Každý z nás môže šíriť povedomie o potrebe chrániť životné prostredie

Na úvod nám prosím prezraď, kedy si si prvýkrát uvedomila, že sa chceš venovať ekologickým témam a že ochrana životného prostredia je pre teba dôležitá?

Na Novom Zélande, kde som sa bola aj s bratrancom pred siedmimi rokmi zdokonaľovať v angličtine. Keďže výuka prebiehala v environmentálne zameranej škole, chodili sme aj na rôzne túry do prírody, kde nás náš profesor vzdelával aj v environmentálnych témach. Rozprával nám veľa zaujímavých vecí. Prvýkrát som tam zachytila pojem klimatická kríza. O tejto téme sa vtedy u nás ešte toľko nehovorilo. Keď som sa vrátila, ďalej som sa v tejto téme vzdelávala a k môjmu environmentálnemu povedomiu prispela následne aj dnes už celosvetovo známa environmentálna aktivistka Greta Thunberg.

Keď sme si pár rokmi na Slovensku na túto terminológiu ešte len zvykali, mali na Novom Zélande už zavedené nejaké konkrétne opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré robili a u nás to bola ešte „nepokosená zelená lúka“?

Mne sa páčilo, že napriek vysokej životnej úrovni a finančnému zabezpečeniu ľudia tam míňali menej na materiálne veci a viac na zážitky. A zároveň sa určite lepšie správali k prírode. Napríklad pri povodiach riek stavali stromy, aby zamedzili ich prílišnému rozširovaniu. Myslím, že na rozdiel od Slovenska, na Zélande už vyhlásili stav klimatickej núdze.

Od návratu z Nového Zélandu si aktívna vo viacerých oblastiach. Vyštudovala si žurnalistiku, pomáhaš bezobalovému obchodu U vážky, robíš vlastné podcasty, kde sme sa v jednom aj stretli len v opačnom garde. Píšeš pre brainee.sk, si ambasádorkou Európskeho klimatického paktu, stážovala si v Európskom parlamente a nesmiem zabudnúť ani na to, že si bola jednou z hlavných iniciátoriek petície Klíma ťa potrebuje. Čomu všetkému sa vlastne venuješ, prečo a ako to všetko stíhať?

Sú to všetko aktuálne veci, aj keď som sa venovala aj iným. A prečo to robím? Som mladá a mám dostatok energie, aby som aspoň trošku zmenila svet okolo seba, pretože je dôležité začať práve od seba meniť veci k lepšiemu. Dáva mi to zmysel, keďže som vyštudovaná novinárka a mojím cieľom je hlavne komunikovať tieto témy. Vo všetkých tých projektoch, ktoré si vymenovala, komunikujem práve environmentálne témy, nielen klimatickú krízu. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme ich dostali bližšie k ľuďom a ja som veľmi rada, že médiá o nich stále viac hovoria.

Veľa sa hovorí aj o systémových zmenách, o ktoré by sa v prvom rade mal postarať štát, aby sme v roku 2050 boli schopní dosiahnuť klimatickú neutralitu. Ty však hovoríš nielen o veľkých zmenách, ktoré sú v rukách štátu a politikov, ale že treba začať od seba. Prečo by sme vlastne mali začať od seba, čo sú tie základy, ktoré človeka až tak nebolia a ktoré by si odporúčala ľuďom, ktorí chcú robiť niečo pre planétu, pre životné prostredie?

Možností je veľa. Napríklad obmedziť živočíšnu výrobu, nejesť tak často mäso. Ja som 4 roky vegetariánka, bola som chvíľku aj vegánka, ale to sa mi úplne nepodarilo. Živočíšna výroba ovplyvňuje zdravie nás, našej planéty a vytvára vysoké emisie. Ani naši starí rodičia nejedli často mäso, väčšinou v nedeľu alebo pri výnimočných príležitostiach. Ďalej by sme mohli obmedziť nakupovanie v reťazcoch. Skúsiť nakupovať udržateľné značky, napríklad aj v sekáčoch alebo na swapoch, kde si oblečenie s niekým vymeníme. Každý z nás si môže nájsť svoju cestu, ktorá bude smerovať k obmedzeniu a menšiemu plytvaniu. Bolo by tiež fajn, keby ľudia presadli z osobných áut do verejnej dopravy. Štát by mal podporiť tento druh prepravovania sa vyššou atraktivitou. Ďalšia vec je neplytvať potravinami, kompostovať, triediť odpad a recyklovať, čo už nepotrebujeme. Treba tiež zodpovedne voliť, byť občiansky aktívni.

Podľa toho, čo si vymenovala, sa ľudia nemusia vzdať veľkej časti svojho komfortu. Ak chcú napríklad jazdiť svojím autom, môžu svoje jazdy zdieľať s niekým iným. S čím by mali politici podľa teba začať? Nehovorím, že im rovno odporučíme ich budúce plány, ale určite si nad tým rozmýšľala.

Máme prijaté rôzne stratégie, podpísané zmluvy a dohody, ale nemáme konkrétny plán, ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Problém je v tom, že naši politici väčšinou rozmýšľajú v období štyroch rokov, teda v jednom volebnom období, ale klimatická kríza je beh na dlhé trate.

Veľa ľudí je skeptických k týmto témam. Majú pocit, že je to niečo, čo hrozí až ďalším generáciám a nás sa to až tak netýka. Ako by sme mali komunikovať s ľuďmi, ktorí nás odbijú odpoveďou, že dnes riešim niečo iné, prečo by som mal práve na toto hľadieť a meniť svoje správanie?

Klimatická kríza sa týka naozaj nás všetkých. Cez leto sme zažili obrovské horúčavy. Podľa vyjadrenia klimatológa Jozefa Plechu to bolo jedno zo šiestich najhorúcejších liet za stopäťdesiat rokov, čo bolo asi málokomu príjemné a to je dôsledok klimatickej zmeny. Takže by som to skúšala cez osobnú skúsenosť a pýtala sa ľudí, ako sa cítili. Pretože sú ľudia, ktorí žijú v jednoizbovom byte bez klimatizácie a asi sa im nedalo spať. Kedysi sa o klimatickej kríze hovorilo, že je to niečo, čo sa týka ľadových medveďov niekde na Sibíri, ale klimatická kríza je už na Slovensku a cítime ju. Aj ľudia, ktorí popierali klimatickú krízu, začali o nej premýšľať.

Máš pocit, že starší ľudia sú menej senzitívni k ekologickým témam, že skôr mladší sa zaujímajú alebo je to individuálne?

Myslím si, že mladí ľudia sú inšpiratívni. Ja mám 26, ale poznám 17-18 ročných, ktorí vedia o týchto veciach rovnako ako ja, alebo možno aj viac. A je to pre mňa veľká inšpirácia, že si tie veci študujú, učia sa o tom sami vo voľnom čase. Deti vyčítajú svojim rodičom, že nerobili dosť pre klímu, takže sú tam aj medzigeneračné spory. Ale myslím, že aj starší ľudia sa o túto tému zaujímajú. Nedávno vyšiel prieskum Slovenska Klíma 2022. Robila ho Masarykova univerzita a vyšlo, že ľuďom na Slovensku záleží na ochrane životného prostredia a na klíme.

My sme expertmi hlavne v triedení odpadu, recyklácii a nedá mi neopýtať sa ťa, či má pri riešení ochrany životného prostredia zmysel apelovať na ľudí, aby správne triedili?

Určite má. Ako dieťa, som bola s babkou za jej sestru vo Švajčiarsku, kde už odpad triedili. Na Slovensku ešte nie. Babka sa tiež snažila triediť. Nechápala som vtedy, prečo triedia, ale cítila som, že by to tak asi malo byť. Iba triedením odpadu sa klimatická kríza nevyrieši, ale je to základ. Veľmi dôležité je aj zálohovanie, čo som rada, že sa na Slovensku spustilo. Sú to kroky, ktoré každý z nás môže robiť a určite to má zmysel.

Vieš odhadnúť, koľko odpadu asi vyprodukuješ, alebo čo končí v tvojom koši najčastejšie?

To neviem zatiaľ, ale od januára bývam sama, odsťahovala som sa od rodičov a tým sa veľa vecí zmenilo. Moji rodičia nakupovali veľa do zásoby a potom sme to museli dojednať, alebo aj nemuseli a tým pádom to skončilo v koši. Ja nakupujem menej, premýšľam, čo potrebujem, snažím sa neplytvať potravinami. Občas si kúpim toho viac, ako dokážem zjesť a potom najmä zelenina, ktorá sa rýchlo kazí, skončí v koši. Takže určite sú veci, ktoré viem robiť lepšie a snažím sa o to.

Veľa sa hovorí v súvislosti s klimatickou zmenou o uhlíkovej stope a o tom, že človek by sa mal zamyslieť nielen nad tým, koľko tvorí odpadu, ale tiež napríklad, ako cestuje. Nedá sa žiť úplne doma a vzdať sa cestovania. Minimálne cesta na Nový Zéland musela byť z hľadiska dopadu na životné prostredie náročná, aj keď určite všetci by sme sa prihlásili, keby nám povedali, že sa môžeme ísť pozrieť na druhú stranu zemegule. Nerozmýšľala si spätne nad týmito tvojimi cestovateľskými zážitkami s výčitkami svedomia?

Necestovala som lietadlom asi 4 roky. Naposledy som bola v Portugalsku, tiež na envirostáži takže, čo sa týka Nového Zélandu, túto možnosť som mala vďaka mojej tete. Mala som 19 a bola to super skúsenosť. Mne viac vadí, keď niekto letí za 14 eur lietadlom do Paríža na deň a pol alebo dva, aby si tam urobil selfie pri Eiffelovke pre svojich followerov. Podporujem ľudí, ktorí cestujú, lebo je to dôležité, aby sme si rozšírili obzory, ale treba cestovať premyslene. Mám kamarátku na stáži v Nórsku a chcela by som sa do Nórska pozrieť. Zvažovala som vlak, ale problém je, že vlaky v Európskej únii vyjdú trikrát drahšie ako lietadlo. A toto by, myslím si, mala zmeniť únia a podporiť cestovanie vlakom.

Cestovanie lietadlom v konečnom dôsledku neznamená významnú úsporu, ak zrátame, koľko trvá cesta na letisko, čakanie pred odletom, kým vystúpime z lietadla a dostaneme sa z letiska do cieľa cesty. Hlavne pri lete na krátku vzdialenosť je záťaž na životné prostredie neúmerná ušetrenému času.

Presne neviem, ale niektoré krajiny zakázali krátke lety. Poznám ľudí, ktorí lietajú pravidelne z Viedne do Košíc. Ja som nedávno cestovala do Košíc vlakom päť hodín a bolo to fajn.

Pýtam sa hostí a opýtam sa aj teba, či si sa stretla ohľadom klimatickej zmeny alebo klimatickej krízy s fámami a legendami, ktoré ľudia šíria?

Slovensko je krajina dezinformácií, v rámci Európskej únie patríme v tomto smere k lídrom šírenia hoaxov a dezinformácií. Veľká skupina Slovákov, ktorí neverili očkovaniu či vojne na Ukrajine a ktorí zároveň podporujú Rusko, šíria, že na Slovensku bude klimatický lockdown. Myslím si, že kým ľudia nezačnú premýšľať racionálne, vzdelávať sa a čítať, nedokážeme riešiť ani klimatickú krízu.

Čím to je, že tomu ľudia veria, že odmietajú zmeniť svoje správanie?

Skôr odborníci by vedeli odpovedať. Ja si myslím, že ľudia sú nahnevaní na štát a systém a tým pádom si hľadajú rýchle riešenia. Páčia sa im bombastické titulky, ktoré si prečítajú, ale článok nečítajú, lebo načo? Dôvera v médiá je veľmi nízka aj vďaka našim politikom. Aby som bola aj trochu optimistická, chcem pripomenúť, že prieskum z Masarykovej univerzity potvrdil, že Slovákom záleží na tejto téme.

Spomínala si Gretu Thunberg. Máme aj na Slovensku nejaké vzory, inšpiratívnych ľudí, ktorí dokážu na seba strhnúť pozornosť?

Takých ľudí pribúda aj na Slovensku, napríklad tí, ktorí rozbehli petíciu Klíma ťa potrebuje, kde sú veľmi šikovní lídri a líderky, alebo Danka Piršelová, klimatická ambasádorka a hovorkyňa Únie miest Slovenska, ktorá je pre mňa veľkou inšpiráciou. Bola jednou z prvých, ktorí sa tejto téme začali na Slovensku venovať. Stále pribúda ľudí, ktorí majú pozitívny dopad na svoju komunitu.

Odporučila by si nie celkom zorientovaným ľuďom v tematike nejaké zdroje, ktoré by im pomohli zorientovať sa v téme?

Napríklad Klima podcast od denníka SME je perfektný zaujímavými rozhovormi s ľuďmi z tejto oblasti, ale zároveň aj veľmi zrozumiteľný a informačne hodnotný. A momentálne čítam odbornejšiu knihu Klimatické vojny. Je o tom, že nás v budúcnosti čaká sucho, boj o vodu.

Si mladý a rozhľadený človek a stojíš nohami pevne na zemi. Ale určite máš nejaké méty, ku ktorým ašpiruješ, ktoré chceš ešte dosiahnuť. Kde vidíš svoje míľniky?

Rada by som sa zlepšila v triedení odpadu, špeciálne plastov a prestanem si zabúdať svoju fľašku, aby som si nemusela kupovať jednorazovú. A čítať viac odbornej literatúry o tejto téme a viac sa o nej naučiť.

Verím, že sme inšpirovali aj našich poslucháčov a ďakujem za rozhovor.

Celé znenie podcastu ENVI - PAK Kataríny Kretter s Martou Fandlovou nájdete tu: