11. 10. 2023
Podcast

Myslieť si, že príbeh oblečenia po predaji neexistuje, je omyl

Myslieť si, že príbeh oblečenia po predaji neexistuje, je omyl
Vo fast fashion si nekúpila nič už sedem rokov. Nakupuje v second handoch a podporuje slovenské značky. Natália Pažická na svojich sociálnych sieťach poukazuje hlavne na nekalé praktiky veľkých módnych značiek. Okrem témy fast fashion dostáva do povedomia aj ďalšie dôležité aktuálne témy. O situácii v módnom priemysle, aj o jej ekologickom aktivizme a občianskom združení Every Individual Matters sme sa rozprávali v našom najnovšom podcaste.

Možno o tebe ľudia nevedia, že si sa v minulosti venovala aj modelingu. Cestovala si po svete a priznávaš, že vtedy si aj dosť nakupovala. Aké vlastne sú na to ohlasy? A kedy u teba nastal okamih zmeny postoja k móde a k oblečeniu ako takému?

Čo sa týka tej zmeny, tak tá cesta je taká kľukatá. Ja to poviem veľmi v skratke. Tým, že som bola veľmi ovplyvnená konzumným životom, všade som videla, ako sa dievčatá na každý casting prezliekali do nového oblečenia, aby ich klient a fotografi nevideli v rovnakých veciach. A ja som chcela byť, samozrejme, toho súčasťou, lebo som to považovala za niečo, čo k tomu patrí a čo mi vlastne prinesie aj v práci nejaký úspech. Na začiatku s tým bol veľký problém, keď som začala komunikovať na sociálnych sieťach udržateľné alebo environmentálne témy, tak sa ľudia hneď ozvali, že veď aj ty si nakupovala...Najprv som o tom nechcela otvorene rozprávať. Ale potom som si vlastne povedala, že prečo sa hanbiť za to, ako to bolo. Vtedy sa o témach udržateľnosti alebo neudržateľnosti v odevnom priemysle na Slovensku ani nechyrovalo. Žila som v tej krásnej predstave, že ja sa len pekne oblečiem, a tým to celé končí. Príbeh oblečenia po predaji proste neexistuje. Potom som získala informácie a mohla som s nimi začať pracovať.  Mala som podľa mňa to šťastie, že som mohla vidieť aj v akých podmienkach sa naše oblečenie vyrába napríklad v čínskej fabrike, pretože som tam 2 mesiace pracovala ako modelka. Nepodarí sa to možno ani novinárom, pretože tie fabriky sú dobre strážené a nepustia dovnútra len tak niekoho. No a to sa ma nejakým spôsobom dotklo a chcela som o tom vedieť viac, tak som sa šla študovať fashion branding v Amsterdame, a tu som sa začala venovať práve udržateľnosti a chcem sa tomu venovať ďalej.


Prišla aj tolerancia od tých ľudí, ktorí ti možno na úvod vyčítali predošlý život, predošlé správanie? Prišiel u ich taký moment, že dobre, človek pochopí, človek sa začne zodpovednejšie správať?

Ja si myslím, že tí, čo to pochopili, tak nepísali tie agresívne správy, nadávky a útoky. Zároveň si myslím, že ma to aj veľa naučilo, pretože teraz sa ma už len tak nič nedotkne. Ja som už aj veľakrát spomínala, že ma ľudia fotili v potravinách, že si kupujem niečo v plastovom obale alebo v reštaurácii...


Možno tomu prispelo aj to, že dnes udržateľnosť či ochrana životného prostredia sú témy, ktoré sú mainstreamom a začínajú byť naozaj módou. Ľudia sa nehanbia za to, že niečo pre životné prostredie robia. Skús možno povedať, čo si ty predstavuješ pod udržateľnosťou a pod zelenými témami?

Udržateľnosť pre mňa znamená vyslovene len to, čo aj hovorí úplne primárna poučka. A to, že sa správame tak, že dlhodobo sa ten stav planéty zdrojov nebude zmenšovať, že tam nebude deficit, že nepôjdeme do dlhu, ale že vieme, že naše momentálne správanie je na veľmi dlhú dobu udržateľné.


Tá spotreba je obrovská tým, že značky chŕlia nové modely, nové farby, niekedy naviazané na maličkosti. Napríklad toto leto sme tu mali obrovský „boom“ okolo Barbie. Ľudia si to všetko kúpili, lebo to bol hit. Obliekli si to možno raz do kina a možno ešte dvakrát... Toto s udržateľnosťou asi nemá veľa spoločného. Ako presvedčiť ľudí, aby tú chuť na tieto nové chvíľkové veci možno rozdýchali a dali prednosť niečomu inému?

Jedna vec sú fakty a druhá mentálne nastavenie, že ktorú potrebu si my nahrázdame tým, že robíme niečo, čo robíme. To je úplne pri všetkom, čo robíme, že chceme niekam patriť, chceme byť obľúbený, chceme byť uznávaný, chcem byť úspešný a tak ďalej. Konáme veľmi pudovo. A táto celá Barbi záležitosť bola veľmi pudová. Len niekedy si treba uvedomiť, že celý svet kolabuje a my sme na jednu premiéru filmu ochotní, ešte za vlastné ťažko zarobené peniaze, minúť desiatky, ak nie stovky eur. Na to, aby sme sa v kine medzi ľuďmi, ktorých nepoznáme, cítili dôležito. Potom ideme domov z toho filmu a každý vie, že kde sme boli, odfotíme sa na sociálne siete a dva týždne na to už ani nevieme, že nejaká Barbie reálne bola.

Celé znenie podcastu ENVI-cast spoločnosti ENVI - PAK s Katarínou Kretter a Natáliou Pažickou nájdete na rôznych podcastových platformách a napr. aj TU.

 

 


Čo viac sa z tejto epizódy dozviete?


  • Ako je to podľa nej s greenwashingom?
  • Prečo si už 7 rokov nekúpila nič z fast fashion.
  • Ako rozumne pristupovať k nakupovaniu.
  • Ale o ďalších aktivitách, ktoré má nielen v oblasti módy a udržateľnosti.