Triedený zber funguje, SR je v recyklácii plastových obalov na 6. mieste v EÚ
OZV ENVI - PAK, ktorá rieši problematiku odpadového hospodárstva už 18 rokov, sa so závermi správy NKÚ nestotožňuje a svoje odôvodnenie podkladá explicitnými a overiteľnými údajmi.
Systém RZV zabezpečil, že poplatky za odpad sa nezvýšili
Organizácie zodpovednosti výrobcov ročne uhradia náklady na triedený zber vo výške viac ako 50 mil. eur. Motto „čím viac občan vytriedi, tým viac ušetrí“ sa spája so začiatkom Rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) a zákona o odpadoch z roku 2015. Ten istý zákon zavádzajúci RZV, ktorá odbremeňovala obce od finančnej záťaže za triedený zber (plasty, sklo, papier, nápojové kartóny, drevené a kovové obaly), zároveň priniesol množstvo nových povinností, ako napríklad povinné triedenie zeleného odpadu či povinnosť zberu jedlých olejov, ktoré nielen vyrovnali, ale často aj prevýšili ušetrené finančné prostriedky obcí. Taktiež do 1. 7. 2016 prebiehalo financovanie triedeného zberu komunálneho odpadu vo významnom počte obcí z iných kapitol obecného rozpočtu, a tak platby od OZV iba vykryli straty obcí na odpadové hospodárstvo. Keby však nebola zavedená RZV, tak by aktuálne poplatky občanov za odpady museli byť oveľa vyššie (min. 10 eur na občana), aby pokryli všetky náklady na triedený zber.
Platby za komunálne odpady občanom nastavujú obce, nie OZV. Tie nemajú žiadny dosah na výšku poplatkov pre občanov. Ak by v čase zavedenia RZV mali obce nastavenú reálnu výšku poplatkov za komunálne odpady, mohli by po zavedení RZV skutočne klesnúť. V prípade väčšiny obcí však bol miestny poplatok za komunálny odpad nastavený príliš nízko a nepokrýval skutočné náklady. Obce tak doplácali z vlastných zdrojov. V skutočnosti až zavedenie RZV náklady zreálnilo a obce pochopili význam znižovania produkcie zmesového komunálneho odpadu a jeho vplyv na rozpočet obce.
Triedený zber plastov v obciach funguje a stále narastá
Množstvo vytriedených plastov z komunálneho odpadu medziročne stúpa:
Od roku 2012 každoročne rastie množstvo vytriedených plastov. Do roku 2019 sa ich množstvo zdvojnásobilo, čo je však veľmi dôležité, že zároveň rovnakým tempom nerástlo množstvo zmesového komunálneho odpadu. Ten ostáva na stabilnej úrovni, dokonca za posledné 4 roky klesá. Možno teda konštatovať, že každým rokom končí na skládkach menej plastového odpadu.
Dáta, ktoré hlási Slovensko Európskej únii, ukazujú, že v rámci EÚ sme 6. najlepšia krajina v recyklácii plastových odpadov z obalov, teda výrazne nad priemer EÚ. Potvrdzuje to i MŽP SR vo vyhodnotení Plánu odpadového hospodárstva (POH) za roky 2016 – 2020 vyhlásením, že všetky ciele pre odpady z obalov, vrátane odpadov z obalov z plastov, sa plnia.
Množstvo plastových obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh a ich zber:
OZV sú motivované zbierať stále viac odpadov
Okrem povinnosti plnenia limitov recyklácie a zhodnocovania odpadov z obalov majú výrobcovia ďalšiu významnú povinnosť, a tou sú ciele zberu. Tie OZV priamo zaväzujú k množstvám, ktoré musia v zazmluvnených obciach vyzbierať. Tieto ciele každoročne rastú, v budúcom roku predpokladáme nárast o cca 24 000 t. Z uvedeného jasne vyplýva, že OZV nielenže musia vyzbierať všetko, čo obyvatelia obce vytriedia, ale sú priamo motivované každoročne navyšovať množstvo vyzbieraného vytriedeného odpadu.
Ciele zberu pre roky 2020 - 2022
Výrobcovia sú teda motivovaní k väčším objemom vytriedeného odpadu, a to aj prostredníctvom nástrojov, ktoré môže MŽP priamo ovplyvniť (v legislatíve zavedené štandardy zberu, limity zhodnotenia a recyklácie, ciele zberu).