K oblečeniu mám emotívny vzťah
Komik a influencer Števo Martinovič nám porozprával nielen, ako trávi najkrajšie sviatky v roku, ale tiež niečo o svojom vzťahu k prírode a životnému prostrediu, ako aj o aktivitách na sociálnych sieťach. Poznáme ho zo seriálu Hranica, zároveň účinkuje v Túlavom Divadle a v Divadle La Komika a spolu s Michaelou Majerníkovou má podcast Marakua. Na Instagrame vystupuje aj ako postavička včela honosná.

Máme posledné dni pred Vianocami. Ako sa na ne pripravuješ a aký máš vzťah k tomuto sviatku?

Tento rok sa obzvlášť teším, lebo som hostiteľ a prvýkrát vo svojom 40-ročnom živote budem Vianoce tráviť u seba s najbližšou rodinou. Som ten tip, ktorý plánuje na papieri a potom to veľmi rýchlo vybaví, lebo sa nerád zdržujem v obchodoch. Veci, ktoré sa dajú vyriešiť online, riešim online. Samozrejme, o kuchyňu sa postará moja mamina, ktorú by som určite nechcel nahradiť a prísť o jej rybu, šalát a hríbovú polievku. Ostatné sa budem snažiť zabezpečiť ja.

Ako o tom rozprávaš, cítiť nostalgiu. Ako si spomínaš na Vianoce z detstva?

Paradoxne, jedna z najvýraznejších spomienok, keď ešte naši boli spolu, je na otca, ktorý veľmi pomaly jedol. My deti sme mali dávno zjedené, lebo sme sa tešili na rozbaľovanie darčekov. Otec však trval na tom, že sa nebudú rozbaľovať, kým nedoje. Takže mám takú malú traumu z Vianoc, že sme vždy čakali na otca, kým doje tú spomínanú maminu polievku, šalát a rybu.

Tomu rozumiem. My sme mali v našej tradícii ešte umývanie riadu. Ale vydržali sme to, lebo bola motivácia.

Takže ste rozbaľovali darčeky tak o desiatej večer?

Nie úplne. Vtedy som umývala riad oveľa rýchlejšie, ako to robím dnes. Kedy ťa chytí predvianočný pocit zodpovednosti? S prvými vianočnými guľami v regáloch už niekedy v septembri?

Približne okolo Mikuláša. November býva väčšinou ešte prudko pracovný, takže tam nemám šancu. Až keď sa celé okolie začne do červena ladiť, začnem vianočný čas intenzívnejšie pociťovať.

Takže necítiš nervozitu z prvých reklám, ktoré prichádzajú, keď ešte vonku chodíme v letných tričkách a plánujeme, kedy pôjdeme na zmrzlinu?

Už som si na to zvykol, že je to takto nastavené u nás, ale keďže chodím do obchodov minimálne, nejako to na mňa nevyskakuje.

Aké darčeky zvykneš nakupovať? Hovoril si, že nakupuješ aj online, že s tým máš menej starostí. Nechcem vyslovene konkrétne veci, ale skôr, či vyberáš darčeky aj s ohľadom na životné prostredie, keďže to je naša téma.

Klamal by som, keby som povedal, že na to beriem nejaký zvláštny ohľad. Mám dve skupiny darčekov. V jednej sa snažím sprostredkovať nejaký zážitok, zážitky sú ekologického charakteru, to je jasné. Ale samozrejme, myslím aj na praktickú stránku veci. Neviem, či to môžem prezradiť, ale mamina potrebovala rúru, lebo stará sa pokazila a bola z toho nešťastná. Pre ňu je komplikované, zadovážiť si novú. S bratom sme sa preto rozhodli, že jej ju dáme ako vianočný darček. Darček bude určite obsahovať odpad z balenia, ale bolo to nevyhnutné.

Plánuješ sám alebo ti dávajú rodinní príslušníci tipy?

Podľa toho, kto. Napríklad môj brat je náročný prijímateľ darčekov, vždy mu kúpim nejakú maličkosť, ktorou ho prekvapím. V prípade, že mu nebude svedčať napríklad kus oblečenia, tak to taktne premlčíme. Pre hlavný darček sa nechám inšpirovať tým, čo by skutočne potreboval aj smerom k praktickosti, o ktorej sme sa bavili.

Niekedy je určite lepšie spýtať sa a kúpiť niečo, čo človek potrebuje. My napríklad píšeme Ježiškovi, vymieňame si tieto priania a potom nákupy v rámci rodiny telefonicky koordinujeme. Ja volám mame, čo bratovi z jeho zoznamu, potom bratovi alebo švagrinej, čo mame a podobne. Vždy niečím malým prekvapíme, ale zároveň máme istotu, že netrafíme úplne vedľa. To je naša ekologickosť, lebo nie vždy sa dá darovať zážitok. Už si spomínal, že do vianočnej večere sa púšťať nebudeš, že budeš zásobovač a pomocná sila, ale čo ostatné dni vianočných prázdnin a sviatkov? Rád varíš, chystáš sa na nejaké špeciality?

Možno spravím nejaké rizoto alebo nevianočné jedlo talianskeho typu. Rád varím, ešte radšej o tom rozprávam, ale najradšej jem. Moju mamu to tak neskutočne baví, že by som ju nerád o ten čas v kuchyni pripravil, lebo ona si to naozaj užíva. A nehovorím to z lenivosti. Určite sa budem snažiť nejaké jedlo pripraviť, ale tie hlavné vianočné nechám na mamu, lebo u nej je to stopercentný úspech.

Máš jedlo počas zimy alebo sviatkov, ktoré u vás nesmie chýbať?

Tento rok trochu chudnem, aby som si mohol dopriať cez sviatky. Milujem gule plnené údeným mäsom s kapustou. Je pre mňa top zimné jedlo.

Pankreas a žlčník v pohotovosti, ale keď má človek prípravu?

No, ja to vlastne zajedám rovno pancreolanom. Stojí mi to za to (smiech).

Rozumiem. Teraz sa skúsme porozprávať na ekologickejšiu nôtu. Zapojil si sa do našej kampane Nezabúdajme triediť, ktorá upozorňuje na dôležitosť triedenia všetkých druhov odpadu aj po zavedení zálohovania v tomto roku. Kampane Vezmi si ma, do ktorých si sa zapájal aj v minulosti, zameriavame na voľne pohodený odpad a hovoríme o tom, že ľudia by sa nemali hanbiť zbierať odpad, ktorý niekto pred nimi vyhodil. Tiež sa snažíme robiť čo najviac v prevencii. To znamená zapôsobiť na ľudí tak, aby im ani nenapadlo odhodiť niečo na zem. Aký je tvoj vzťah k odpadu?

Vďaka bohu, nemám gén, ktorý by mi dovolil hodiť niečo len tak na zem. Nehovorím to preto, že by to robilo zo mňa lepšieho alebo horšieho človeka, jednoducho som tak vychovaný. Dokonca aj kolegom vysvetľujem, že žuvačka, ktorú vyhodia z auta, môže vtáčikom, ktoré si ju pomýlia s potravou, poleptať tráviace ústrojenstvo. Už len z tohto dôvodu takéto veci nerobím a snažím sa aj tú žuvačku proste zabaliť pred odhodením. Na dovolenke ma irituje fajčenie na pláži. K moru, kam ideme za zdravím, fajčenie rozhodne nepatrí. Nech mi to ľudia odpustia, ale som za absolútny zákaz fajčenia na pláži a odhadzovania ohorkov do piesku. Keď niekto chce fajčiť, nech si ide zapáliť k bufetu. Takže, snažím sa odpad zlikvidovať správnym spôsobom.

Triediť odpad je úplným základom. Odkedy triediš ty?

Neviem to presne, ale na tento vlak som naskočil veľmi rýchlo aj s celou rodinou, keď som ešte býval v Zlatých Moravciach a prišli prvé, my to voláme kuka nádoby, modrá na papier a žltá na plast. Ešte sme nevedeli detaily, veď stále sa dozvedáme nové veci aj vďaka vašim kampaniam, čo si myslím, že je super, že taká osveta je. Mnohí máme deficity a nevieme všetko správne vytriediť. Je v tom viac výnimiek. Myslím, že sme veľa vecí robili nie úplne správne, ale minimálne sme vedeli, že plastové fľaše patria do plastov a kancelársky papier do papiera.

My máme pocit, že to hovoríme tak často a takými všetkými možnými kanálmi, že už to musel počuť každý tisíckrát. Ale jasné, že pre dosiahnutie vyššej informovanosti ľudí by sme museli mať oveľa väčšiu silu vo vzdelávaní. Opakovať treba, lebo aj procesy triedenia a následnej recyklácie sa vyvíjajú. A ja s optimizmom musím uznať, že ľudia sa posúvajú k lepšiemu.

Myslím, že by pomohli aj obrázky odpadu na kontajneroch, minimálne pri takých, kde si nie sme istí, ako ich vytriediť. Neviem, či také niečo existuje, ale človek by si to tak viac uvedomil.

Nie všetko sa dá zobraziť. Druhá vec je, že človek triedi väčšinou už doma a tam sa rozhoduje. Ale tí, čo chcú, sa to na kontajneroch majú možnosť dozvedieť a výsledok je, že triedime čoraz viac a lepšie. Napriek tomu, že si bol súčasťou našej kampane a bol si aj v našej talkshow o triedení, je niečo, čo ti stále vŕta v hlave, že nevieš, kam s tým?

Vadí mi, keď pre pracovnú zaneprázdnenosť musím využívať donáškovú službu. Tým mi vzniká zbytočný odpad a niekedy neviem rozoznať, či je obal od jedla plastový alebo papierový, či je veľmi znečistené a patrí už do komunálu, alebo to ešte stále môžem hodiť do plastu. Samozrejme, nechcem obal zbytočne oplachovať vodou, viem, že by sa to nemalo.

Ak sú v ňom hrubé zvyšky jedla, ktoré vieš vysypať, dajme tomu kosti alebo zvyšky, ktoré sa dajú vyškriabať lyžičkou, môže ísť úplne veselo do triedeného zberu plastov. Pokiaľ to nie je papier. Keby to bol papier, mastný alebo mokrý, nesmie ísť do papiera. V prípade plastov si netreba robiť ťažkú hlavu, radšej vytriediť ako nevytriediť. Nedávno vyšli nové dáta zo štatistického úradu, ktoré hovoria o tom, koľko bežný Slovák vyprodukuje odpadu. Ja som pripravená na všetko a nie vždy úplne optimistická, ale tie čísla šokovali aj mňa. Priemerný Slovák v roku 2021 vyprodukoval bez troch kilogramov 500 kg odpadu, čo je šialené číslo.

Priemer Európskej únie je 502, prípadne 505 kg na obyvateľa, podľa toho na aký zdroj sa pozrieme. Dobrá správa je, že recyklujeme už takmer 50 %, čo je super. Tieto ciele sme mali splniť v roku 2020 síce, ale dobiehame. Toto je tiež dobrá správa, aj keď nejaké rezervy sú pred nami, stále veľa odpadu končí na skládkach, pričom by mohol byť v prípade jeho správneho vytriedenia recyklovaný alebo energeticky zhodnotený. Koľko a akého odpadu tvoríš ty? Nepredpokladám, že si na konci mesiaca odpad vážiš, to nerobím ani ja, ale aspoň odhadujem, čoho je asi najviac?

Snažím sa všetko dojesť a potraviny nevyhadzovať. Najviac tvorím asi plastového odpadu, povedzme obalov zo šunky, keď si kúpim balenú, lebo nedostanem svoju obľúbenú. Nerobím to rád, ale niekedy sa to stane. Alebo obaly z jogurtov. Plasty vyhadzujem raz do týždňa, neviem však posúdiť, čoho je najviac.

Si známy herec, viac na očiach verejnosti, preto sa musíš obliekať. Tvoríš veľa textilného odpadu?

Minimálne. Ale nie preto, že by som bol nejako zvlášť uvedomelý. Samozrejme, dávam si na to pozor, odkedy odpad riešim a mal som aj spolupráce tohto charakteru. Nepotrpím si na módu, pred sezónou nakúpim, čo potrebujem, ale v konečnom dôsledku nosím veci dlho, mám totiž k oblečeniu emotívny vzťah, preto mám tričká ešte z puberty a nosím ich, pokým sú použiteľné. Alebo si veci podelíme s bratom, alebo ich niekam odnesiem, ak ešte niekomu môžu poslúžiť. Moje obľúbené 15 – ročné tričko z dovolenky práve skončilo ako nová handra na balkón. Som lenivý venovať svoj čas móde, našťastie som muž, takže to mám jednoduchšie. Herečky to majú v tomto zmysle náročnejšie, lebo u nich sa vyslovene hodnotí, že aha, tieto šaty mala na Oscaroch a teraz ich má aj na Grammy, čo sa hodnotí ako faux pas.

Podliehanie módnym trendom navádza mladých ku konzumu, k nakupovaniu nových vecí a k rýchlej móde, ktorú časopisy odsudzujú a zároveň propagujú najmodernejšie kúsky, ktoré musia všetci mať.

Tričká za 3 eurá plnia svoju funkciu často do prvého oprania. Viem, že každý si nemôže dovoliť drahšie oblečenie, ale lacný brak tiež nerieši problém. Pred deviatimi rokmi som si kúpil drahšiu zimnú bundu a ešte dnes ju nosím, keď idem vyvenčiť psíka. Dobrá aj keď drahšia značka často ušetrí nielen životné prostredie, ale aj naše financie.

Prečo je podľa teba dôležité robiť osvetu, upozorňovať na to, že treba žiť ekologickejšie, striedmejšie, či už ide o triedenie odpadu, obmedzovanie tvorby odpadu, alebo aj voľne pohodený odpad. Akú máš ty motiváciu?

Na tejto planéte je nás 8 miliárd a odpad, ktorý produkujeme, sa nestráca, stále existuje. Keď vidím fotky znečistených oceánov a ako nám tento problém prerastá cez hlavu, je to pre mňa odstrašujúce. Naozaj by sme si mali uvedomiť, že nepotrebujeme taký široký sortiment napríklad 50 druhov jogurtov, ktoré sú približne rovnaké. Mám pocit, že máme príliš veľký výber a robí nás to skôr nespokojnými ako naopak. Ja konkrétne som z toho nervóznejší.

Si súčasťou rôznych kampaní nielen tej našej, minimálne vieme o RecyVeci a No nekúp to. O čom boli tieto kampane? K čomu nabádali?

RecyVeci sa týkali recyklácie oblečenia, keď už neslúži mne, môže niekomu inému. Motivovali sme ľudí napríklad k vytvoreniu aplikácie, kde sa obnosené oblečenie dá predať za zlomkovú cenu a dokáže ešte ďalej slúžiť. Kampaň No nekúp to sa týkala troch vecí. Oblečenia, ktoré mala na starosti Celeste  Buckingham, Veronika Ostrihoňová mala už neviem akú tému a ja som mal plasty. Celé to bolo o tom, že sme sa snažili minimalizovať odpad. Mňa to veľmi motivovalo a vtedy som prestal nakupovať a začal som sa vyhýbať plastovým obalom a k tomu som vyzýval aj svojich followerov.

Niekedy je dobré obzrieť sa, akú máme spotrebu len tým, že si uvedomíme, koľko nakupujeme. Často používam disclaimer, že aj plast je dobrý sluha, ale zlý pán. Je niečo, čo považuješ za absolútne zbytočný výrobok? Ja som sa už pre nejaké médiá vyjadrila, že pre mňa je to slamka.

Ja som vinár, slamku nepotrebujem a long drinky nepijem. Nealko pijem iba minerálku alebo čistú vodu, ani balené minerálky nekupujem. Mám len jednu perlivú na celý týždeň, keby náhodou som nevedel stráviť napríklad tie gule s údeným mäsom, vtedy jedna Fatra padne vhod. Aj v podniku si pýtam vodu z vodovodu a aj v zahraničí na to učím ľudí, lebo napr. v niektorých krajinách vám sklenenú fľašu s pitnou vodou postavia na stôl hneď, ako si v reštaurácii sadnete k stolu. U nás taká kultúra nie je. Ponúknu vám minerálku aj ku káve. Ja chcem naozaj pohár vody, nechcem minerálku. A keď, tak si kupujem minerálku v skle. Príde mi zbytočné baliť niečo, čo máme doma voľne dostupné a môžeme byť šťastní, že máme kvalitnej pitnej vody dostatok. Keď som navštívil Kolumbiu, pochopil som, ako dobre sa tu máme. Tam som si musel kúpiť balenú vodu, aby som si mohol zuby umyť.

Budeme musieť aj o tomto veľa rozprávať a naučiť ľudí šetriť. Minimálne pitná voda, ktorou splachujeme toalety, je mrhanie potenciálom. Určite aj na toto, ako na svoju spotrebu, sa treba dívať nie len na odpad, ktorý bežne produkujeme. Ty si začal na Instagrame ešte počas pandémie robiť krátke videá ako včela honosná. Ako si prišiel k takémuto formátu?

Jednoducho som si stiahol aplikáciu, ktorá je určená asi primárne deťom. Prišlo mi fascinujúce množstvo filtrov, ktoré ponúka, začal som sa s ňou hrať a našiel včelu. Mal som v hlave práve nejakú tému, tak som ju prezentoval ako včela. Je to užitočný hmyz a keby všetky včely vyhynuli, do štyroch rokov ľudstvo vymrie od hladu. Je neuveriteľné, ako sme v rámci prírody prepojení. K usilovnej včele som vytvoril kontrast včely nespokojnej, ktorá sa na všetko sťažuje, je hysterická a nonstop nahnevaná.

Niekedy mám pocit, že sa tá včela v komentovaní všetkého okolo seba nielenže sťažuje, ale naozaj vecne a ironicky komentuje veci, nad ktorými krútime hlavou, keď otvoríme noviny alebo čítame, ako ja hovorím, tie internety. Jej pohľad je absolútne uhrančivý vďaka tej aplikácii. Určite je to dobrý formát. Ako sa rozhoduješ, čo dáš ako ty, čo ako včela, čo ako Marty?

Podľa toho, či chcem niečo komunikovať úplne civilne, vtedy to robím za seba, rovnako ako nejaké situačné momenty, ktoré komentujem vtipným spôsobom. Napríklad, pozeral som sa do zrkadla a napadlo mi, že treba niečo zhodiť, tak som zhodil zrkadlo. Pred Vianocami by som chcel tiež trochu zhodiť pri pohľade do zrkadla, tak som zhodil aspoň knihu. Mám rád hru so slovami, ak chcem ironizovať, použijem aplikáciu. Marty skôr paroduje internetový insta svet celebrít a pseudo celebrít a svet influencerov. Včela reaguje na politické veci, ktoré sú okolo nás a na absurdity rôznych rozhodnutí, ktorých sme obeťami alebo svedkami.

Musím spomenúť aj ďalšie veci, ktoré robíš. Tvoje tančeky sú podľa mňa absolútnym hitom, či už fejsbuku alebo tiktokov. A akým ďalším veciam sa venuješ na sociálnych sieťach?

Sociálne siete vnímam veľmi spontánne, v prvom rade som herec v divadle alebo v dabingu. Toto sú také zábavné záležitosti, aj keď tančeky som obmedzil na tancovanie pre seba. Netajím sa tým, že vo výsledku prináša pôsobenie na sociálnych sieťach nejaký vedľajší príjem, čo je asi to najpríjemnejšie v rámci týchto instagramových svetov, čo sa mohlo stať. A keď mám čas, alebo keď sa s niečím vyrovnávam, robím to takýmto spôsobom a potom to dám aj na sociálne siete. Ale je to spontánne, nerobím to programovo.

Na záver sa vrátim k vianočnej a novoročnej téme. Užiješ si nejaký pokoj a voľno počas sviatkov alebo pracuješ?

Mám to šťastie, že účinkujem v divadlách privátneho typu, ktoré cez sviatky ani medzi nimi nehrajú. Prvé predstavenie máme až ôsmeho januára. Takže toto obdobie býva veľmi príjemné. Cez leto sa pracuje niekedy viac ako počas sezóny, takže v podstate koniec decembra a začiatok januára je asi najvoľnejšie obdobie v roku, ktoré mám na vydýchnutie.

Máš nejaké osobné alebo aj verejné predsavzatia do nového roka?

Možno okrem tých vecí, že by som si v prvom rade želal mier, teraz nechcem vyznieť ako Miss Venezuela 2023, ale myslím si, že keď všade okolo nás bude mier, tak sa nám všetkým bude aj miernejšie žiť. A ak budeme mať pocit nejakého zadného tlaku a strachu, potom všetky ostatné osobné plány sú úplne bezpredmetné. No a aby som to odľahčil, tak súkromne chcem vstúpiť do nového roka ľahší a ľahší. Nemyslím finančne, ale že sa mi naozaj podarí zhodiť nejaké kilá. Už som si naplánoval s trénerom, že budem intenzívnejšie cvičiť a voľno sa budem snažiť pretaviť, aby moje brucho malo z toho voľna radosť. Okrem toho výlety do prírody a so psom. Chcem sa mu viac venovať, keď budem mať viac voľna.

A čo by si zaprial našim poslucháčom?

V prvom rade veľa zdravia, lebo to je naozaj, akokoľvek sa na to pozeráme, to najdôležitejšie, úplný základ všetkého. Potom im prajem, aby boli šťastní, aby si našli sebarealizáciu, či už v rámci hobby alebo v rámci práce, lebo si myslím, že je to veľmi dôležité a že práve frustrácia a toxicita v ľuďoch vzniká práve tým, že nenaplnili nejaký svoj potenciál alebo svoje sny. A myslím si, že v každom z nás sa skrýva nejaký potenciál a pokiaľ ho ľudia majú odhalený, tak im prajem, aby mali prostriedky a možnosti ho naplniť, aby boli šťastní. No a sebe a nám všetkým prajem, keďže sa nachádzam v podcaste takéhoto typu, aby sme sa snažili naozaj trošku viac a uvedomelo pristupovať k tomu, aký odpad produkujeme, čo sa s tým dá robiť a aby to triedenie, keď sa takto stretneme o rok alebo o dva, nebolo 50 %, ale už možno aspoň 70 %.

Tak mi nezostáva nič iné, iba to podpísať aj za mňa. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

Celé znenie podcastu ENVI - PAK Kataríny Kretter so Števom Martinovičom nájdete TU.