Skauting je životný štýl
V apríli oslavujeme nielen Deň Zeme, ale aj Deň skautov. A práve ochrane prírody a budovaniu pozitívneho vzťahu k nej sa vo veľkej miere venujú aj skauti. Rado Stoklasa, ktorý je so životným prostredím dosť výrazne prepojený, začal študovať za učiteľa biológie a ekológie, nakoniec sa však venuje žurnalistike. Dnes pôsobí nielen ako fotoreportér na voľnej nohe, ale je tiež nadšený skaut a lektor programu Mladí reportéri pre životné prostredie.
Slovenský skauting patrí medzi najväčšie mládežnícke organizácie na Slovensku a zároveň je aj najstaršou organizáciou. Má viac ako storočnú históriu. Len na Slovensku je registrovaných približne 7 tisíc členov, ktorí pôsobia po celej krajine. Čo skauting je a na akých princípoch je založený?
Skautingu je v prvom rade životný štýl, my nie sme krúžok, ako si mnohí rodičia myslia, keď doň dieťa prihlasujú. Sme organizácia, ktorá má presne stanovenú štruktúru na základe celosvetovej organizácie a tú sa snažíme dodržiavať.
Takže nejde o odkladisko detí, keď si rodičia potrebujú užiť voľné popoludnie alebo víkend?
V konečnom dôsledku možno aj áno, lebo som tiež rodič a viem, aké to je. Moja manželka kvituje, keď deti beriem so sebou napríklad v lete na tábor.
V čom sa teda skauting líši od ostatných mládežníckych organizácií? V čom je iný ako napríklad turistický krúžok?
Nechcem porovnávať skauting s nejakou konkrétnou organizáciou, ale možno práve tým, že sa nestačí len prihlásiť a zaplatiť členské. Sú tam napredovania, nejaké stupne, ktorými musí človek prejsť. A tiež máme skautský sľub. Na to, aby sa stal človek skautom, musí vedieť aj nejakú teóriu, aj prežiť nejakú prax. Musí istý čas medzi nás chodiť, zvládnuť isté skúšky, musí dané pravidlá zobrať za svoje.
Akým aktivitám sa skauti venujú, ako viete, že sú to tí praví, ktorí medzi vás patria?
Najmä v Čechách vnímam veľkú renesanciu skautingu. Aj od kolegu, kamaráta, skauta viem, že napríklad v Prahe sú poradovníky aj na dva roky, aby rodičia mohli svoje dieťa dať do skautského oddielu. V Čechách je skauting oveľa väčší fenomén ako u nás. Aj u nás sú silné oddiely a keď už sa k nám dieťa dostane, môže sa s nami venovať širokému spektru aktivít od hier, cez budovanie lásky k prírode, množstvu fyzických športových činností, až po výtvarné aktivity či ochranu prírody. Sú oddiely, ktoré sa venujú napríklad rádio-komunikácii, väčšinou starší skauti sú napríklad zberateľmi.
Ako si sa dostal k skautingu ty?
Cez otca, ktorý bol kedysi skautom, ešte keď žil v Čechách. Pred revolúciou ako dieťa som vyrastal na Foglarovkách (Jaroslav Foglar, najvýznamnejší český spisovateľ 20. storočia pre mládež, autor aj série kníh o skautingu Rýchle šípy). Po revolúcii v 89-tom mi ešte otec čítal tieto príbehy a nebolo čo riešiť. V momente, keď sa to tu uvoľnilo a začali vznikať nové oddiely, hneď na jar v 90-tom roku som sa prihlásil ku skautom.
Kto sa môže stať skautom?
Ktokoľvek, aj kto si možno najprv myslí, že nezapadne do partie. Keď som viedol oddiel, mali sme rôzne deti, aj hendikepované. Mali sme napríklad chlapca, ktorý mal nejakú dysfunkciu a bol pomalší, ale sme ho zapracovali. Edukácia je u nás tiež jeden z hlavných cieľov. Čiže prísť môže naozaj ktokoľvek vyskúšať si to. Musí sa do toho zamilovať. U nás sa musí aj poslúchať aj pracovať, nie je to len o zábave.
To znamená, že nerobíte špeciálny výber ideálneho skauta, ale výberom detí aj so zdravotným problémom vediete skautov k tolerancii, akceptácii a v podstate aj k inklúzii?
Možno dnes už sa to nezdá, ale kedysi, boli mnohé témy tabu, napríklad, že sme prijali chlapca, ktorý ostatných zdržiaval. Úprimne poviem, že jedným z našich hlavných kritérií je byť kamarátsky a zhovievavý. Týždeň po tábore som napríklad stretol chlapcovu mamičku, ktorá mi hovorí: „Čo ste s mojím synom v tom tábore spravili? On si začal upratovať posteľ, izbu a pomáha mi v kuchyni“.
Aký je najčastejší vek detí, ktoré sa k vám hlásia?
Dobré je, keď dieťa už vie čítať, písať, aby sme s ním mohli vykonávať rôzne aktivity, čiže asi po prvom ročníku na základnej škole. Ale všetko sa mení, aj deti sú intelektom oveľa vyspelejšie, ako sme boli dajme tomu my. Aké sú šikovné, vidíme na svojich deťoch. V štyroch rokoch strávila moja dcéra so mnou v tábore niekoľko nocí a v piatich ešte viac. Od šiestich rokov chodí na celý tábor. Rozumiem, že som tam bol ako otec, ale takýchto malých detí sme tam mali už viacero.
Akým spôsobom sa propagujete? Ústnym podaním, reklamou, šírením referencií?
Myslím, že referencie sú najlepšie. Keď príde dieťa z nejakej akcie domov, rozpráva rodičovi zážitky tak zanietene, že sa to prenesie naňho a on to potom porozpráva niekomu v práci. To je jedna z možností. Ale robievame aj verejné tábory, kde deti zistia, ako skauti fungujú.
Čo všetko môžu deti zažiť v skautskom oddiele si môžete vypočuť v podcaste ENVIcast s Radom Stoklasom na vašej obľúbenej streamovacej platforme, ktorú moderuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie ENVI - PAK.