Na zemi končí denne asi 10 miliárd cigaretových ohorkov
Odpad z cigaretových ohorkov predstavuje jeden z veľkých problémov miest a obcí. Jeho recyklácii sa až donedávna nikto nevenoval. Hugo Repáň zo spoločnosti EKOBAD však prišiel s nápadom, ako cigaretové filtre efektívne využiť a recyklovať.

Odhaduje sa, že iba jedna tretina cigaretových ohorkov skončí v koši, čiže tam, kde patrí. Zvyšok ostane pohodený na chodníkoch, pod lavičkami, v parkoch, pod oknami. Aj naše analýzy, ktoré si v ENVI - PAK pravidelne robíme, ukazujú, že cigaretové ohorky patria medzi tie druhy odpadu, ktoré nemáme problém vyhodiť v prírode alebo na ulici. Prečo si myslíte, že je to tak?

Keď sa cigareta zmení na ohorok, zapácha. Ľudia nie sú ochotní si ho dať napríklad do vlastného vrecka a tým pádom skončí na zemi.

Ak však ide o iný typ odpadu, napríklad o krabičku z cigariet, fľašu alebo o obal z keksíka, ochota hodiť ho na zem je menšia ako pri cigaretových ohorkoch.

Je to podľa mňa aj vec komunikácie. Keď prišiel trend plastových fliaš, všetci začali hovoriť o tom, že plasty sa rozkladajú veľmi dlhú dobu a keď plastovú fľašu vyhodíte v lese, tak tam bude 500 rokov. Komunikuje sa to tak dlho, že sme dosiahli bod, že keď človek dopije svoju obľúbenú kolu, tak nehodí fľašu do trávy, ale hľadá kôš. Pred piatimi rokmi, keď som sa začal cigaretovému odpadu venovať, nikto ho neriešil reálne ani na internete, žiadne z médií nehovorilo, že by cigaretové ohorky mohli škodiť. Myslím, že to bolo tým, že sa táto téma vôbec neriešila. Problém sa nekomunikoval, takže človek potom vlastne nevedel, či ohorky hádzať na zem alebo nie. Myslím, že je skvelé, že sme dnes tu, že sa o tejto problematike rozprávame, že o tom môžeme povedať ľuďom.

Určite hej. My sme sa stretli napríklad aj s názorom, že cigaretové ohorky neškodia, lebo sú vyrobené z prírodných materiálov, tabaku, papiera, ktorý sa dlho nerozkladá, takže ohorky vlastne v prírode veľkú škodu nenarobia. Ohorky však obsahujú plasty a toxíny, ktoré končia v podzemných vodách a v pôde. Z čoho sa cigaretový ohorok, ktorý je pre mnohých tak bezvýznamný, skladá a čím škodí?

Každý deň sa na svete vyrobí až 15 miliárd kusov cigariet. Z toho jedna tretina skončí v odpade a dve tretiny v prírode. Je to asi 10 miliárd ohorkov, ktoré denne skončia na zemi, či už v kanáli, v tráve, na chodníku, kdekoľvek. Prvý problém je vizuálne znečistenie v parkoch, pri lavičkách na zástavkách MHD, horšie ale je, že cigaretový filter je vyrobený z acetátu celulózy, čo je v podstate plastový materiál. Ide o syntetické vlákna, ktoré sa môžu rozkladať v závislosti od podmienok až 15 rokov. Ak každý deň na zemi skončí 10 miliárd cigaretových ohorkov a jeden sa rozkladá v priemere 10 rokov, koľko je ich na svete a ako rastie ich množstvo na zemi? To je neskutočné číslo a preto som rád, že sa s tým snažíme niečo robiť, že o tom hovoríme a že si to spoločne začína stále viac ľudí uvedomovať.

My sme sa s ENVI - PAK pustili do behaviorálneho projektu. Zatiaľ ide o pilotný program, v ktorom sme sa snažili v prvom rade na bratislavskom Štrkovci zmapovať, koľko cigaretových ohorkov končí na zemi, čo vlastne samotných ľudí vedie k tomu, aby ich tam hádzali a ako sa dá jemne manipulatívnymi technikami naviesť, aby tak nerobili. Bolo to napríklad nálepkami na chodníkoch, ktoré upozorňovali na toxicitu ohorkov. Mali sme inštaláciu hlasovacieho koša, v ktorom mohli vhodením ohorka vyjadriť svoj názor. Ukázalo sa, že aj takéto techniky majú význam, lebo na Štrkovci sa nám podarilo znížiť množstvo cigaretového odpadu o 71 percent, čo sú naozaj krásne čísla. Prebiehali tam pravidelné merania v spolupráci s miestnou časťou Ružinov. Vy ste už spomenuli komunikáciu, osvetu. Čo by sa dalo robiť viac, aby ľudia nemali pocit, že je to iba malý ohorok, čo sa stane, keď jeden odhodím na zem?

Podstatné je poskytnúť riešenie. Pekný príklad je zálohovanie PET fliaš, kedy ľudia vedia, ako to majú urobiť, aby sa plastové fľaše dostali do automatov a čo sa s nimi ďalej deje. To isté platí pre odpad z cigariet. Treba sa zamyslieť, čo s odpadom v ruke, keď dofajčím. Dokáže mesto poskytnúť 850 tisíc poplatníkov v rámci mesta, aby mal fajčiar popolník vždy po ruke? Asi nie. Je štandard, že pri kúpe 2 krabičiek cigariet, dostane fajčiar zapaľovač zdarma. Prečo nie osobný popolník, ktorý si môže nosiť so sebou na turistiku do prírody, alebo do mesta, kde by si cigaretové ohorky mohol ukladať. Ja teda považujem za riešenie, aby mal každý fajčiar pri sebe nejakú nádobku alebo obal, ktorý by ho neobmedzoval, aby jednoducho mal kde cigaretový ohorok dať a následne potom vyhodiť niekam do koša.

Veľa ľudí nevie, že niečo také ako špakovník existuje. Všimla som si, že pri dnešných moderných, digitálnych spôsoboch fajčenia, kde sa tabak len zahrieva, veľa ľudí cigaretu dáva naspäť do krabičky, lebo to je bezpečné a menej zapáchajúce ako ohorky z klasických cigariet.

Presne tak, ale stále je veľa fajčiarov, ktorí fajčia klasické cigarety, ktoré, samozrejme, neodporúčame dávať nazad do krabičky, lebo by to mohlo skončiť nešťastím.

Toto sú nezmapované veci a vy tu o nich hovoríte, ako keby za tým bola istá skúsenosť alebo štúdium problematiky. Čo vás k tejto téme doviedlo? Lebo podľa mňa to je úplne skvelý nápad.

Bolo to nejakých päť rokov dozadu, keď som na strednej škole dostal chuť prispieť nejako k ochrane životného prostredia. Vždy ma bavilo využívať niečo, čo podľa ľudí už nemá využitie , napr. kadejaké haraburdy z dvorov. Ako malý som tam len prišiel, začal niečo skladať z toho, čo už nikto nepotreboval. No a tak mi napadlo v kontexte tých odpadov, že ich tiež vzniká veľké množstvo. Ľudia sú už naučení za celý život síce nie, že nevšímať si to, ale už si zvykli, že to neriešia. Ja sa problematike odpadov venujem päť rokov, konkrétne spracovaniu cigaretových ohorkov. Vymyslel som spôsob, ako na to a som veľmi rád, že aj cigaretové ohorky je už možné bezpečne zhromažďovať.

Bežného človeka odpad prestane zaujímať v sekunde, keď ho vyhodí. Ak teda ohorky ľudia nevyhodia na zem, ale do nejakých nádob na to určených, akým spôsobom zber realizujete?

Môžeme si dať modelový príklad. Tým, že pochádzam zo Žiaru nad Hronom, oslovil som primátora, ktorému sa náš projekt páčil. Dohodli sme sa na miestach, kde sa najviac fajčí, ako námestia, zimný štadión, športoviská, okolie zastávky. Ohorky zbierame do špeciálnych popolníkov, vytvorených pre tento projekt. Sú vyrobené z ocele, zamykateľné, pevne ukotvené k zemi, aby sa s nimi nedalo manipulovať a aby vydržali mestské podmienky či útoky vandalov. Prototypy sme mali z Holandska a z Čiech, ale ani jeden nebol vhodný, preto sme si ich začali vyrábať sami v Žiari. Naše zberné nádoby umiestňujeme tam, kde sa fajčí. Platí to pre verejné priestory, ale aj pre firmy, ktoré majú pre fajčiarov vyhradené špeciálne miesta. Zber z nádob zabezpečujeme raz mesačne, v meste je to raz za tri mesiace. Do jedného popolníka sa vmestí okolo 15 až 20 tisíc kusov cigaretových ohorkov. Vyzbieraný odpad potom putuje k nám na recykláciu. Výsledok je, že miesta, kde sú popolníky, sú čisté.

Toto mi pripadá, akoby som čítala 100+1 zahraničných zaujímavostí, že ako sa recyklujú cigaretové ohorky. To mi prosím vysvetlite.

Toto bol dlhý proces. Cigaretové ohorky sme už vedeli vyzbierať, ale čo s nimi, kam ich na trhu umiestniť? Vysypať ich do komunálneho odpadu, ktorý skončí na skládke alebo v spaľovni, nebol cieľ, ktorý sme chceli dosiahnuť. Vedel som, že musíme nájsť spôsob, ako tento druh odpadu recyklovať. Čítal som rôzne vedecké štúdie, hľadal inšpiráciu. V jednej austrálskej štúdii som sa dočítal, že by sa cigaretové ohorky dali využiť do stavebných výrobkov a jedným z nich je asfalt. Keďže pomlieť na vlákna sme tento odpad vedeli, ozval som sa jednému laboratóriu, ktoré vyrába asfaltové zmesi na strednom Slovensku. Predstavil som im svoj študentský projekt, v ktorom riešim túto problematiku a oni boli nadšení. Aby som nepreháňal, boli ochotní urobiť základnú analýzu. Povedali, že je to pre nich hodina a pól práce navyše a nech donesiem materiál. Vtedy som ešte nemal žiadne nádoby, ani sme nefungovali ako firma, bola tu len idea. Nastúpil som na vlak do Zvolena a tam v okolí stanice pozbieral ohorky, aby ma nevideli známi zo Žiaru a aby sme mali prvotné analýzy z čoho robiť. V laboratóriu urobili jednoduchú komparatívnu štúdiu zmiešaním asfaltovej zmesi s bežnými vláknami a následne s vláknami z cigaretových ohorkov. Zo štúdií vyplynulo, že oba materiály majú podobné fyzikálne a mechanické vlastnosti, a že by sa dali využiť v asfalte namiesto celulózových vlákien, ktoré sa v ňom používajú konvenčne.

Predpokladám, že od tohto prvého pokusu k realizácii bola ešte dlhá cesta. Koľko ohorkov musíte výrobcovi asfaltu dodávať a máte tohto materiálu dosť?

Nemáme ho dosť. Zaujímavosťou je, že existuje firma v Indii, ktorá z cigaretových ohorkov vyrába výplň do detských hračiek a to sa mi nepáči. Považujem to za nešťastné riešenie. Mňa veľmi teší veľký potenciál využitia cigaretových ohorkov. Asfaltové spoločnosti sa nám ozývajú, že majú tiež záujem to skúsiť, že sa im to páči. Lenže my nemáme nič na sklade, tovar nám stále odchádza, lebo sú s ním asfaltové spoločnosti spokojné. Stále aj tak kupujú desiatky ton celulózového granulátu, nakoľko my im vieme dodávať možno 100 - 150 kíl.

Vieme, že asfalt potrebujeme pri výstavbe ciest či v stavebníctve. Je niekde nejaký úsek cesty, kde si asfalt s vláknami z cigaretových ohorkov môžeme prísť ohmatať, že toto je tá cesta?

Ide sa pokladať pilotná cesta, presnejšie chodník v Žiari nad Hronom v parku Štefana Moyzesa? Bude to prvá cesta s prímesou cigaretových ohorkov na svete. Veľmi sa na to teším.

Verím, keď vidíte výsledok dlhoročnej práce. Spomenuli ste, že máte málo materiálu a stále veľký záujem oň. Čo sa dá robiť pre získanie väčšieho množstva ohorkov, veď ľudia stále fajčia, napriek tomu, že si mnohí uvedomujú, že je to škodlivé. Ale veľa vecí na svete nie je zdravých a ľudia ich robia. Nemusia však škodiť ešte viac, ak sa napríklad zapoja do tohto projektu. Môže sa doň verejnosť, možno samosprávy alebo veľké firmy, ktoré majú veľa zamestnancov, zapojiť?

Spolupracujeme s viacerými veľkými firmami, ktoré majú napríklad 500 až 1000 zamestnancov a niekoľko fajčiarskych priestorov. V súčasnosti sú práve takého firmy pre nás najväčším dodávateľom ohorkov. Zberné nádoby im dávame ako službu. Potom sú to samosprávy, ktoré, tak ako my, čakajú na európsku legislatívu, ktorá sa dotýka cigaretových ohorkov. Od roku 2025 tu bude musieť byť fungujúci systém, ktorý sa tomu bude venovať. Teraz zbierame skúsenosti v samosprávach. Projekt máme spustený v Žiari nad Hronom a v Nových Zámkoch. Postupne komunikujeme s ďalšími obcami, ale veľmi sa nenáhlime, lebo náklady na projekt by znášali aj obyvatelia, ktorí nie sú fajčiari a to by voči nim nebolo férové. Čakáme, kým to bude na pleciach výrobcov, napríklad tabakových spoločností, ktoré odpad vyprodukujú, čo je v poriadku, lebo každý robí nejaký biznis a oni ho robia s cigaretami. Budú teda zodpovední aj za odpad, ktorý vzniká z ich produktov a hradiť náklady na to, aby sa ohorky zbierali, aby putovali tam, kam majú.

Dnes je moderné fajčiť elektronické cigarety iba zahrievaním tabaku. Samozrejme, odpad nie je len samotný filter s nejakým malým zvyškom zhoreného tabaku, ale je to vlastne celá cigareta. Je ich možné hádzať do vašich nádob?

Recyklujú sa ako bežné cigaretové ohorky. Pred tromi rokmi, keď som reálne začal pracovať s týmto odpadom, tak sme zbierali čisto cigaretové ohorky a pár bolo nahrievacích náplní, dnes je klasických ohorkov približne 75 %. Komunikujeme s firmami, ktoré vyrábajú nahrievacie náplne, aby sme boli na to pripravení, aby sme dokázali poskytnúť riešenie aj pre inovovanú oblasť fajčenia.

To je výborná správa, ale vy ste ešte povedali jednu vec, ktorá ma zaujala, že ten chodník z ohorkového granulátu je prvý na svete. Tiež ste spomenuli, že ste sa snažili nasať informácie z vedeckých štúdií. Čo sa v súčasnosti deje v oblasti cigariet vo svete?

Nič. Okrem indického projektu s hračkami som našiel ešte francúzsky lokálny projekt, s ktorým sa snažia preraziť možno do Belgicka alebo do niektorých ďalších západných krajín. Cigaretové ohorky melú, čistia, lisujú a vyrábajú z nich nábytok do mestského prostredia. Veľmi sa mi to páčilo. Už od začiatku som ich sledoval, že aj takto sa to dá robiť. Ale chceme ísť vlastnou cestou.

Mňa to napĺňa nádejou, že sa stále dá nájsť diera na trhu, ktorú ste našli vlastne aj vy, ktorá má potenciál uplatnenia aj ďaleko za hranicami Slovenska, pretože prinajmenšom cesty sú všade. Má to nielen ekologickú perspektívu, ktorá je nesporná, ale aj ekonomickú. Takže tomuto fandím a veľmi pekne ďakujem.

Celé znenie podcastu ENVI - PAK Kataríny Kretter a Huga Repáňa nájdete TU.