné, ktoré sú z plastu, z ropy a z kombinovaných materiálov, takže tam nie je možné ich správne vyseparovať a recyklovať. A nehovoriac o kahancoch, ktoré ako pozorujeme, tak čoraz viac ľudí si volí LED kahance a tie na baterky.  Tie síce horia, nech sa deje čokoľvek, ale majú veľmi krátku životnosť a ekologická stopa batérií je veľká. Ľuďom sa to nechce od seba oddeľovať, keď to vyhadzujú, prípadne ich nie je kde správne na cintoríne vyhodiť. Nezoberú si ich domov, pretože z cintorína sa domov veci nenosia. A takto sa všetko nabaľuje a ekologický problém cintorínov narastá.

Celé znenie podcastu ENVI-cast spoločnosti ENVI - PAK s Katarínou Kretter a Monikou Suchánskou nájdete na rôznych podcastových platformách a napr. aj TU.

Čo viac sa z tejto epizódy dozviete?

• Ako je to s triedením na cintorínoch
• Kde končí odpad z cintorínov.
• Aké je prírodné pohrebníctvo.
• Kde na Slovensku máme prírodné cintoríny a čím sa líšia od klasických.