ENVI - PAK má hviezdu roka
Naša asistentka Gabriela Šticová pred nedávnom zvíťazila v súťaži Hviezda roka, ktorá oceňuje office manažérky, asistentov aj sekretárky zo všetkých kútov Slovenska. Je to príležitosť pre ľudí, ktorým ide v práci o viac než len povinnosti. Okrem titulu v kategórii malé firmy – súkromný sektor získala aj vlastnú hviezdu na oblohe, ktorá nesie jej meno.
Gabika pracuje v OZV ENVI - PAK už od roku 2011 a za svoju nomináciu do súťaže vďačí svojim kolegom, ktorí vedia, akú podstatnú úlohu v kancelárii zastáva. V podcaste Hviezda roka porozprávala o náplni svojej práce a aj o tom, ako sa v ankete vôbec ocitla.
Aká je vaša rola v ENVI - PAK?
Ja pracujem v ENVI - PAK už od roku 2011. Nastúpila som na pozíciu ako office manager
Čo vás teda na vašej práci najviac baví a čo vás motivuje každý deň pokračovať?
Sú to skôr také drobnosti. Nie sú to tie hlavné výzvy, ktoré vám niekedy pridelia, kde uvažujete nad tým, že či to zvládnete, nezvládnite, či to dokážete alebo nedokážete. Ale skôr sú to, aspoň v mojom prípade, také maličkosti – keď vybavíte pre niekoho niečo, a ten dotyčný človek potom celý deň chodí taký vysmiaty v práci, spokojný a stále na vás tak pekne pozerá a ďakuje, keď ide okolo. Takže sú to skôr také motivačné veci.
A ak by ste mali spomenúť jednu vlastnosť alebo schopnosť, ktorá vám najviac pomohla na tejto vašej ceste od roku 2011, čo by to bolo?
Ja som dosť komunikatívna a mám veľmi dobré organizačné schopnosti, čo využívam aj v súkromí. A to sú tie veci, ktoré ma vždy naštartujú na všetko, že si to viem hneď premyslieť v hlave a potom sa pustím rovno do toho, čo potrebujem a čo chcem vybaviť a spraviť.
Tak, to je super. Poďme teraz trochu viac k firme, ktorú zastupujete. Predstavte nám prosím ENVI - PAK, čomu sa venujete a čím sa odlišujete od iných firiem?
ENVI - PAK je na trhu už od roku 2003. Je to Organizácia zodpovednosti výrobcov, teda environmentálna spoločnosť, ktorá sa zaoberá zberom a recykláciou odpadov z obalov a zastrešuje napríklad obce, ktorým v mene výrobcov preplácame triedený zber. Robíme množstvo vzdelávacích školení v oblasti životného prostredia. Úzko spolupracujeme s Ministerstvom životného prostredia a výrobcom obalov a neobalových výrobkov plníme zákonné povinnosti.
Na čo ste ako spoločnosť najviac hrdí?
Naša spoločnosť získala veľmi veľa ocenení. Jedným z takých, myslím, že už máme 8 ocenení Superbrands. Dostali sme tento rok aj strieborné ocenenie Ecovadis, čo bol dosť náročný proces a máme aj medzinárodné ocenenie Green Brands. Okrem toho sme aj certifikovaná spoločnosť a máme certifikáty ISO 9001, 14001 a 27001.
Ak by ste mali vysvetliť niekomu, kto o vás nikdy nepočul, prečo je vaša činnosť vo firme dôležitá, čo by ste povedali?
To je také zaujímavé, lebo vy ste tam vlastne ako dievča pre všetko. Keď treba niečo zohnať, niečo vybaviť, niečo zabezpečiť, doniesť, odniesť a priniesť. Alebo ako to môj muž vždy povie, že keď nevieš, tak nakresli, vyfotografuj a vykop.
Krásne. A teraz sa dostávame k tomu, čo vás vlastne priviedlo sem do tohto podcastu, a teda k súťaži Hviezda roka. Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že vás kolegovia nominovali?
No bol taký menší šok. Ja som mala vtedy niečo rozrobené akurát, prišla za mnou naša PR riaditeľka Katarína a povedala mi, že poslala som ti mail. Hovorím, dobre, ja sa hneď naňho pozriem, keď toto dorobím. Ale ona, že nie, že teraz to musíš otvoriť a teraz to tam musíš odsúhlasiť. Hovorím, dobre, no tak som všetko odložila a vrhla som sa na mail. Som ho otvorila a potom som na ňu chvíľu pozerala a hovorím si v duchu, ale dobre, skúsime. A už keď tak prešla taká hodinka, tak si hovorím, že bože svätý, do čoho som sa to zase namočila. Takže to bolo moje prvé stretnutie s týmto.
Bol to teda prvý ročník súťaže. Mali ste aj také myšlienky, že čo keď je to iba niečo umelé, nejaká umelá súťaž, alebo to si iba niekto takto vymyslel a vlastne nič z toho nebude?
Viete, že ani nie? Keď sa začalo hlasovanie, tak už vo vás ide taký ten súťaživý duch. Takže už som sa snažila získať čo najviac hlasov. Pôvodne som si napríklad myslela, že môžu hlasovať iba zamestnanci. Ale potom bolo povedané, že ktokoľvek môže zahlasovať – aj okolie, ktoré si váži moju prácu. Takže už som zapojila aj rodinu, priateľov a známych. Ja mám veľmi veľa koníčkov aj popri zamestnaní, takže som zapojila všetky organizácie, v ktorých pôsobím. A bolo to veľmi milé, že niektorí – napríklad takí dôchodcovia – za vami dôjdu a povedia, Gabika, ja chcem zahlasovať, ale ja neviem, čo je to e-mail. Takže som im niektorým urobila tie e-maily a všetko im vysvetlila.
Keď ste dostali e-mail, že ste v TOP 5, čo to pre vás znamenalo? Aké ste mali pocity?
Tak bol to taký super pocit. Je fajn, že sa nám to podarilo aj zásluhou nášho PR oddelenia. Vďaka nim som sa vôbec dostala do tejto nominácie, pretože firma musela o vás napísať niečo zaujímavé, aby to zaujímalo aj porotu.
Potom ste dostali pozvánku na galavečer. Čo vás na ňom najviac zaujalo?
Mne sa veľmi páčilo, že okrem toho hlavného večera tam boli podstate urobené aj workshopy. Že sme si mohli ísť pozrieť niektoré zaujímavé veci. My sme sa zúčastnili asi dvoch alebo troch. Ja som trošku starší občan, takže mňa skôr zaujíma umelá inteligencia a tiež by som sa do toho chcela nejak dostať, aby som v podstate išla s dobou.
Keď ste vchádzali do sály, verili ste, že by nejaká výhra mohla prísť?
Určite, myšlienky mi prebehli, že hádam, to vyhráme.
A aký bol ten moment, keď už teda pán Puskailer povedal vaše meno?
No tak bol to trošku šok, lebo ja som v podstate išla úplne prvá. Úplne nepripravená tak ako vždy a všade. A ja doteraz ani neviem, ani si nepamätám, čo som vlastne povedala a ako som poďakovala. Lebo som bola taká fakt, že prekvapená, ale viem, že prvé, čo mi napadlo, tak som povedala Kataríne: „Katka, máme to!“
No tak to je super, že si tam ale niekoho, kto to s vami tiež prežíval. A bol nejaký moment počas galavečera alebo počas súťaže, ktorý vás špeciálne prekvapil alebo potešil?
Čo ma potešilo, bola priamo tá hviezda, čo sme dostali a potom ma veľmi zaujalo, že ja som vlastne ani nevedela, čo všetko sa napísalo do tej nominácie, čo všetko napísala firma. A veľmi ma potom prekvapilo, keď porotu zaujal vlastne taký incident s taxíkom. Kolegyni som deň vopred objednávala taxík na skorý ranný čas, pretože išla na rozhovor do televízie. Bolo skoro ráno, ešte nebolo ani 6 hodín a taxík bohužiaľ na dohodnutý čas neprišiel. Tak mi volala, že čo teraz? A ona sa musela dostaviť na živé vysielanie do určitej hodiny. Ja som akurát vtedy viezla muža do práce, takže jeho som rýchlo vysadila a práve tam došiel taký taxikár, ktorý akurát vykladal zákazníka. Tak som šla rýchlo k nemu do auta a som ho hneď chmatla. Doslova a do písmena som ho hneď chmatla a hovorila som mu, že proste musí ísť teraz so mnou, lebo ja ho nutne potrebujem. A on chudák mi ešte hovorí, že on má elektromobil a musí ho dať nabíjať. A ja som bola taká protivná drzá, že mu hovorím, nie, nemusíte, tam dôjdete. Tak on potom išiel za mnou, vyzdvihol kolegyňu, ja som jej dala ešte aj peňaženku v rýchlosti do ruky, aby mala vôbec ako ten taxík zaplatiť. Ale potom mi povedala, že išiel s ňou ako vietor a došli na minútu presne. Takže v podstate môžeme poďakovať aj taxikárovi.
Chcete sa dozvedieť viac?
Vypočujte si celý rozhovor s našou Gabikou tu:



Foto: Hviezda roka
