Letné upratovanie v prírode opäť odhalilo najmä plastový odpad
Zber prebiehal v lokalitách - Alekšince, Kunovská priehrada, bratislavská MČ Vrakuňa, Rybany, Žiar nad Hronom, Detva, Nižný Hrušov pri Ondave, Jelšovská dolina pri Dolnom Badíne, banský náučný chodník v Kvetnici, Gemerská Hôrka v Plešivci a vodná nádrž Bobrovec.
Najviac sa vyzbieralo plastového odpadu
Aj tretia séria prieskumu voľne pohodeného odpadu v prírode a prostredí, v ktorom žijeme, potvrdila, že najviac odpadu, ktorý ľudia za sebou nechávajú je plast. Vo väčšine vyššie uvedených lokalít v lete dominovali iné plasty (24,55 %) – fólie, vrecká, obaly zo sladkostí, čipsov, vrchnáky z fliaš, plastový riad, slamky či plastové hračky. Takmer identicky sa naprieč Slovenskom vyzbieralo skleneného (14,76 %) a cigaretového odpadu (14,75 %). Skleneného odpadu bolo najviac na východe (40,9 %), cigaretového na strednom Slovensku (18,8 %). Nápojové PET obaly obsadili v objeme vyzbieraného odpadu tretiu priečku (11,36 %). Potom nasledovali nápojové plechovky (9,97 %), papier či hygienické potreby. Minimum sa našlo kovového a bio odpadu a aj kompozitov na báze lepenky.
„Výsledky analýz litteringu, ktorý sme v lete tohto roka urobili tretíkrát, majú výpovednú hodnotu minimálne v počtoch a druhoch odpadu, ktorý ľudia v prírode zanechávajú. Vzdelávať a radiť pri triedení odpadu a vychovávať k udržiavaniu čistého životného prostredia je beh na dlhú trať. Aj keď výsledky litteringu nevykazujú evidentný pokrok oproti predchádzajúcemu obdobiu, tým, že sa vraciame upratovať na rovnaké miesta, sme zistili, že v niektorých lokalitách odpadu predsa len ubúda, čo môže naznačovať, že ľuďom sa ťažšie odhadzuje odpad na vyčistené miesta. Dlhoročnou praxou sa nám potvrdzuje, že naša cesta osvety a dobrého príkladu je správna a zmysel má aj prevencia“, vyjadrila sa Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu OZV ENVI - PAK.
Sklo si vybojovalo prvenstvo na východe Slovenska
Na západnom Slovensku vrátane Bratislavy dominovali iné plasty (31,08 %). PET nápojové obaly skončili druhé (18,58 %). Tretiu priečku zaujal cigaretový odpad a štvrté sú nápojové plechovky (5,74 %) a päticu na západnom Slovensku uzatvára sklo (2,63 %).
V strede našej krajiny sa na druhej pozícii za inými plastmi (21,1 %) umiestnil cigaretový odpad spolu s nápojovými plechovkami (18,8 %). Až na 4. mieste skončili PET nápojové obaly (10,55 %), ktoré tvorili pneumatiky, koberce, elektrická skriňa, káble, časti automobilu, textil, ale aj stavebný odpad. Najmenej zastúpené bolo sklo (1,37 %).
Zatiaľ čo na východnom Slovensku sa vyzbieralo najviac skla (40,95 %), na zvyšnom území jednoznačne dominovali rôzne druhy plastov. Tie boli na východe až druhou najčastejšou komoditou (21,48 %), ktorej sa ľudia v prírode zbavovali. Tretie miesto zaujal cigaretový odpad (17,35 %), štvrté skončili nápojové plechovky (5,37 %) a posledné „petky“ (4,95 %).
Prispeje zálohovanie k čistejšiemu Slovensku?
Od budúceho roka budeme na Slovensku môcť vrátiť plastové PET fľaše a nápojové plechovky do obchodov. Za každý nepoškodený zálohovaný obal dostaneme späť záloh 15 centov. Zákonodarcovia si od tohto nového nariadenia sľubujú zvýšenú návratnosť odpadu z obalov vhodných na recykláciu, zníženie vstupných surovín, energie a nákladov na produkciu nových obalov a v neposlednom rade z toho vyplývajúcu čistejšiu prírodu a ovzdušie. Či bude získanie 15 centov za obal dostatočne motivujúce na to, aby ľudia vyhradené druhy odpadov osobitne triedili a vracali do obchodov, je otázka, na ktorú budeme poznať odpoveď až zavedením tohto nového opatrenia do praxe. Tiež je otázne, či sa nájdu ľudia, ktorí budú zbierať zálohované obaly z lesov, riek a okolia, v ktorom žijú. Keďže voľne pohodený odpad je zastúpený mnohými inými druhmi, treba proti nemu bojovať komplexne a zameriavať sa najmä na prevenciu.
„Každý posun k lepšiemu triedeniu a zvýšeniu objemu vytriedeného odpadu je krokom k spomaleniu klimatických zmien a priblíženiu sa k cirkulárnej ekonomike. Dúfame, že sa množstvo odpadu, ktorý sa povaľuje v prírode, zníži nielen o odpad, za ktorý získa spotrebiteľ finančnú protihodnotu,“ s optimizmom uzatvára K. Kretter.