Letecký odpad: aká je záťaž dovolenkového cestovania?

Dvanásťtisíc olympijských bazénov odpadu z jedla

Medzinárodná asociácia leteckých dopravcov (IATA) zverejnila minulý rok informáciu, že priemerný cestujúci vyprodukuje v leteckej doprave približne 1,43 kg odpadu na let, z čoho 20 percent tvoria nedotknuté potraviny a nápoje. Ročne je to až 6 miliónov ton odpadu z jedla, ktorý by dokázal naplniť takmer 12-tisíc olympijských bazénov.

Prečo je to tak? Letecké spoločnosti čelia prísnym hygienickým predpisom a v snahe zabrániť šíreniu rôznych chorôb sa nespotrebované jedlá a potraviny nemôžu znovu použiť, napríklad pri ďalšom lete. Všetko jedlo, ktoré cestujúci počas letu nedojedia, sa považuje za kontaminované a musí sa po pristátí okamžite zlikvidovať.

 „Táto situácia vedie k značným environmentálnym a ekonomickým dopadom, pretože veľké množstvo potravín končí ako odpad. Letecké spoločnosti tak čelia zložitej výzve, ako efektívne znížiť tento odpad, pričom musia zároveň dodržiavať prísne hygienické normy a zabezpečiť bezpečnosť cestujúcich. Navyše je letecký priemysel odvetvie, kde sa akékoľvek environmentálne zmeny odzrkadľujú relatívne pomaly, nakoľko podliehajú rôznym medzinárodným pravidlám a zákonom,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK. V ENVI - PAK už viac ako 20 rokov zabezpečujeme na slovenskom trhu triedený zber odpadu, jeho zhodnocovanie a recykláciu. Taktiež verejnosť informujeme o problémoch s odpadmi a edukujeme ju ohľadom minimalizácie tvorby a správneho triedenia odpadu. 

Rozdiely sú medzi ekonomickou a biznis triedou

Milan Bez Mapy je najúspešnejší travel bloger a podľa rebríčka Forbes aj druhý najvplyvnejší influencer na Slovensku za uplynulý rok. Svoje publikum si získal najmä tipmi, ako si dovolenku a cestovanie užiť naplno. Na svojom konte má približne 70 krajín a tisíce nalietaných kilometrov. Aj on si uvedomuje množstvá odpadov, ktoré sa vytvárajú na palube lietadla. „Letecké spoločnosti si problém s odpadom uvedomujú a postupne zavádzajú drobné zmeny, ale za 12 rokov môjho intenzívneho lietania sa toho zmenilo len veľmi málo. Modernizácia sa deje, ale dovolím si tvrdiť, že pre letecké spoločnosti je to z dôvodu znižovania vlastných nákladov,“ vysvetlil Milan. Odpadu na krátkych letoch je logicky menej ako na tých dlhých, kde jedlo ponúkajú viackrát. Milan priznáva, že nevie, čo sa ďalej deje s jedlom, ktoré sa nepredá. V lietadlách sa stretáva najmä s plastmi. Rozdiel v množstve odpadu medzi ekonomickou a biznis triedou je podľa neho markantný. „Zatiaľ čo v biznis triede vám jedlo naservírujú na porcelánových tanieroch a s kovovým príbormi, v ekonomickej triede je takmer všetko z plastov na jedno použitie – aj taniere aj príbor,“ podotkol s tým, že  sám sa snaží prispievať k znižovaniu odpadu aj vlastnými krokmi. „K tvorbe odpadu veľakrát prispievajú aj samotní pasažieri. Ja si preto radšej nosím vždy vlastnú fľašu, do ktorej si dolievam vodu, prípadne používam iba jeden pohár, do ktorého mi letušky dolievajú nápoje alebo kávu,“ upozornil. 

Okrem odpadu z jedla a samotných jednorazových riadov odpad vzniká aj pri používaní jednorazových slúchadiel alebo diek. Deky síce nie sú určené iba na jedno použitie, ale kvôli hygienickým normám sú vždy zabalené v plastovom obale. Na toaletách sú to zase rôzne obrúsky, zvlhčovače vzduchu alebo obaly s hygienickými a kozmetickými potrebami. Odpadu, najmä toho plastového, je teda stále dosť. „Alternatívou do budúcnosti môžu byť biologicky rozložiteľné materiály, ktoré sú však ešte stále drahšie ako plast. Okrem toho sa viaceré letecké spoločnosti snažia minimalizovať odpad využívaním recyklovateľných alebo opakovane použiteľných materiálov na balenie jedál, ale aj zavedením inovatívnych riešení, ako sú napríklad digitálne palubné lístky, ktoré nahrádzajú tradičné papierové verzie,“ vymenovala Katarína Kretter.

Pasažieri si nezvyknú brať so sebou odpad z lietadla

Dvojročné praktické skúsenosti s prácou na palube jednej z najlepších leteckých spoločností na svete má aj Slovenka Adriana Luptáková. Do roku 2020 pracovala ako letuška pre Qatar Airways, ktoré školeniam o udržateľnosti a rozumnom nakladaní s odpadom nevenovali zvláštnu pozornosť. „Na palube pritom vzniká nielen bioodpad, ale aj množstvo obalového materiálu zo servírovaných jedál, plasty z hygienických balení, ale aj odpad z čistiacich prostriedkov, ktoré sa použijú na dezinfekciu po každom lete. Pri 800 až 1500 letoch denne, ktoré mal Qatar v období, kedy som tam pracovala, ide o enormné množstvo odpadu,” podotkla Adriana.

Na triedenie odpadu priamo na palube s 300 a viac pasažiermi nebol podľa Adriany čas ani priestor. A po pristátí zostávala často po pasažieroch doslova spúšť. „Niektorí ľudia dokážu byť aj v lietadlách veľmi nečistotní. Cestujúci si dnes aj sami nosia na palubu lietadla veľa potenciálneho odpadu. Kvôli rôznych alergiám a potravinovým intoleranciám už nie je zakázané nosiť si do lietadla vlastné jedlo, a tak sa odpad na palube ešte násobí,“ povedala Adriana a jedným dychom dodala, že, našťastie, rapídne pribúda aj ekologicky uvedomelých cestujúcich.

Obmedziť plytvanie jedlom? Dá sa to!

Podľa prieskumu IATA z novembra 2023 by sa viac ako tri štvrtiny cestujúcich cítili lepšie, keby sa počas letov nepoužívali jednorazové plasty, a až štyria z piatich cestujúcich by podporili zníženie ponuky jedál a nápojov, ak by to viedlo k zníženiu používania jednorazových plastov. Veľkou témou je už spomínané plytvanie jedlom, ktoré niektoré letecké spoločnosti riešia vyzývaním cestujúcich, aby sa odhlásili z prijímania jedla pred nástupom na palubu.

Našťastie tu už dnes máme viaceré letecké spoločnosti, ktoré si uvedomujú zodpovednosť k životnému prostrediu a hľadajú riešenia na znižovanie množstva odpadu v leteckej doprave, a ktoré zároveň reagujú na rastúci dopyt cestujúcich po udržateľnejších cestovateľských možnostiach.

V roku 2020 spoločnosť Japan Airlines vyskúšala alternatívu „vynechania jedla“ na lete do Bangkoku a stretla sa s úspechom. V decembri 2022 letecká spoločnosť rozšírila túto možnosť na všetky svoje medzinárodné trasy vo všetkých triedach. Cestujúci si môžu až 25 hodín pred odletom vybrať online možnosť „bez jedla“, čím sa ruší balenie akéhokoľvek hlavného jedla do lietadla, hoci nápoje a občerstvenie sú stále k dispozícii na požiadanie.

V máji 2019 bol let austrálskeho dopravcu Qantas QF739 zo Sydney do Adelaide prvým, ktorý použil kompostovateľné nádoby na jedlo vyrobené z cukrovej trstiny a príbory vyrobené z obilného škrobu.

Inovatívne riešenia prináša aj AI

Letecké spoločnosti začínajú pri riešení problému s plytvaním potravinami využívať čoraz viac aj umelú inteligenciu. Napríklad letecká spoločnosť Etihad Airways sa v roku 2020 spojila so spoločnosťou Lumitics, aby sledovala neskonzumované jedlá v ekonomickej triede. 

Rovnaký start-up používa aj Singapore Airlines. Spoločnosť vytvorila produkt s názvom Insight, inteligentný kôš, ktorý meria, sleduje a identifikuje potravinový odpad. Pomocou AI Insight poskytuje odporúčania na zníženie odpadu na základe spotrebiteľských návykov cestujúcich, čo umožňuje leteckej spoločnosti prijímať informované rozhodnutia o množstvách potravín na palube a vylepšovať menu na základe zvyškov jedál.

Na zmiernenie problému plytvania potravinami z lietadiel sa spoločnosť Swiss International Airlines v roku 2021 spojila s platformou aplikácií „Too Good To Go“, aby ponúkali akékoľvek nepredané čerstvé potraviny za nižšiu cenu ešte pred pristátím.

„Existuje veľa šikovných spôsobov, ako na palube lietadiel minimalizovať plasty, odpad z obalov, ale aj nevyužité potraviny. Vyžadujú si len trochu inovácie a spolupráce v leteckom sektore. Mnohé zmeny dokáže urobiť aj sám pasažier – napríklad odpad, ktorý na palube lietadla vyprodukuje, si môže so sebou odniesť a vytriediť ho do košov na triedenie priamo na letisku. Keďže znečistenie a odpad sa stávajú kritickým problémom, bude zaujímavé sledovať, s akými druhmi produktov a riešení prídu letecké spoločnosti v blízkej budúcnosti,“ uzavrela Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK.