Vrecový zber negarantuje lepšie triedenie odpadu, ukázala analýza dát z celého Slovenska
Organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK dlhodobo priebežne analyzuje a vyhodnocuje fungovanie triedeného zberu v obciach. Jedna z posledných analýz sa venuje infraštruktúre triedeného zberu odpadu. Zameriava sa na to, akým spôsobom je organizovaný triedený zber na Slovensku aj v jednotlivých krajoch a na to, či spôsob zberu vplýva na mieru a čistotu vytriedeného odpadu.
Po rozdelení všetkých obcí v Slovenskej republike do štyroch skupín podľa počtu obyvateľov (do 2 000, 2 001 – 5 000, 5 001 - 30 000, 30 000 a viac), vyplynie, že táto štruktúra obcí na celom Slovensku je takmer identická so štruktúrou obcí, v ktorých zabezpečuje triedený zber OZV ENVI - PAK (graf 1).
Z tohto dôvodu je možné 1 195 obcí v systéme ENVI - PAK (2,3 milióna obyvateľov, 41,95 % pokrytie trhu) považovať za dostatočnú vzorku a výsledky analýzy infraštruktúry triedeného zberu sa dajú aplikovať na celé Slovensko. V tejto analýze nie sú zahrnuté dve najväčšie slovenské mestá, Bratislava a Košice.
Porovnanie štruktúry obcí | Zdroj - ENVI - PAK
Systém zberu je v rámci Slovenskej republiky veľmi rozmanitý. Evidujeme až deväť rôznych možností ako zber zorganizovať. Je to spôsobené najmä možnosťou zbierať plasty, kovy a nápojové kartóny samostatne alebo v kombináciách, ktoré danej obci vzhľadom na možnosti dotriedenia najviac vyhovujú.
Najviac infraštruktúry je vyhradenej na spoločný zber plastov, kovov a nápojových kartónov prostredníctvom žltých kontajnerov alebo vriec, a to 44,61 %. Naopak, na samostatný zber kovov je vyhradených len 1,08 % a na samostatný zber nápojových kartónov iba 0,53 % poskytovanej infraštruktúry.
Takmer polovica občanov má zabezpečený triedený zber priamo z domácností, čo v praxi znamená, že triedený odpad zbierajú do vriec (alebo do malých nádob).
Organizácia triedeného zberu | Zdroj - ENVI - PAK
Práve zber triedeného odpadu s nulovou dochádzkovou vzdialenosťou, teda vrecový zber a zber z malých nádob, je často považovaný za najčistejší spôsob zberu s najmenším podielom nečistôt. Vďaka dátam z analýz miery znečistenia v triedenom zbere papiera a plastov (samostatný zber aj kombinácie) sme sa pokúsili hľadať súvislosti medzi spôsobom zberu triedeného odpadu a mierou jeho znečistenia.
Bratislavský kraj (s vylúčením hlavného mesta) má napríklad podiel infraštruktúry priamo v domácnosti vysoko nad celoslovenským priemerom, až takmer 75 % (graf 3). Percentuálna miera znečistenia je však v Bratislavskom kraji pri triedenom zbere papiera nad celoslovenským priemerom a pri triedenom zbere plastov len kúsok pod jeho priemerom. Bratislavský kraj triedi odpad výrazne nad slovenský priemer.
Organizácia triedeného zberu v Bratislavskom kraji | Zdroj - ENVI - PAK
Trenčiansky kraj má naopak výrazne menej obcí s podielom infraštruktúry priamo v domácnosti (graf 4). Ide len o takmer 28 %, čo je na rozdiel od vyššie spomínaného Bratislavského kraja výrazne pod celoslovenským priemerom (46,6 %).Percentuálna miera znečistenia triedeného zberu papiera je vo výške 1,81 % a v prípade znečistenia plastov 4,99 %.
V oboch prípadoch je teda miera znečistenia v Trenčianskom kraji nižšia ako je celoslovenský priemer. Trenčiansky kraj sa vyznačuje aj tým, že na rozdiel od Bratislavského kraja má väčšina analyzovaných obcí zavedený samostatný spôsob zberu plastov. Vo všeobecnosti sa ale neukazuje, že by mal samostatný zber plastov priamy vplyv na mieru znečistenia.
Organizácia triedeného zberu v Trenčianskom kraji | Zdroj - ENVI - PAK
To ukazuje aj Banskobystrický kraj, ktorý má jeden z najpestrejších systémov zberu (graf 5). V najväčšej miere zbierajú plasty spolu s kovovými obalmi a nápojovými kartónmi, ale zastúpené sú tu všetky kombinácie. Plastové obaly s nápojovými kartónmi spolu aj samostatne a dokonca aj nápojové kartóny spolu s kovovými obalmi. Podiel infraštruktúry priamo v domácnosti je tu vyšší ako v Trenčianskom kraji, ale stále pod priemerom Slovenska.
V Banskobystrickom kraji je pod priemerom Slovenska aj podiel nečistôt, rovnako však aj samotná produkcia triedeného odpadu z plastov a papiera a taktiež infraštruktúra poskytovaná obyvateľom.
Banskobystrický a Trenčiansky kraj ukazujú, že aj napriek nižšiemu percentu podielu infraštruktúry priamo v domácnosti (v Trenčianskom kraji dokonca najnižšie percento z pomedzi všetkých krajov) sa percentá nečistôt držia pod priemerom Slovenskej republiky.
Prešovský kraj (graf 6) má nadpriemerný a nadpolovičný podiel infraštruktúry priamo v domácnosti a percentá znečistenia sa držia na úrovni slovenského priemeru. V prípade papiera mierne nad priemerom a v prípade plastov mierne pod priemerom. Organizácia triedeného zberu v Prešovskom kraji nie je taká rozmanitá, ako napríklad v Banskobystrickom kraji. Vo väčšine sa tu zbierajú plastové obaly spolu s kovovými obalmi a nápojovými kartónmi.
Organizácia triedeného zberu v Banskobystrickom kraji | Zdroj - ENVI - PAK
Organizácia triedeného zberu v Prešovskom kraji | Zdroj - ENVI - PAK
Zber výhradne priamo z domácností (nulová dochádzková vzdialenosť) je zavedený len v necelej pätine domácností na Slovensku. Väčšina obcí má zavedený kombinovaný zber (kontajnery v KBV a vrecový zber v IBV) a len minimum obcí má zavedený výlučne kontajnerový zber (menej ako 3 %).
Z uvedených dát nie je možné jednoznačne povedať, že by mal spôsob zberu (vrecový vs. kontajnerový) prípadne rôzne kombinácie zberu priamy a preukázateľný vplyv na čistotu triedeného odpadu.