Projekt výskumníkov chce zabrániť odhadzovaniu odpadkov
Iniciatív, ktoré sa venujú zberu voľne pohodeného odpadu, je na Slovensku viacero. Stoja za nimi rôzni aktéri od samospráv, neziskových organizácií a dobrovoľníckych skupín, cez výrobcov, až po poslancov NR SR. Všetky tieto iniciatívy majú pritom rovnaký cieľ – čistejšie životné prostredie.
Na problém voľne pohodeného odpadu upozorňuje aj OZV ENVI - PAK, ktorá od roku 2019 organizuje iniciatívu Vezmi si ma. Jej cieľom nie je existujúcim iniciatívam konkurovať alebo ich nahrádzať, ale naopak podporovať ich a prepájať, aby o sebe vedeli a mohli sa vzájomne koordinovať. Takouto iniciatívou je aj združenie dobrovoľníkov GarbageGang, ktoré pravidelne čistí okolie Zlatých Pieskov v Bratislave.
„Voľne pohodený odpad je skutočne veľkým problémom. Vždy, keď prídeme do lesíkov okolo Zlatých Pieskov, objavíme nejaké nové miesto, ktoré je potrebné vyčistiť. Za necelý rok sme vyzbierali viac ako 600 vriec odpadu, nemá to konca, stále je tu čo zbierať,“ objasňuje situáciu Eva Bacigalová z partie dobrovoľných zberačov.
Predchádzanie odpadu na zemi
Hoci je zbieranie odpadu pohodeného v prírode či v meste dôležité, len ním sa problém nevyrieši. Treba ho riešiť systematicky a predchádzať mu. Inak povedané – motivovať ľudí, aby odpad nehádzali na zem, ale do nádob naň určených.
„Spúšťame preto unikátny projekt, ktorý spojil Slovákov z prestížneho Behavioural Insight Teamu v Londýne, slovenských výskumníkov z Ústavu verejnej politiky FSEV UK v Bratislave a nás, organizáciu zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK. Naším cieľom je nájsť spôsoby, ako zmeniť správanie ľudí tak, aby odpad na zem neodhadzovali a celému problému tak predchádzali,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu OZV ENVI - PAK.
Prečo Štrkovec a Ivanka pri Dunaji?
Cieľovou skupinou projektu sú návštevníci verejných priestranstiev v dvoch lokalitách - na bratislavskom Štrkovci a na Námestí Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji.
„Vybrané boli tak, aby projekt zachytil obyvateľov mesta aj obce, keďže správanie týchto dvoch skupín, ako aj skladba odpadu, ktorý odhadzujú, môže byť rôzna. Aj túto hypotézu si radi otestujeme. V oboch lokalitách využijeme behaviorálne techniky, ktoré dané skupiny obyvateľov postrčia k zmene správania, teda k neodhodeniu odpadu na zem,“ vysvetľuje prof. Emília Sičáková - Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Bratislava.
Ako ďalej dodáva, v zahraničí aj na Slovensku sa v snahe o predchádzanie litteringu, teda voľne odhodeného odpadu, využívajú rôzne techniky. Typickým príkladom sú „nástenky“ či informačné tabule osadené pri vstupe do lesa informujúce návštevníkov, ako dlho sa budú jednotlivé typy odpadu v prírode rozkladať, ale pracuje sa aj s tzv. gamifikáciou, poštuchnutím k ekologickému správaniu formou hry.
„Napríklad v jednej problematickej lokalite v Dánsku nakreslili na asfalt stopy vedúce k najbližšiemu smetnému košu a množstvo voľne pohodeného odpadu sa znížilo o 46 percent. Na tomto príklade vidieť, že behaviorálne techniky nemusia byť zložité, len ich treba vhodne zvoliť,“ dopĺňa Kristína Londaková z Behavioural Insight Team v Londýne.
Projekt bol spustený v júni tohto roka a trvať bude do septembra, kedy bude vyhodnotený.