Triedenie odpadu dnes vnímame ako spoločenskú zodpovednosť

Dlhodobo sledujeme, že množstvo komunálneho odpadu z roka na rok rastie, ale rastie aj množstvo vytriedeného odpadu vďaka nastaveným pravidlám a rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Poďme sa pozrieť na čísla a povedzme si, aké výsledky sa spoločnosti ENVI - PAK podarilo dosiahnuť.

Triedený zber odpadov na Slovensku dlhodobo rastie. Hovoria o tom aj dáta z roku 2022, kedy bolo v systéme ENVI - PAK vytriedených až 59,14 kilogramu na obyvateľa. Zodpovednosť výrobcov sa prejavuje aj v znižovaní objemu obalov uvedených na trh. V roku 2022 bolo na trh uvedených o takmer 8 % obalov menej a o takmer 5 % výrobkov z papiera, skla a plastov menej ako v predchádzajúcom roku. Takže je jednoznačne vidieť, že výrobcovia sa venujú aj predchádzaniu vzniku odpadov, čo je v podstate v hierarchii odpadového hospodárstva tá najvyššia méta. Oproti roku 2021 tým vypadlo zo systému až 40 tisíc ton obalov. Nebolo to však spôsobené len prístupom výrobcov, ale systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý manažuje a financuje triedený zber v mestách a obciach, bol ponížený o množstvá obalov z PET a kovov, ktoré zálohovaním odišli zo systému. Išlo o nápojové obaly a napriek tomu, že tieto boli zo systému v roku 2022 vylúčené, podarilo sa nám dosiahnuť až 60 kilogramov odpadu na obyvateľa, čo je veľmi dobrý výsledok. Najviac sa vytriedilo papiera a lepenky, nasledovali sklo s plastami. Čo sa týka samotného nakladania s týmito odpadmi, recyklovali sme až 91 % z vytriedených odpadov a 9 % išlo na energetické zhodnotenie. Samozrejme, z dôvodu blízkosti sme využívali najmä recyklačné kapacity na Slovensku, kde sme zhodnotili až 62 % materiálov. Ďalších 33 % sme zhodnotili v rámci Európskej únie a len 5 % sme kvôli obmedzeným kapacitám zhodnotili mimo EÚ. Čo sa týka triedeného zberu v obciach, ten nám zbierajú obyvatelia do farebných kontajnerov alebo vriec. Dobrou správou je, že od roku 2016 za komunálny triedený zber občania neplatia, pretože ho financujú výrobcovia prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Výrobcovia združení v Organizácii zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK zaplatili v roku 2022 za zabezpečenie triedeného zberu na tieto kontajnery a všetok následný proces, ktorý sa s odpadom deje až po samotnú recykláciu alebo zhodnotenie viac ako 25 miliónov eur.

Toto sú pekné výsledky, ale ako vyzerajú výsledky za celé Slovensko, ktoré zverejňuje štatistický úrad?

To je síce dobrá otázka, ale ťažká odpoveď, pretože posledné dáta, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky, máme zo Štatistického úradu k dispozícii len za rok 2021. Za rok 2022 budú k dispozícii až v decembri tohto roku. V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 27 miliónov ton komunálneho odpadu, čo v priemere predstavuje 497 kilogramov smetí na jedného obyvateľa. Slovensko bolo v roku 2020 v rámci Európskej únie 7. krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu. Na obyvateľa to bolo 433 kilogramov, v roku 2021 sa objem zvýšil až na 497 kilogramov, čím sa Slovensko prebojovala až na 16. miesto. Čo sa nám darí, je zvyšovanie podielu recyklácie. Kým v roku 2015 sme recyklovali iba 14,9 % komunálneho odpadu, v roku 2021 to už bolo 49 %. Za tieto výsledky vďačíme rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Čo je rozšírená zodpovednosť výrobcov?

Ide v podstate o zodpovednosť výrobcov za výrobky a ich obaly aj po skončení ich životnosti. Výrobcovia sa združujú v organizácii zodpovednosti výrobcov, cez ktorú následne financujú a manažujú triedený zber v mestách a obciach tak, aby mal občan triedený zber zadarmo.

Čísla vytrhnuté z kontextu nám veľa nepovedia. Viac nám povie, keď sa porovnáme s inými európskymi krajinami. Triedime lepšie alebo horšie ako zvyšok Európy, čo hovoria dáta?

Najväčším producentom komunálneho odpadu v únii boli v roku 2021 Rakúšania. Vyprodukovali na obyvateľa 834 kilogramov odpadu. Najprázdnejšie smetné koše mali Kosovo, Rumunsko či Albánsko, okolo 300 kilogramov na obyvateľa. Pokiaľ ide o recykláciu, Slovensko je na 12. mieste, čo je pri 27 krajinách únie výborný výsledok. V roku 2015 sme boli, ak si správne pamätám, predposledný. Nielenže nám stúpa množstvo vytriedeného odpadu, ale aj nakladanie s ním je z roka na rok zodpovednejšie. Pritom to v roku 2016 bola pre mnohých obyvateľov úplná novinka. Kým v roku 2016 bol nastavený limit na nečistoty na 50 %, dnes je to 25 %. Je skvelé, že z vyzbieraných vytriedených odpadov v našich obciach sa v roku 2022 takmer 94 % zhodnotilo, čo značí, že len 6 % tvorili nečistoty a to môžeme pripísať aj zodpovednosti občanov a, samozrejme, kontinuálnym vzdelávacím aktivitám, ktoré v samosprávach robíme. Tu naozaj vidno, že majú zmysel a že ľudia sa snažia čoraz lepšie triediť.

Aký spôsob nakladania s odpadom je pre občanov najvhodnejší?

Ideálne je odpad vôbec neotvoriť, ale ak už vznikne, snažiť sa o opakované použitie a až potom dať život výrobkom ako keby druhýkrát cez swapy a rôzne burzy. Ak už vec použiteľná nie je, treba ju vytriediť, aby mohla byt recyklovaná. Nie všetko sa, samozrejme, dá recyklovať. Vtedy nastupuje energetické zhodnotenie a až poslednou voľbou je vyhodenie do zmesového odpadu. A ten v Slovenskej republike na väčšine územia končí na skládkach.

Ako by sme mali motivovať ľudí, aby triedili viac a lepšie? Triedenie je dnes vecou, ktorú všetci poznajú. Ukazujú nám to aj výsledky našich prieskumov. Keď sme sa ľudí pýtali, či odpad triedia, takmer všetci deklarovali, že áno. A keď sme minulý rok robili prieskum, kde sme sa podrobne snažili rozobrať kvalitu triedenia, zistili sme, že napriek tomu, že štyri pätiny ľudí tvrdí, že plastový odpad vždy vytriedia, niektoré obaly, napríklad z čistiacich prostriedkov, mikroténové vrecká, obaly z kozmetiky, triedia lepšie ako napríklad blistre z liekov, obaly zo sladkostí či slaných pochutín. Prečo niektoré druhy obalov nevieme triediť?

Triedenie dnes vnímame ako spoločenskú zodpovednosť a ľudia často deklarujú, že vedia, ako obaly triediť. V kontajneroch to nevidíme v takej miere, ako ľudia deklarujú v prieskumoch. Receptom je kontinuálne vzdelávanie. Preto sa pri vzdelávaní zameriavame na problematické druhy odpadu a ukazujeme ľuďom, čo kam patrí. Na konkrétnych príkladoch, ako sú napríklad obaly od sladkostí, cestovín, čipsov, syrov, kde si to človek vie vizualizovať. Keď potom vyhadzuje obal do koša, je väčšia šanca, že to urobí správne. Samozrejme, väčšina ľudí sa nechce zamýšľať pri zbavovaní sa odpadu, čo kam patrí, robí to viac-menej intuitívne. Preto sa snažíme informácie sprostredkovať tak, aby sa ukladali človeku do podvedomia. Potom automaticky správne reaguje v situácii, keď ide vyhodiť konkrétny odpad. Jednoznačne vzdelávanie má zmysel pre všetky vekové kategórie. Mladý človek radšej pozerá krátke zábavné videá, ako sú napríklad tie, ktoré robíme v sérii „Čo tam patrí“. Informácie vyhľadáva aj na sociálnych sieťach Staršia generácia sa radšej spoľahne na informácie vo svojej obci, kde hovoria o triedení v miestnych novinách alebo na vývesných tabuliach. V mnohých obciach je stále používaný obecný rozhlas. Preto poskytujeme mestám a obciam rôzne rozhlasové spoty do obecného rozhlasu, aby mohli občanom aj týmto spôsobom sprostredkovávať informácie, ktoré sú pre triedenie potrebné. Samozrejme, kladieme dôraz aj na najmenších v škôlkach a základných školách, ktorí následne aj doma vzdelávajú rodičov a starých rodičov. Tento spôsob sa nám veľmi osvedčil a radi ho používame.

Ľudia sa často pýtajú na pravidlá o triedení, ktoré sa postupom času menia. Napríklad obaly z vajíčok alebo rolky z toaletného papiera či pokladničné bločky v minulosti patrili do čierneho zmesového kontajnera. Dnes patria do triedeného zberu. Ako sa ľudia môžu dostať k aktuálnym informáciám, aby v čase, kedy triedia, vytriedili odpad správne?

Dnes máme široké spektrum možností, ako sa vzdelávať. Ja by som určite odporučila naše web stránky triedime.sk a envipak.sk, kde čitatelia nájdu podrobné informácie. Sú priamo aj na nálepkách na kontajneroch, na webových stránkach zberových spoločností, obcí alebo napríklad na portáli smeti.sme.sk. Ak si človek nie je istý, na stránke triedime.sk máme formulár, kde sa na nás môže obrátiť s otázkami a my mu veľmi radi s problematickými druhmi odpadu poradíme.

Problémy spôsobuje napríklad aj nejednotnosť triedenia. Niektoré obce majú kontajnery na kovy, plasty a nápojové kartóny zvlášť, v iných sa všetko triedi do žltého kontajnera alebo vreca. Nebolo by jednoduchšie, keby platili rovnaké plavidlá všade?

Bolo, dokonca by bolo jednoduchšie, keby bol jednotný zber zavedený v celej Európe. Rozdiely vyplývajú z histórie, ako bolo zavádzané triedenie v rôznych krajoch Slovenska. Aké mali zberové spoločnosti možnosti dotrieďovania. Od roku 2016 sa snažíme, aby triedený zber kontinuálne prechádzal do rovnakého nastavenia. Práve v roku 2016 sa v zákone zaviedla možnosť triedenia plastov, nápojových kartónov a kovových obalov spoločne. V roku 2022, keď nám z triedeného zberu vypadli plastové fľaše a kovové obaly na nápoje, viac sú už aj zberové spoločnosti ochotné zjednocovať zber do jedného kontajnera. Je to pohodlnejšie aj pre občana, takže verím, že to chce čas a v blízkej budúcnosti, hovoríme o pár rokoch, sa triedený zber aj na Slovensku zjednotí.

Vieme, že nie všetky odpady sa dnes recyklujú. Pri niektorých by to bolo či už technologicky alebo finančne neúnosné. Veľa sa dnes skloňujú výrazy ekomodulácia či ekodizajn. 0 čo ide?

Ekomodulácia je nástrojom ekodizajnu, v ktorom ide o to, aby výrobca svoj obal alebo výrobok vyrábal priaznivým spôsobom pre životné prostredie. Ekodizajn je spôsob, akým to robí, ekomodulácia je forma finančnej sankcie, ak výrobok alebo obal nie sú priaznivé pre životné prostredie. Ekomodulácia v rámci Slovenskej republiky ešte zavedená nie je. Z ministerstva životného prostredia čakáme vyhlášku, ktorou sa tento inštitút zavedie a bude zohľadňovať trvanlivosť, opraviteľnosť, opakovanú použiteľnosť, recyklovateľnosť, či prítomnosť nebezpečných látok.

Akých tovarov sa ekomodulácia dotkne a ako môže finálne pomôcť efektívnej recyklácii?

V podstate všetkých. Ak opraviteľný elektro spotrebič neskončí ako odpad, nemusí zaňho výrobca platiť ako za odpad. Pretože výrobca je zodpovedný za ten výrobok, ktorý sa stane odpadom. Tak isto to platí pri obale. Ak sa dá obal recyklovať, je spoplatnený pre jeho výrobcu iným spôsobom ako obal, ktorý recyklovateľný nie je. Napríklad monoplast je ľahko recyklovateľný, lebo ide o jedno materiálový obal. Ak ide o plast z rôznych druhov plastov, môže byť len zhodnocovaní a tým pádom je pre výrobcu drahší. Toto je práve ten poplatok, ktorý výrobcovia platia organizáciám zodpovednosti výrobcov a pre občana je triedený zber tým pádom zadarmo. To je motivácia takzvanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aby výrobca vyrábal také výrobky a obaly, aby boli priaznivé pre životné prostredie.

Takže ekomodulácia sa bude zrejme skloňovať v najbližšom roku medzi hlavnými odpadovými témami. Akým ďalším sa bude venovať väčšia pozornosť?

Určite zálohovaniu PET fliaš a plechoviek. V minulom roku sa vrátilo približne 70 % nápojových plastových a kovových obalov späť na recykláciu. V roku 2029 je to až 90 % obalov, ktoré majú byť recyklované. Určite treba rozšíriť miesta, kam budú ľudia ochotní vracať obaly a využívať tento systém. Ďalšou témou je dostupnosť zbernej siete v mestách a obciach, čo tiež súvisí s pohodlím občana. Od tohto roka je zavedená nulová donášková vzdialenosť v rodinných domoch, čiže v každom rodinnom dome by mal mať občan k dispozícii či už vrece alebo kontajner na triedený zber. Od toho si sľubujeme, že občania vytriedia viac odpadu. Ďalšou témou je určite voľne pohodený odpad a prevencia jeho vzniku. Nedá sa donekonečna zbierať voľne pohodený odpad po neporiadnych ľuďoch. Treba tomu predchádzať. Ďalšou aktuálnou témou bude triedený zber textilu. Pretože cieľ Európskej únie je zaviesť v roku 2025 aj systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre tento druh odpadu.

My sa veľa venujeme aj vzdelávaniu. Máme množstvo projektov, ktoré by asi vystačili na ďalšie tri diely podcastu. Verejnosť učíme nielen, ako správne odpad triediť, ale aj, ako mu predchádzať. Prečo je pre ENVI - PAK vzdelávanie dôležité?

Od začiatku je to jedna z našich priorít. Usilujeme sa šíriť povedomie o ochrane životného prostredia všetkými možnými dostupnými spôsobmi. Odpad však vytriediť nestačí, treba ho aj recyklovať. Chceme plniť ambiciózne ciele, ktoré nám ukladá európska a slovenská legislatíva, takže vzdelávanie je alfou a omegou tohto procesu. Už od roku 2019 sa zaoberáme voľne pohodlným odpadom. Dostávame túto tému do mainstreamu. Vďaka tomu a spolupráci s mnohými známymi osobnosťami a influenceri dnes už nie je pre nikoho hanba ísť len tak na prechádzku s vrecom a rukavicami a vyzbierať odpad, ktorý leží na zemi. Od roku 2021 sa zameriavame aj na prevenciu proti vzniku voľne pohodeného odpadu a spolu s Ústavom verejnej politiky na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského máme projekt, v ktorom použitím rôznych behaviorálnych techník ovplyvňujeme správanie ľudí tak, aby im ani nenapadlo nejaký odpad hodiť na zem. Vydali sme manuál, ktorý zahŕňa tieto techniky a veľa miest a obcí si už osvojilo projekt a zavádza ho na vlastnom území.

Okrem neho k našim azda najvýznamnejším v minulom roku patrila kampaň Zálohujte, ale nezabúdajme triediť! pre ktorú sme, rovnako ako pre tebou spomínaný projekt, získali záštitu ministerstva životného prostredia. Kampaňou sme upozorňovali verejnosť na plastový a kovový odpad, ktorý nie je zálohovaný a treba ho aj po zavedení zálohovania naďalej triediť, či už do kontajnerov alebo vriec na triedený zber. Aký bol hlavný dôvod kampane?

Zálohované obaly tvoria len 8 % všetkých obalov, ktoré výrobcovia za rok uvedú na trh. Po spustení zálohového systému existovali obavy, že ľudia jeho zavedením prestanú triediť ostatný odpad a tým pádom sa zníži objem predtým vytriedených odpadov. Nie každý je ochotný mať doma vrecia na rôzne odpady, hlavne keď býva v menšom byte. Práve preto sme spolu s výrobcami spustili minulý rok masívnu kampaň, kde sme na konkrétnych obaloch z drogérie, potravín či iných výrobkov ukazovali, ako treba aj naďalej triediť. Sme radi, že nám v tejto kampani pomohli alebo pridali sa k nám veľkí výrobcovia, ako napríklad Henkel, Nestlé či Unilever. Podporil nás aj Správca záloh a aj ministerstvo životného prostredia, ktorému záleží na tom, aby sa vytriedilo čo najviac odpadov rôzneho druhu a tiež sa pridávali výrobcovia, ktorí vzdelávali svojich zamestnancov a takto učili aj verejnosť. Nehovoriac o mnohých známych tvárach, hercoch, športovcoch či influenceroch, ktorým vďačíme za to, že po spustení zálohovania verejnosť na triedenie ostatných odpadov nezanevrela, práve naopak, uvoľnené miesto v koši na plasty a kovy sa nám plní inými odpadmi. Takže minulý rok sme odviedli veľmi dobrú prácu.

Čo by mohli robiť firmy, ktoré sa nevenujú primárne odpadom a chceli by nejakým spôsobom svoje okolie alebo svojich zamestnancov vzdelávať, na aké typy projektov by sa mali zamerať?

Okrem správneho triedenia v rámci kancelárie či závodu a aktivít zameraných na prevenciu tvorby odpadu sa môžu zapojiť do rôznych aktivít organizovaných tretím sektorom, organizovať vlastné enviro aktivity a byť aktívnymi členmi spoločenstva, v ktorom pôsobia. Napríklad tým, že pôjdu spoločne vyzbierať voľne pohodený odpad a pomôžu tak svojmu okoliu a môžu zároveň utužovať pracovný kolektív. Taktiež môžu využiť priestor, ktorý majú v komunikácii s vlastnými zamestnancami a vzdelávať ich o ochrane životného prostredia v rámci svojich teambuildingov a školení o bezpečnosti, či iných firemných podujatí, kde môžu prepašovať túto agendu aj do tém, ktoré komunikujú v rámci spoločnosti. Ľudia sa dnes o tieto témy zaujímajú, ochrana životného prostredia je módna a určite to treba využiť.

V úvode som spomenula, že OZV ENVI - PAK je tu už 20 rokov a to je dosť dlhá doba na to, aby sme sa mohli pozrieť, čo všetko sa v odpadovom hospodárstve udialo, akým vývojom prešlo, kam sa dostalo?

Odpadové hospodárstvo urobilo obrovský posun k lepšiemu. Zažili sme časy Recyklačného fondu, obchodu s potvrdenkami, ktorými sa kedysi plnili povinnosti výrobcov, cez vznik prvého zákona o obaloch v roku 2010, až po začiatok rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2016. Významne sa rozvinulo a zlepšilo triedenie odpadu vďaka pohodlnejšiemu systému zberu aj vďaka spolupráci organizácie zodpovednosti výrobcov, zberových spoločností a samospráv a samozrejme financovaniu triedeného zberu výrobcami. Zlepšuje sa environmentálna gramotnosť ľudí. Kedysi bolo Slovensko doslova skládkovou veľmocou a končil na nich takmer všetok odpad. Dnes sa na skládku ukladá iba 41 %. Hovorím iba, lebo každým rokom sa toto množstvo znižuje, čo je veľmi dobrá správa. Ale 40 % je ešte stále veľa a je pred nami veľký kus práce. Je tu určite priestor na zlepšenie, pretože ciele Európskej únie nás zaväzujú k skládkovania maximálne 10 % v roku 2035. Dnes triedime sklo, plasty, papier, kovové obaly, nápojové kartóny, ale aj elektroodpad, batérie, žiarivky, kuchynský odpad, bioodpad, jedlé oleje, nebezpečný a nadrozmerný odpad, ale aj stavebný drobný odpad, pneumatiky. V roku 2025 pribudne aj textil. Je dobrou správou, že triedený zber sa stáva pre obyvateľov čoraz pohodlnejším. Rodinné domy prechádzajú v prípade papiera, plastov, kovových obalov a nápojových kartónov na nulovú donáškovú vzdialenosť, čo však, samozrejme, na druhej strane prináša zvýšenie nákladov pre výrobcov. Keď ho porovnáme len s Českou republikou alebo ostatnými krajinami Európskej únie, stále je systém triedeného zberu u nás nákladovo najnižší.

V spoločnosti ENVI - PAK si od jeho vzniku. Ako za tých 20 rokov vyrástol, čo všetko sa u nás zmenilo?

Zakladala som ho ako zástupkyňa jedného z akcionárov. ENVI - PAK vznikol v roku 2003 a v tom istom roku sa stal aj členom a akcionárom Pro Europe, organizácie, ktorá vždy bola a stále je pre ENVI - PAK zdrojom medzinárodného know-how a inšpirácií. Štatút prvej oprávnenej organizácie, teraz organizácie zodpovednosti výrobcov, sme získali už v roku 2004. V roku 2009 ako prvá a jediná oprávnená organizácia začala plniť povinnosti výrobcov prostredníctvom priamej spolupráce s mestami a obcami a rozvíjala triedený zber komunálneho odpadu priamo v samosprávach. V roku 2010 sme získali certifikáty ISO manažérstva kvality a environmentálneho manažérstva, a na čo sme obzvlášť hrdí, aj certifikát manažérstva bezpečnosti informácií. U nás sú preto dáta našich výrobcov naozaj dobre strážené, o čom hovorí aj táto informačná bezpečnosť. Od roku 2012 rátame každoročne úsporu skleníkových plynov, ktorú dosahujeme vďaka tomu, že zhodnocujeme odpad z obalov. Tieto certifikáty poskytujeme našim výrobcom aj obciam. V roku 2013 sme spoločne so 17 európskymi organizáciami zodpovednosti výrobcov založili Alianciu Extra, ktorá nám slúži ako ďalšia medzinárodná platforma na výmenu skúseností a ochranu našich záujmov pri tvorbe európskej legislatívy. Dnes už má táto inštitúcia 31 členov. Od roku 2014 udeľujeme firmám a samosprávam za zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia Certifikát zodpovednej spoločnosti. Zlomovým rokom bol rok 2016, keď sa na Slovensku zaviedla rozšírená zodpovednosť výrobcov a stali sme sa organizáciou zodpovednosti výrobcov. Naše aktivity v obciach, či už poradenstvo alebo manažment triedeného zberu, ale aj vzdelávanie, dosiahli úplne inú intenzitu. Narástli sme aj po personálnej stránke a dnes máme takmer 50 zamestnancov. Počas 20 rokov sme dostali množstvo ocenení, napr. Zlatú lupu za zavedené manažérske systémy, ocenenie Via Bona, šesťkrát za sebou medzinárodné ocenenie kvality Superbrands a najnovšie ocenenie Green Brand za naše aktivity v oblasti udržateľnosti. Opakovane sme počas svojho pôsobenia prešli kontrolou Slovenskej inšpekcie životného prostredia a v roku 2021 sme zmenili aj firemné logo, ktoré je modernejšie a vyjadruje lepšieho ducha našej spoločnosti.

Myslím, že za tých 20 rokov sa toho naozaj udialo veľmi veľa. Keď sa teraz pozrieme do blízkej budúcnosti, často sa hovorí o moderných technológiách. Čakajú nás nejaké aj v odpadovom hospodárstve, ktoré by nám mohli pomôcť?

Využívame technológie na prenosy a mapovanie dát a ich analýzy, aby sme presne vedeli sledovať následky zmien, ktoré prináša legislatíva, ako aj zmien spotrebiteľského správania. Máme vyvinutý vlastný informačný systém, prostredníctvom ktorého zbierame dáta od výrobcov, zberových spoločností, spracovateľov odpadu, obcí, ale aj zo štatistického úradu. Tieto potom analyzujeme a porovnávame. Reporty a ich analýza sú nevyhnutné k tomu, aby sme vedeli dosiahnuť pohodlný a funkčný systém pre samosprávy, ktorý ostáva zároveň efektívny aj pre výrobcov. Určite by celému odvetviu pomohol funkčný a moderný celoštátny systém, v ktorom by sa nachádzali všetky potrebné dáta. Jednoduchšia by bola aj kontrola, ktorá je k dobrému fungovaniu na celoštátnej úrovni naozaj nevyhnutná.

Skúsme to uzavrieť na záver nejakým pekným želaním do budúcna. Čo by si zapriala spoločnosti ENVI - PAK do nasledujúcich dvadsiatich a viac rokov?

Predovšetkým stále rovnako odhodlaných a pre vec zapálených ľudí, ktorí u nás pracujú. Obyvateľov, ktorí sa zlepšujú a sú dôslední v triedení a určite aj stabilnú a predvídateľnú legislatívu pre výrobcov.

Celé znenie podcastu ENVI - PAK Kataríny Kretter s Hanou Novákovou nájdete tu: