Kuchynský bioodpad sa na skládke nerozloží

Ako som už na úvod spomenula, už dva roky sa vo väčšine obcí na Slovensku zbiera kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Ako sme sa v tom na Slovensku rozbehli a ako sa nám darí v triedení?

Tak rozbeh a triedenie sú dve rôzne veci a treba povedať, že naozaj samosprávy si zobrali za svoje túto povinnosť a snažili sa zaviesť zber kuchynského odpadu z domácností. Na druhej strane, mnohé z nich ho zaviedli iba formálne, a tak máme v mnohých samosprávach veľmi málo vyzbieraného kuchynského odpadu, pričom náklady sú extrémne vysoké. Máme aj samosprávy, ktoré pochopili, že majú nielen environmentálny dôvod oddeliť kuchynský biologicky rozložiteľný odpad od zmesového, ale tiež ekonomický, pretože zhodnotenie biologicky rozložiteľného odpadu je v konečnom dôsledku lacnejšie ako skládkovanie. Efektivita je v tom prípade, samozrejme, vyššia.

Aké percento obcí reálne zbiera kuchynský odpad, keďže vieme, že tam, kde majú 100 % kompostérov v domácnostiach, to robiť nemusia?

Skúsim to rozdeliť, lebo ešte nemáme oficiálne dáta, keďže ohlásenia za rok 2022 len teraz prišli na ministerstvo a bude trvať niekoľko mesiacov, kým budú dáta spracované a zverejnené. Na Slovensku máme 2900 samospráv a niečo cez 110 miest, ak sa nemýlim. Zvyšok sú obce, ktoré majú väčšinou od 1500 do 4000 obyvateľov a vyznačujú sa individuálnou bytovou zástavbou. To znamená, že sú to sídliská s rodinnými domami, kde majú zavedené domáce kompostovanie. To je v rámci hierarchie nakladania s odpadmi na najvyššej priečke, lebo znamená predchádzanie vzniku odpadu, keďže žiaden nevznikol vzhľadom na recykláciu hneď doma. Odhadujem, že možno polovica zo slovenských samospráv ostala pri domácom kompostovaní. Zaviesť zber je efektívne pre samosprávy s komplexnou bytovou výstavbou.

Významnou vecou je, že zmizne zo zmesového tá časť odpadu, ktorý predstavuje 40 - 60 % objemu v závislosti od ročného obdobia a počtu členov v domácnosti. Myslím si, že toto triedenie reálne pomôže k zníženiu skládkovania, ktoré má v roku 2035 predstavovať menej ako 10 % odpadu. Dnes, presnejšie v roku 2021, skládkujeme, pretože to sú posledné čísla, ktoré nám Štatistický úrad poskytuje, 41 % odpadu. Práve bioodpadom si máme šancu výrazne pomôcť.

Správne si povedala, že biologicky rozložiteľný odpad tvorí viac ako 40 % čiernej nádoby na zmesový odpad. Takže máme potenciál poklesu v zmesovom odpade len vďaka biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý patrí do kontajnera hnedej farby. Prečo by sme to neskúsili a prečo by sme to neurobili poriadne? Znamená to zaviesť efektívny systém, ktorý vedie obyvateľov k tomu, aby vytriedili maximum. Zber kuchynského odpadu je základný kameň kvalitného odpadového hospodárstva samosprávy. Ty sa, Katka, venuješ dlhé roky iným zložkám, ktoré spadajú pod systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Takže vieš veľmi dobre, ako je ťažké naučiť ľudí triediť sklo, plasty či papier kvalitne. Každý vie vytriediť PETky, plechovky či sklenené fľaše. Ale to nie sú všetky zložky alebo všetky obaly a neobaly, ktoré patria do triedeného zberu. Ľudia na Slovensku tvrdia, že triedia a keď sa im pozrieme do smetnej nádoby, zisťujeme, že až 80 % z toho, čo dávajú do čiernej nádoby, by sa v skutočnosti dalo vytriediť do nejakej inej. A tam je práve tá pozitívna zložka kuchynského odpadu. Keď si dobre nastavíme zber kuchynského odpadu, obyvatelia začnú prirodzene lepšie triediť aj ostatné zložky. To nám hovoria všetky štúdie a výsledky meraní zo zahraničia, kde majú zavedený zber kuchynského odpadu už dlhé roky. Má to pozitívny efekt na prístup človeka k triedeniu odpadov.

My máme túto istú skúsenosť. Pokiaľ ľudia dobre triedia alebo sa naozaj usilujú obaly a neobalové výrobky triediť čo najlepšie, oveľa ochotnejšie prijali aj triedenie kuchynského odpadu a zaviedli ho úplne prirodzene. Aká cesta nás vlastne čaká, aby sme ambiciózny cieľ maximálne 10 % skládkovania splnili?

Kvalitné odpadové hospodárstvo by sa malo vyznačovať 3 atribútmi. Má byť pohodlné pre obyvateľov, adresné a motivačné. Ak dokážeme nastaviť odpadové hospodárstvo v našej samospráve v súlade s týmito pravidlami, je veľmi pravdepodobné, že výsledky budú pozitívne. My ako firma JRK máme už množstvo takýchto samospráv, ktoré dosahujú už dnes mieru triedenia 65 až 75 %. Učíme sa od talianskych samospráv, kde dokážu zredukovať zmesový odpad na 40 kilogramov na obyvateľa a rok a dosahujú 90 %-nú mieru triedenia. Takže vieme, že sa to dá. Sú na to postupy, ktoré sa snažíme aplikovať a sme veľmi radi že naše samosprávy dosahujú veľmi pekné výsledky.

Ako je to napríklad so vzdelávaním? Lebo každá obec alebo mesto na Slovensku, ktoré má zber kuchynského odpadu, môže fungovať iným spôsobom. Niekde sa triedi aj s obalmi, inde s kosťami, niekde zase môžu dávať do kuchynského odpadu len zeleninové zvyšky, živočíšne vôbec nie. Potom je náročné aj vzdelávanie, keď to funguje v každom meste inak. A to už ani nehovorím o triedení odpadu počas dovolenky.

Rozumiem. Tvoja otázka je absolútne legitímna, ale je na ňu ťažké odpovedať. Legislatíva je úplne jednoznačná, neumožňuje zbierať iba rastlinné zvyšky, hovorí o všetkých kuchynských odpadoch. Lenže niektoré samosprávy nemajú technológiu na zhodnotenie iného ako rastlinného odpadu, tak zvolili takúto cestu, ale nie je v súlade s legislatívou. Čiže za mňa je ideálne naučiť obyvateľov triediť. Keď hovoríme o kuchynskom odpade, budeme triediť kuchynský odpad a nebudeme do toho miešať žiadne obaly, pretože obaly majú svoju vlastnú cestu, majú svoju vlastnú nádobu. Téglik od jogurtov patrí jednoducho do žltej nádoby na plasty.

Ako sa nám darí znižovať odpad, ktorý na Slovensku produkujeme? Vidíme to už dnes na číslach. Viem, že som na úvod hovorila, že posledné máme za rok 2021, ale už aj to by mohli byť prvé signály.

Áno, presne tak. Napriek tomu, že rok 2021 bol ešte len štartovací, samosprávy až v priebehu roka začínali so zberom. Napriek tomu ministerstvo v Správe o stave životného prostredia za rok 2021 deklarovalo pokles zmesového odpadu o 4,8 %, čo je skvelý výsledok. Samozrejme, treba sa pozrieť aj na zdrojové dáta, čo za tým bolo. Ale my vieme, že ak je na Slovensku za rok 2021 priemerná produkcia zmesového odpadu na úrovni 200 kg na obyvateľa za rok a mnohé talianske samosprávy tvoria 40 kg na obyvateľa za rok, tak máme potenciál znížiť množstvo odpadu o 160 kg na obyvateľa. A to je niečo, za čo sa oplatí zabojovať.