Mladí reportéri pre životné prostredie patria medzi najlepších na svete

Váš program poznám dôverne, pretože už niekoľko rokov intenzívne spolupracujeme na viacerých projektoch, ale vysvetlite našim poslucháčom, čo je cieľom programu a pre koho je určený.

Program Mladí reportéri pre životné prostredie existuje aj v inej verzii ako našej, my konkrétne sa zameriavame na životné prostredie. Ide o medzinárodný program, ktorý vznikol v roku 1995 a na Slovensku funguje zhruba od roku 2010. Určený je pre vekovú kategóriu od 11 do 25 rokov, čo znamená, že ide o školský vzdelávací program pod vedením pedagógov.

Prečo ste sa aj so svojou manželkou Klaudiou rozhodli venovať sa mladým reportérom? Keďže si z Centra environmentálnych aktivít, životné prostredie ti je blízke, takže to asi nejako súvisí, či nie?

Je to presne tak. Pôsobíme v občianskom združení Centra environmentálnych aktivít so sídlom v Trenčíne. Program mladých reportérov krásne pokrýva všetko, čomu sa dlhodobo venujeme, či už je to ochrana prírody, životné prostredie všeobecne, environmentálna výchova, nejaká lokálna agenda a, samozrejme, aj občianska participácia na rozhodovaní. Toto všetko program zastrešuje a toto všetko sú veci, ktorým sa roky venujeme. Takže bolo celkom logické, že sme sa do programu zapojili. Pôvodne sme boli zapojení do iného programu z tejto rodiny medzinárodných programov, pochádzajúcich z celosvetovej Nadácie pre environmentálnu výchovu, ktorá priniesla na Slovensko program Zelená škola ešte v roku 2004. Tá je asi poslucháčom dobre známa, dnes ide o najväčší environmentálne-vzdelávací program na Slovensku aj vo svete. No a program Mladí reportéri pre životné prostredie, ktorý sme priniesli na Slovensko, je takým mladším bratom Zelenej školy.

Program Mladí reportéri pre životné prostredie má lokálny alebo celoslovenský charakter? Môžu sa doň zapojiť aj školy a triedy napríklad z Košíc?

Áno, program je celoslovenský. V súčasnosti je doň zapojených asi 40 škôl od Nitry cez Bratislavu, Považie, Pohronie až po najvýchodnejšiu časť republiky, Košice, Michalovce či Spišskú Novú Ves. Robíme akcie po celom Slovensku, ale tento program je aj o tom, že sa učíme komunikovať prostredníctvom všetkých dostupných technických prostriedkov, čo znamená oveľa jednoduchšiu spoluprácu, než tomu bolo kedysi.

Pandémia aj tých, ktorí sa dlho bránili, naučila komunikovať online. Možno nás počúva niekto, kto si povie, že ho to zaujalo, že by sa chcel zapojiť. Máte nejaký prihlasovací formulár?

Vzorový prihlasovací formulár máme na našej stránke Mladí reportéri. Dá sa prihlásiť aj mailom a my poradíme, ako ďalej. Školy a jednotlivé tímy, ktoré sú zapojené v programe, sa prihlásili rôznymi spôsobmi, tak ako sa k projektu rôznymi kanálmi dostali a odkiaľ prišiel prvotný záujem. Niekedy ide od žiakov a študentov, ktorí vyzvali pedagóga k registrácii, niekedy sú to pedagógovia, ktorí sa o programe dozvedeli na nejakom vzdelávaní pre pedagógov. Niekedy sú aktívni rodičia, ktorí by radi videli svojho potomka ako mediálnu hviezdu.

Čo v prípade, ak študent nenájde podporu svojho pedagóga, ak v škole nemajú nikoho, kto sa chce týmto témam venovať? Je možné sa prihlásiť napriek tomu?

Ak žiak nenájde pochopenie u pedagóga, môže sa prihlásiť ako jednotlivec. Pre pedagóga je to totiž nadpráca a ja všetkých zapojených pedagógov do projektu obdivujem. Stáva sa tiež, že žiaci zapojení do projektu na základnej škole, nenájdu možnosť pokračovať na strednej a z tých sa potom stanú jednotlivci - samotári, takže ani to nie je problém.

Poďme sa venovať menej optimistickej téme, ktorou je environmentálne vzdelávanie na školách. My dlho vzdelávame o ochrane životného prostredia, správnom triedení odpadu, o minimalizácii odpadu. Celkove máme pocit a nie je to len pocit, ale môžeme vyhlásiť za fakt, že nevenujeme environmentálnemu vzdelávaniu dostatočnú pozornosť. Nie je to prierezový predmet, vyučuje sa alebo skôr nevyučuje na školách. Sú učitelia motivovaní, aby sa do environmentálnych aktivít zapájali? Môže váš program zvýšiť motiváciu učiteľov prinášať enviro témy do vyučovania?

Určite. Podľa mňa nastavenie environmentálnej výchovy na školách vôbec nie je zlé, niektoré školy si dokonca vytvorili samostatné predmety, čo má svoje výhody aj nevýhody. Ale to hovorím len o školách, ktoré, ako ja hovorím, trhajú asfalt, sú naozaj dobré a majú to ako svoju prioritu. Inde je, bohužiaľ, environmentálne vzdelávanie ako taká popoluška, na okraji záujmu. Aj keď my sa určite zhodneme v tom, že je to dnes jedna z kľúčových tém pre náš každodenný život. No, ale hlavný problém je v tom, že neberú túto tému ako nosnú pri vzdelávaní budúcich pedagógov a bez vzdelaných a informovaných pedagógov je potom, samozrejme, environmentálne vzdelávanie na nízkej úrovni. Preto my, Centrum environmentálnych aktivít, ale aj mnoho ďalších organizácií v takzvanej sieti Špirála, kam patria organizácie ako je Daphne, Živica, Strom života, Sosna a mnohé ďalšie, sa snažíme presadiť na školách s rôznymi environmentálnymi projektmi a v rámci nich vzdelávať aj pedagógov. To je aj prípad Mladých reportérov, ktorými sa veľmi snažíme pomáhať pedagógom napĺňať environmentálnu výchovu zmysluplným obsahom. Zároveň ním podporujeme aj mediálnu výchovu a vyjadrovacie schopnosti. Treťou funkciou, ktorú projekt spĺňa, je rozvoj aktívnych občianskych zručností využiteľných v občianskej a etickej výchove či v dejepise.

Mladí reportéri pre životné prostredie píšu články, reportáže, robia fotografie, nakrúcajú reportážne videá a dokonca niektorí začali nakrúcať svoje vlastné podcasty, takže rozširujú rodinu podcastov, ktoré sú momentálne veľmi populárne. Ja pracujem s hovoreným a písaným slovom celý môj profesionálny život a viem, že človek sa nenarodí s tým, aby vedel dobre fotiť, dobre písať alebo dobre nakrúcať videá. Ako sa vlastne mladí reportéri zdokonaľujú, vidia, ako sa zlepšujú?

Máme celkom dobre spracované metodiky na písanie článkov, nakrúcanie videí, fotografovanie, tvorbu podcastov. V rámci týchto hlavných žánrov máme spracované metodiky aj absolventmi programu, ktorí sa stali už aj jeho koordinátormi. Napríklad Maťka Nemčeková vytvorila manuál k fotografii a k článku, Matej Majerský metodiku, ako natočiť reportážne video. Máme ich voľne prístupné na našich stránkach na stiahnutie pre kohokoľvek. Najviac sa reportéri naučia od ľudí z praxe, novinárov, ktorí píšu, fotografov, ktorí fotografujú napríklad pre agentúry, od video tvorcov, ktorí majú kameramanské alebo režisérske skúsenosti. A presne s takými ľuďmi z praxe spolupracujeme a naši mladí reportéri sa majú šancu s nimi stretnúť a tvoriť. Akciou roka býva dvoj až štvordenný záverečný workshop na konci školského roka s vyhodnotením najúspešnejších mladých reportérov. Boli sme už v zoologickej záhrade v Bojniciach, v areáli zberného dvora, v Tatranskom národnom parku, v Slovenskom raji, v meste Banská Štiavnica. Všade sa snažíme nájsť nejakú tému, na ktorej naši reportéri robia úplne seriózne, reálne výstupy, ktoré posunieme médiám a tie ich často aj uverejnia.

Rozprávame o článkoch, fotografiách, videách ako o dobrom jedle, ktoré nedáme poslucháčom ochutnať. Majú možnosť niekde si ich prečítať, popozerať. Sú niekde práce mladých reportérov uverejnené?

Všetko, čo vzniklo v rámci programu, je uverejnené aj s veľmi širokým archívom na našej webovej stránke. Samozrejme, že podstatou programu je, aby mladí reportéri publikovali tam, kde to má zmysel. Naším publikom je primárne lokálna komunita, čiže sa zameriavame aj na regionálne noviny, denníky, stránky škôl, obcí a miest a na sociálne site.

Akým témam sa mladí reportéri najradšej venujú? Čo ich inšpiruje, je im najbližšie?

Vyberajú si väčšinou lokálne témy, ktoré ich najviac trápia. Môžu byť z akejkoľvek oblasti, či už sú to odpady, znečistenie vody, pôdy. Celosvetovo sú nastavené ako prioritné témy pre túto dekádu 2020 až 2030 klimatická zmena, strata biodiverzity a znečistenie. Ideálne je v rámci tvorby v celosvetovej súťaži držať sa týchto prioritných tém, ale môžu to byť akékoľvek iné témy, ktoré majú nejaký vzťah k životnému prostrediu. Účastníci programu reagujú vždy na aktuálne témy. V čase pandémie sa témy týkali života počas pandémie, zvýšeného množstva odpadu a obalového materiálu, bezobalového nakupovania. Aktuálne sa venujú aj zálohovaniu.

Témy si hľadajú sami, alebo im ich ponúkate vy?

Prioritne si ich hľadajú sami. Snažíme sa ich viesť, aby vychádzali z metodiky štyroch krokov, ktorú v rámci programu presadzujeme. V prvom kroku si robia prieskum vo svojom okolí, aké sú tam lokálne problémy v oblasti životného prostredia a niektorý z nich si vyberú? Druhým krokom je spracovanie témy hľadaním riešenia, tretím je spracovanie článku a štvrtým, posledným krokom je jeho publikovanie. Prvý krok je dôležitý a na ten sú už účastníci dobre školení. Ak by sa náhodou stalo, že niekto nevie do čoho sa pustiť, máme vždy v zálohe nejaké typy. Bohužiaľ ich je stále dosť. Keď sa nám minú, v podstate to bude super správa.

Aká je to skupina ľudí, ktorí sú ochotní tráviť voľný čas písaním článkov a nevisia radšej s rovesníkmi na disko arte alebo hrách na sieti. Čo ich motivuje? Je to nejaká homogénna skupina, alebo sú to rôzne decká?

My sme si sociologický prieskum zatiaľ nerobili, ale musí byť niečo, čo ich spája, pretože je to skutočne niečo výnimočné, čo dokážu. Prirovnal by som ich k športovcom, ktorí, keď sa do niečoho pustia, musia veľmi veľa trénovať a učiť sa a potom prídu aj výsledky. A to ich motivuje, aby ďalej pokračovali v programe. Aj my máme takzvané stálice, ktoré sú v programe ako špičkoví športovci, ktorí sú ochotní na sebe výrazne pracovať, sú trpezliví, cieľavedomí, pracovití. Takže toto je to, čo ich spája a samozrejme, podmienkou je, že majú aj vzťah k životnému prostrediu a k prírode. Práve v týchto témach sú ochotní tvoriť.

Motiváciou zlepšovať sa je určite aj súťaž, ktorú sme už viackrát spomenuli. Ako funguje, je možné sa do nej zapojiť aj teraz, alebo treba čakať do septembra na ďalší ročník?

Je možné zapojiť sa v priebehu celého roka. Súťaž je medzinárodná a je vrcholom každého ročníka programu mladých reportérov. Uzávierka národného kola súťaže je na konci marca. Najlepšie práce z národného kola postupujú do celosvetovej súťaže. Treba povedať, že sme mali v histórii aj takých borcov, ktorí sa prihlásili do súťaže týždeň pred uzávierkou, spracovali súťažný príspevok a dokonca s ním aj uspeli. Ale ja to neodporúčam. Myslím, že si to zaslúži prejsť aj národným kolom so šancou postupu do celosvetovej súťaže. Ale v zásade je možné sa prihlásiť hocikedy.

Vyvrcholením národnej súťaže je vyhlásenie víťazov v rôznych kategóriách. V celosvetovej je zrejme slušná konkurencia, keďže aj ostatné práce prešli národnými kolami. Ako sa darí našim študentom v celosvetovej konkurencii?

Dobre sa im darí. Ak by sme použili opäť športovú terminológiu, tak by o nás ako víťazoch celosvetovej olympiády, písalo a hovorilo celé Slovensko, pretože skutočne na medzinárodnej úrovni patríme už dlhé roky k najúspešnejším krajinám, či dokonca sme úplne najúspešnejšou. Možno to dokumentovať na tom, že celkove je do programu Mladí reportéri pre životné prostredie zapojených v tomto roku 43 krajín z celého sveta, okrem európskych aj Spojené štáty, Čína, Austrália, Kanada a Brazília. A v tejto obrovskej konkurencii sa slovenská torba nestráca. Súťažné práce sa hodnotia v troch vekových kategóriách, 11 až 14, 15 až 18 a 19 až 25 rokov a v troch žánroch, reportážny článok, reportážne foto a reportážne video. Počet medailových miest je obmedzený a my sme v rámci celosvetovej súťaže získali minulý rok dve prvé miesta, jedno druhé a dve tretie miesta. Takže v súčte medailových ocenení sme boli najúspešnejší na svete a jednou z najlepších krajín na svete sme viac rokov za sebou. Myslím si preto, že veľmi dobre reprezentujeme aj Slovensko.

Blahoželám a dúfam, že sa bude dariť aj naďalej a koncom tohto školského roka pozbierame zase ovocie v podobe pekných medailí. Tento projekt nie je jedinou činnosťou, ktorú robíte v rámci programu. Viem napríklad aj o Objektíve 21 či Open výzvach, ktoré otvárate pravidelne. Na mnohých z nich sme pomáhali aj my. Sama som mentorovala mladých reportérov pri príprave reportáží, ale nebola to nosná aktivita. O čom sú teda ostatné vaše aktivity?

Ide o jesenné výzvy. V poslednej súťažné tímy spracovávali tému šetrenia energií, ktorá je aktuálna aj v súčasnosti. Prišlo nám dosť zaujímavých príspevkov, ktoré poukazujú, akým spôsobom by sa dala energia šetriť na školách či v domácnostiach. Ďalšou bude výzva zameraná na odpady. Ide o podporné aktivity, na ktorých sa mladí reportéri učia, aby potom súťažný príspevok vedeli napísať čo najlepšie, lebo ten je vyvrcholením celoročnej práce. Objektív 21 je projekt podporený Nadáciou Ekopolis, v rámci ktorého sme vytvorili interaktívny vzdelávací program pre školy na témy, ktoré v školských osnovách buď vôbec nie sú alebo sú tam len veľmi okrajové, ako napríklad témy klimatická zmena či občianska participácia. Za tento projekt sme získali aj eko ocenenie Atlas v kategórii Environmentálna osveta, na ktorý sme celkom hrdí a hlavne je to nástroj, ktorý využívajú školy a učitelia a pochvaľujú si ho, pretože je spracovaný praktickou a komfortnou formou. K projektu sme vytvorili aj video a manuály, čo bola tiež pre školy veľká pomoc, čo nás v programe opäť posunulo dopredu.

Určite je obrovská pomoc pre nich, keď si nemusia robiť rešerše a hľadať dôveryhodné informácie. Tým pádom posúvate dopredu aj žiakov a pedagógov, čo je skvelé, keďže vieme, ako sú pedagógovia vyťažení. Odpadu sa v ENVI - PAK venujeme už dvadsať rokov, odkedy firmy vznikla. Zaoberáme sa správnym triedením, minimalizáciou odpadu, samozrejme, aj voľne pohodeným odpadom, čo je téma, ktorá u nás rezonuje od roku 2019. Kdekoľvek sa ocitneme, pozorujeme, kde to nefunguje, čo by mohlo fungovať lepšie, ako môžeme prispieť k zlepšeniu. Tým, že Centrum environmentálnych aktivít funguje tiež v tejto problematike dlho, máš pocit, že sa v odpadovej oblasti alebo v prevencii mení situácia na Slovensku k lepšiemu?

Ja mám možno trošku výhodu v tom, že si pamätám aj časy, keď triedenie odpadu bol ešte totálne neznámy pojem. Z môjho pohľadu sa preto zmenilo veľmi veľa a to aj vo vzdelávaní. V osemdesiatych rokoch, keď som prišiel do Trenčína, po revolúcii tam vznikli prvé aktivity na poli triedenia odpadu. Vznikla Trenčianska ekologická nadácia, ktorá tam začala triediť odpad, potom sa to zase zrušilo na päť rokov. Ľudí otrávilo, že načo sme sa to učili, keď nemôžeme triediť. Ja som to vtedy nazval, že sa stal zločin na environmentálnej výchovne. Našťastie sme dnes zase ďalej a ja si myslím, že sme v problematike odpadu urobili obrovský kus práce a obrovským spôsobom sme sa posunuli dopredu. V rámci environmentálnej výchovy je to taká najtradičnejšia a najfrekventovanejšia téma. Je to aj relatívne jednoduché, dá sa to jednoducho vysvetliť, prečo je to dôležité a ako sa to má robiť. Super a často to podporujú aj zriaďovatelia škôl, samosprávne kraje, ktoré majú v kompetencii odpadové hospodárstvo. Takže toto je určite téma, ktorá ide úžasne dopredu s jednou výnimkou a tou sú cigaretové ohorky. Mimochodom, na túto tému vznikli tiež krásne práce v rámci nášho programu Mladí reportéri pre životné prostredie. Obrovský kus práce na túto tému urobila aj Základná škola Narnia z Bratislavy. Potom je problematika odpadov, kde sme sa síce naučili úžasne triediť a tým sme znížili množstvo zmesového odpadu na jednej strane, na druhej je stále obrovské množstvo odpadu na skládkach a my síce poctivo triedime, ale zo stále sa zvyšujúceho objemu vytvoreného odpadu.

Množstvo odpadu sa zvyšuje každým rokom. Uvidíme, čo s tým spraví prebiehajúca ekonomická recesia. To sa ukáže tak o dva roky, takže by sme mali redukovať odpad aj bez ohľadu na ekonomickú recesiu.

Je to nakoniec aj ekonomická záležitosť, pretože poplatky za uloženie odpadu na skládky z roka na rok porastú. A má to svoju logiku treba povedať. Takže, kto bude lepšie triediť, pocíti to na svojej peňaženke. To je fakt.

Dostávaš sa k mnohým témam, ktoré riešia mladí reportéri. Sú tam aj tvoje srdcovky, ktoré sú ti blízke a poteší ťa, že sa im konečne začal niekto venovať?

Ja som vzdelaním učiteľ biológie a chémie. Odjakživa som mal rád prírodu a od mladosti som sa venoval ochrane prírody. Takže toto je moja téma. Ochrana prírody, ochrana biodiverzity, problém straty biodiverzity. Pri týchto témach plesá moje srdce.

Ak by si mohol na záver povedať, poradiť, vyzvať, odporučiť mladým ľuďom urobiť nejakú jednu zmenu v ich živote, aby boli k životnému prostrediu láskavejší, aby žili udržateľnejšie, ekologickejšie, čo by to bolo?

Každému by som odporučil, aby trošku viac začal chodiť von, užíval si vonkajšieho prostredia, znovu objaviť samých seba ako súčasť prírody, chodiť viac do prírody, dýchať čerstvý vzduch, pozerať sa do neba, dopriať si lesný kúpeľ, obklopovať sa zeleňou. To sú všetko veci, na ktoré sme evolučne nastavení, pretože v histórii ľudského druhu sme vždy boli súčasťou prírody, vždy sme boli s ňou spojení a je to to najdôležitejšie pre fyzické i duševné zdravie, čo dnes môžeme urobiť. A keď budeme zdraví fyzicky aj duševne a budeme mať prírodu aj radi, tak si myslím, že to je prvý predpoklad, aby sme boli aj dobrými ochrancami prírody a občianskymi environmentalistami. Myslím si, že aj v tom je ukrytý svätý grál nášho každodenného šťastia.

Nezostáva mi nič iné, iba poďakovať sa za tento záver a za celý rozhovor.

Celé znenie podcastu ENVI - PAK Kataríny Kretter s Richardom Medalom nájdete tu: