Ženy sa viac zbavujú postelí, muži zase kresiel
Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek sa v priebehu roka zbaví aspoň jedného kusa nábytku. Robia to najmä preto, že si chcú kúpiť nový. Aj takéto sú výsledky aktuálnej štúdie o odpade z nábytku. Práve o nej, ale aj o iných udržateľných projektoch spoločnosti IKEA, sme sa rozprávali s Barborou Kotoun, manažérkou pre trvalú udržateľnosť v IKEA pre Česko, Maďarsko a Slovensko.

Podľa dostupných údajov Ministerstva životného prostredia SR a Štatistického úradu SR sa na Slovensku v roku 2021 vytvorilo takmer 240 tisíc ton objemného a dreveného komunálneho odpadu. Odpadový nábytok z dreva z tohto objemu tvoril 70 až 150 tisíc ton. Aktuálna štúdia, ktorú realizovala spoločnosť IKEA v spolupráci so spoločnosťou CYRKL, poukazuje aj na to, že v priebehu roka sa každý jeden z nás zbaví v priemere 13 až 25 kilogramov nábytku. Aké ďalšie zaujímavé výsledky vám vyšli z tohto prieskumu?

Pozerali sme sa na to z celkového pohľadu, pretože nás zaujímala kompletná rovnica, a teda koľko nábytku sa na Slovensku vyprodukuje, koľko sa ho predá a zároveň aj vyhodí. Sú to zaujímavé, avšak rovnako aj alarmujúce dáta, pretože sme zistili, že sa zhodujú so štatistikou, ktorú ste spomínali. Prišli sme na to, že v Slovenskej republike z nábytku vznikne ročne zhruba 134 tisíc ton odpadu a my vieme, že to je polovica alebo viac ako polovica nábytku, ktorý sa každý rok na Slovensku predá (254 tisíc ton). Frekvencia výmeny nábytku v domácnostiach je teda pomerne vysoká, čo nás značne prekvapilo. Súvisí to aj s výsledkami spotrebiteľského správania. Čo však vieme povedať je, že veľa nakupujeme a rovnako aj veľa vyhadzujeme.

 

Prečo sa ľudia nábytku zbavujú v takej veľkej miere?

Pýtali sme sa ich na to v spotrebiteľskom dotazníku. Celkovo 40% ľudí uviedlo, že nábytok vyhadzujú, lebo si chcú kúpiť nový. To nás celkom prekvapilo, pretože to môže znamenať, že vyhodený nábytok by mohol byť v použiteľnom stave. Tým primárnym dôvodom teda nie je jeho značné poškodenie, ale to, že zákazník si kupuje nový. Na druhej strane nám to ukázalo, že by to mohla byť príležitosť takýto nábytok využívať a vracať späť do obehu.

 

Akých druhov nábytku sa na Slovensku zbavujeme najčastejšie?

Najčastejšie sú to stoličky a postele. Veľa je aj skríň, menších skriniek a kresiel. Najmenej „rotujú“ detské postieľky a vonkajší nábytok. Myslím, že si to všetci vieme predstaviť, pretože často je v domácnosti jedna detská postieľka, ktorá sa požičiava v rodine, známym či kamarátom. Vďaka tomu sa využíva niekoľko rokov, podobne aj detský nábytok nakoľko sa tak rýchlo neopotrebuje. Záhradný nábytok zas býva naopak často veľmi opotrebovaný a preto sa aj ťažšie predáva.

 

Na Slovensku nemáme zavedený centralizovaný systém na zber nábytku, preto by sa mal po správnosti, zaniesť na zberný dvor. Oveľa lepšou alternatívou je však ponúknuť ho re-use centrám. Na Slovensku ich však veľa nemáme. Veľmi dobre sa osvedčuje aj darovanie či predaj formou rôznych susedských búrz alebo internetových bazárov. Máte informácie o tom, akým spôsobom sa ľudia nábytku najčastejšie zbavujú?

Áno, máme a súvisí to aj s tým, čo ste teraz spomínali. Vieme, že asi 32 % Slovákov nábytok daruje. Keď to porovnáme s dátami z Česka, Maďarska a Slovenska, tak na Slovensku ide o najvýraznejší podiel ľudí, ktorí nábytok skôr darujú než odnesú na zberný dvor alebo predajú. Takže v tomto je Slovensko pomerne unikátne. Zároveň ale 21 % obyvateľov Slovenska sa k starému nábytku správa zodpovedne a odvážajú ho na zberný dvor. Ďalších 16 % ho predáva online. Prekvapilo nás ale, že 8 % respondentov sa priznalo k tomu, že nábytok dávajú ku kontajnerom alebo priamo do zmesového komunálneho odpadu. Toto nie je ideálna forma, ale na druhej strane vieme, že sa to deje a je dôležité mať tieto dáta, aby sme s tým niečo vedeli spraviť.

 

Prečo dávajú ku kontajnerom starý nábytok? Akú majú motiváciu?

Pýtali sme sa ich na to. Motivácia je asi všade rovnaká, pretože v podstate ide o najjednoduchšie riešenie. Pramení hlavne z pohodlnosti a dostupnosti čiernych kontajnerov, ktoré sú väčšinou na každom rohu. Zároveň to môže súvisieť s nedostatkom informácií, že v okolí funguje zberný dvor alebo re-use centrum. Viac ako polovica ľudí nevie, ako s tým odpadom naložiť inak. Toto však nie sú dôvody typické iba pre Slovensko, podobne je to v rôznych iných európskych regiónoch.

 

V rámci štúdie ste určite sledovali aj demografické ukazovatele a  viete spomenúť nejaké zaujímavosti, ako napríklad, kto vyhadzuje nábytok, ako sa s nábytkom nakladá a podobne. Môžete vypichnúť dve-tri takéto zaujímavosti?

V prvom rade môžem spomenúť rozdiely medzi generáciami. Vieme, že mladšia generácia pomerne prekvapivo patrí k tým, ktoré najčastejšie nábytok dávajú vedľa kontajnerov. Dôvodom podľa nich bolo, že ide o najjednoduchšiu cestu. Najmladšia generácia, vo veku 18-29 rokov, je taktiež tou, ktorá na zberný dvor nosí najmenej starého nábytku. Kontrastom je generácia 50 až 65 ročných ľudí, ktorí sú najviac zvyknutí na odovzdávanie na zbernom dvore. Môže to ukazovať potenciál komunikovania alebo potrebu umožniť tejto generácii ľahšiu dopravu. Práve pre mladších ľudí, ktorí napríklad nemajú v študentskom období auto, je problém starý nábytok niekam odviezť. Perličkou je, že sme zistili, že ženy sa viacej zbavujú postelí a muži zas kresiel. Dôvod, prečo to tak je, však nepoznáme.

 

Celé znenie podcastu ENVI-cast Kataríny Kretter a Barbory Kotoun nájdete na rôznych podcastových platformách a napr. aj TU.

 

 

Čo viac sa z tejto epizódy dozviete?

  • Aké majú ľudia možnosti, ak sa chcú ekologicky starého nábytku zbaviť.
  • Či existuje SWAP nábytku.
  • O čom je projekt Druhý život nábytku.