V prírode sa povaľujú plechovky, cigaretový odpad aj rôzne plasty
Spoločnosť ENVI - PAK analyzovala zloženie litteringu (voľne pohodeného odpadu) v 13 lokalitách naprieč Slovenskom. Na týchto miestach – v prírode a na verejných priestranstvách bol vyzbieraný odpad a následne analyzovaný podľa samotných zložiek. Z výsledkov vyplýva, že najviac (21,87 %) boli zastúpené rôzne plastové výrobky, nádoby, fólie, obaly od sladkostí, vedrá a podobne, nasledovali nápojové plechovky (20,47 %) a potom cigaretový odpad (15,13 %). Naopak, najmenej bolo v tomto prípade bioodpadu (0,65 %).

Napriek neustále sa zvyšujúcemu množstvu vytriedeného odpadu zostáva pálčivým problémom voľne pohodený odpad. ENVI - PAK sa problému litteringu venuje už dlhodobo, nielen prostredníctvom projektu Vezmi si ma! V druhom štvrťroku 2020 sa ENVI - PAK rozhodol vyčistiť vybrané lokality v Alekšinciach, CHKO Biele Karpaty/Sobotište a Rybanoch, Žiari nad Hronom, Bzovíku/Devčiciach, Detve, Gemerskej Hôrke, Plešivci, Háji Nicovô, Levoči, Košiciach, Strážskom a Dreveníku.

Najväčším problémom sú iné plasty (okrem nápojových obalov)

Z analýzy ENVI - PAK vyplýva, že najviac kusov odpadu, ktorý bol v týchto miestach nájdený (21,87 %), tvorili rôzne plastové výrobky, obaly od sladkostí, fólie a podobne. Druhé najväčšie zastúpenie mali nápojové plechovky (24,47 %) a tretí v poradí bol cigaretový odpad (15,13 %), čiže ohorky a prázdne krabičky z cigariet. Štvrté boli PET fľaše. „Mnohí nemajú zaužívané, že čo do prírody prinesú, si so sebou majú odniesť nazad a  jednoducho čo nepotrebujú odhodia. Obaly od sladkostí, plechovky a odpad z cigariet sú výsledkom posedení v prírode a lenivosti ľudí odniesť tieto odpady tam, kam patria – do kontajnerov,“ povedala Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV ENVI - PAK. Cigaretový odpad mnohí vnímajú ako niečo malé, čo sa rýchlo rozloží. Opak je však pravdou, cigaretový ohorok sa v prírode môže rozkladať aj viac ako dva roky.

Problémom je aj odpad, ktorý patrí na zberný dvor

Problémom v prírode sú aj ďalšie druhy odpadu, ako napríklad pneumatiky, topánky, rôzny textil, žiarovky, porcelán, hračky a elektronický odpad. Viaceré z vymenovaných patria na zberný dvor alebo do textilných zberní. „V tomto prípade je možné, viac ako inde, vidieť pohodlnosť ľudí zájsť na zberný dvor alebo do zberní šatstva, elektro odpadu a odovzdať tam tento odpad,“ skonštatovala Kretter.

Pozitívom je minimum bioodpadu a menej skla

Najmenšie zastúpenie vo vyzbieranom odpade mal bioodpad, ktorý sa vo voľnej prírode pomerne rýchlo rozkladá, iné druhy skla (okrem obalov z nápojov) a hygienické potreby. „Celkovo sa našlo skleneného odpadu pomenej, čo je pozitívne, keďže príroda si s ním sama poradí až o tisíce rokov,“ dodala Kretter.

Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých druhov odpadu v rámci lokality, tak kým na západe (24,17 %) a východe (34,13 %) Slovenska dominovali plasty, v strede to boli nápojové plechovky (25,4 %). Vo väčšine spomínaných lokalít sa našiel aj textilný odpad či obuv a, samozrejme, nechýbali ani rúška. 

Turistické oblasti

V rámci lokalít boli do analýzy vybrané aj turistické oblasti. Miesta, kde by mali ľudia chodiť za krásnou prírodou a relaxom, nemusia byť vždy príjemnou vizitkou. Aj táto analýza ukázala, že práve v nich sa našlo najviac kusov duší z pneumatík, nechýbali ani porcelán, elektro či topánky. K tomu, aby ľudia aj v rámci obyčajnej prechádzky či pobytu v prírode prispeli k jej vyčisteniu, ENVI - PAK nabáda prostredníctvom kampane Vezmi si ma! Organizuje čistiace a vzdelávacie podujatia, kde motivuje ľudí, aby pomohli prírode zbaviť sa odpadu.  „Veríme, že aj výsledky tejto analýzy vzbudia vo verejnosti pozornosť a ľudia si uvedomia, že k tomu, aby sme mali naozaj peknú a  čistú prírodu, musí prispieť každý z nás. Nateraz nestačí byť len zodpovednými, a to čo do prírody donesieme, z nej aj vziať späť, ale nesmieme byť ani ľahostajní voči odpadu, ktorý tam vidíme, ktorý tam už niekto pred nami nechal. Nebojme sa ten odpad odtiaľ vziať a odniesť tam, kam patrí,“ dodala na záver Kretter.