Nerecyklovateľné plasty meníme na lavičky

Vaša firma sa dlhé roky špecializovala na liate podlahy, výrobu klasického terazza. Ako vznikol nápad pridávať do mramorového terazza namiesto mramorovej drviny plast?

Nápad vznikol na návšteve u kamaráta v Nových Zámkoch, ktorý plast recykluje. Vyskúšali sme ho a výsledok bol podobný, ako pri použití mramorovej drte. Prvé pokusy boli ťažké, postupne sme zistili, ako na to a takto vyrobený materiál, ktorý využívame už 6 rokov sa nám veľmi osvedčil, dá sa brúsiť aj impregnovať.

Vrátim sa k plastovému odpadu, lebo to je téma, ktorej sa venujeme v ENVI - PAK. Na základe štatistík vieme, že v priebehu 10 rokov vzrástla na Slovensku produkcia plastového odpadu o viac ako 26 %. Na jedného Slováka pripadá 25 kíl plastového odpadu. Čo sa týka recyklácie plastových obalov, Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktoré si počínajú lepšie. Patrí nám 6. miesto v únii, pričom zrecyklujeme viac ako polovicu plastových obalov. Na druhej strane, plastového odpadu ostáva ešte stále dosť, čo je hlavne preto, že niektoré druhy zatiaľ nevieme efektívne recyklovať. Vy ste však prišli s myšlienkou, ako sa môže aj takýto odpad opäť využiť. Hľadali ste nové možnosti, alebo to bola náhoda?

Vedeli sme, koľko nevyužitého plastového materiálu u kamaráta stojí, lebo sa nedá recyklovať, ani spaľovať, nakoľko nehorí. Plast sa navyše rozkladá stovky až tisícky rokov a nám je jedno, či má 20, 50 alebo 100 rokov.

Čo vlastne terazzo je?

Terazzo sa skladá z cementu a mramorovej drte. Do plastik-terazza pridávame namiesto kameniva drť z plastu. V tomto je základný rozdiel a samozrejme je tam aj rozdiel v hmotnosti. Plast je ľahší ako kameň, takže sa s ním lepšie manipuluje.

Čo všetko z plastového odpadu vyrábate, aké materiály alebo konkrétne produkty z neho môžu vzniknúť?

Pre jednu banku sme vyrobili lavičky, robili sme už pingpongové stoly a samozrejme, stoly, barové pulty do kaviarní. Ľudia, ktorí poznajú klasické terazzo, myslia, že vidia terazzo a sú prekvapení, keď sa dozvedia, o aký produkt ide.

Recyklované plasty sa zvyknú využívať na protihlukové steny, izoláciu a podobne. Vy dokážete tento materiál dostať ku koncovému zákazníkovi až domov? Robili ste niekedy niečo pre domáce použitie ako napríklad kuchynskú linku?

Áno, v Bratislave pre jedného známeho barový pult. Máme certifikát na pitnú vodu, to znamená, že môžeme bezpečne vyrábať aj produkty, ktoré prichádzajú do styku s jedlom a nápojmi. Materiál je naimpregnovaný, takže neprepúšťa vodu a má veľmi dobré vlastnosti. Čo sa týka protihlukových stien, spojili sme sa s mostovými inžiniermi a konštruktérmi z univerzity v Žiline. Máme prvé skúšky, pokračujeme v testovaní a potom uvidíme, ako rôzne sa ešte dá náš materiál využiť.

Plastový odpad je zmes rôznych farieb, hrúbok a veľkostí. Ako prebieha proces samotného spracovania plastového odpadu, z ktorého dokážete takú krásu vyrobiť?

Zatiaľ nemusíme odpad triediť, ale v budúcnosti budeme musieť, pokiaľ bude o náš produkt zvýšený záujem, napríklad o veľkoformátovú dlažbu, ktorá musí byť pri väčšej objednávke jednofarebná. S farbami sa môžeme hrať, lebo robíme s bielym cementom, ktorý sa dá farbiť.

Vyzerá to na veľkú perspektívu. Koľko materiálu dokážete vyrobiť denne, týždenne, mesačne?

Momentálne okolo 7 - 8 ton terazza mesačne, ale pokiaľ by sme zaviedli veľkovýrobu, tak aj tisíce ton. Veľkovýroba by fungovala tak, že by sme vylievali veľké kocky, narezali ich na určitý rozmer, vybrúsili a naimpregnovali. Takto pripravený materiál môže ísť do predaja.

Spomínali ste kuchynské linky, barové pulty. Predsa len, ak je niekde kameň alebo drevo, vieme, ako je takýto materiál odolný voči teplu. Ako je to s týmto materiálom? Aké jeho vlastnosti by ste vyzdvihli?

Hocijaký horúci hrniec nezanechá na materiáli stopu, skôr len prevezme teplo, ostane teplá alebo horúca, ale nepoškodená. Je aj farebne stály a odolný voči úderu či tlaku. Môžeme hovoriť o ekologickom materiáli, ktorý sa kvôli nízkej hmotnosti ľahko prepravuje a vzniká z neho minimálny odpad. Tým, že doňho nedávame žiadne kamenivo, tak môžem smelo povedať, že to je materiál budúcnosti, čo sa týka stavebníctva. Kameňa, ktorý sa v súčasnosti využíva, je totiž stále menej a menej. My kamenivo nahrádzame plastom.

Tým pádom primárnu surovinu, ktorou bol kameň, nahrádzate druhotnou, ktorá je navyše väčšinou nespracovateľná.

V Dubaji na Expo nás oslovila jedna belgická firma, či by sme im nevyskúšali urobiť podvaly pod koľajnice. Zatiaľ pokračujeme vo výskume a keď dosiahneme potrebné výsledky, pôjdeme do skúšobne v Nemecku.

Fantastické. Teraz trošku odbočím. Vy vyrábate aj plasto-betón. Aké výhody má pridávanie plastu do betónu a kde má takýto materiál využitie?

V žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o betóne. Skôr ho porovnávam s terazzom, lebo doň nedávame žiadne kamenivo. Nahrádzame ho plastom. Hlavná výhoda nášho materiálu oproti betónu je v hmotnosti. Kubický meter betónu váži 2430 kg a náš materiál má hmotnosť 1930 kg. Dokonca vám môžem ešte takú vec prezradiť, že lavičky, ktoré robíme, majú hrúbku 6 centimetrov. Vyrábame ju bez železnej výstuže, čo sa u betónu nedá spraviť. Betón musí mať minimálne 8 centimetrov, inak popraská.

Čo v prípade, keď lavička doslúži? Dá sa recyklovať?

Áno, lavička sa zomelie a znova sa vráti do výroby.

Vrátane toho cementu, ktorý tam bol?

Áno. Treba si to predstaviť ako recykláciu betónu. Starý betón sa rozbije, zomelie a znova použije. Tento spôsob môžeme využívať aj my.

Celé znenie podcastu ENVI - PAK Kataríny Kretter s Ottóm Nagyom nájdete tu: