Adrián Purkart: Mravce sú veľmi čistotné, v mravenisku majú aj odpadové komory
Mravenisko nie je chaos, ale dokonale organizovaný mikrosvet. Hoci mravce vnímame ako neúnavných robotníkov, niekedy aj pol dňa presedia vo svojich komôrkach. Na jar sa vyhrievajú na slnku a teplo si nosia dovnútra. Sú tu už 140 miliónov rokov, zlepšujú pôdu, regulujú škodcov a chránia svoje „dojnice“ – vošky. S Adriánom Purkartom, entomológom a popularizátorom vedy z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK sme sa v podcaste ENVI-cast rozprávali aj o tom, prečo sú mravce systémoví ekoinžinieri a ako veľmi zasahujú do života v záhradách a lesoch.
Mravce patria medzi najrozšírenejšie živočíchy na planéte a vyskytujú sa takmer všade. Hádam, okrem tých najchladnejších miest na Zemi ako Arktída a Antarktída. Len na Slovensku ich žije viac ako sto druhov a vy sa mravcom venujete už dlhé roky. Čo vás na nich fascinuje najviac? Čím sú také výnimočné oproti inému hmyzu?
Tak myslím, že každý, kto sa niekedy pozrel na Zem a videl mravčeky, tak bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme fanúšikom prírody, tak nás vždy zaujali takou svojou pracovitosťou a organizáciou. Keď som sa v detstve pozrel na zem na chodník, na ihrisko alebo v záhrade, tak mravce buď ťahali nejakú otrusinku alebo si hĺbili to svoje mravenisko, prípadne robili nejaké iné zaujímavé činnosti. No a to bola taká láska na prvý pohľad. Keď som mal 3 až 4 roky, tak som ich tajne nosil domov. Mal som takú priehľadnú plastovú šporkasku, kde bol taký ten otvor na mince. Ja som cez ten priezor pchal mravce dovnútra a potom som to lepiacou páskou zatesňoval, aby mi neutekali po izbe. Stále neviem, ako mi to rodičia dovolili. Myslím ale, že tam to niekde vzniklo a potom už to bolo sofistikovanejšie. Mravce som si bral v takých zaváraninových pohároch aj so zeminou. Teraz sa na to smejem, ale samozrejme, bolo to také trošku týranie mravčekov. Vždy som si pozeral cez to sklo, ako si hĺbia chodbičku, a keď už mali hotovo, tak som potriasol trošku tým pohárom, aby sa im to zrútilo a chúdence mohli začať odznova. Ale bol som fascinovaný tým, že spolupracujú, ťahajú ťažké predmety a niečo tam robia. Vtedy internet veľmi nebol, tak to boli celé poobedia strávené pri pohári.
Myslím si, že môžem povedať, že naozaj tie mravce v istom období fascinujú každého. Strkali sme paličky aj my do mraveniska, dokonca sme ich oblizovali, lebo boli také kyslasté. To nás fascinovalo ako pochúťka. Robili sme všeličo. Skúšali sme sypať im cukor, ako sa budú chovať a čo budú robiť. Mravcov je obrovské množstvo druhov. Čím sú špecifické tie naše, čo žijú na Slovensku?
Tak nemáme vyslovene vlastné slovenské mravce, ktoré by nežili niekde inde mimo našich hraníc. U nás sa stretáva taká fauna, ktorá je typická pre toto mierne pásmo a možno pre také tie chladnejšie oblasti. Tie druhé nachádzame hlavne v Tatrách a v tých vyšších polohách. Ale na južnom Slovensku, tam už sú druhy, ktoré povedzme, sú viac typickejšie pre stredozemie a južnú Európu. U nás na Slovensku sa to tak pekne zlieva. Čím postupuje zmena klímy, tak sem k nám prichádzajú ďalšie a ďalšie teplomilnejšie druhy mravcov. No a aktuálne ich je okolo 120 druhov. Odhadujeme, že finálne číslo bude 125, len tých niekoľko nám stále uniká. Každý jeden druh je tak odlišný od toho druhého, že je to ako by sme porovnávali slony od myší a podobne. Čiže ozaj tie rozdiely sú obrovitánske.
No ja rozoznám červeného mravca od čierneho mravca a malého mravca od veľkého mravca. Tie v Tatrách sú väčšie mravce a tie tu u nás v okolí Bratislavy sú také menšie mravce. Ja som odborník asi potiaľto.
No to je také typické, že červené a čierne mravce. Potom sú také mravce, čo štípu a potom také, čo bodajú. Samozrejme väčšinou tým červeným sa pripisuje to, že viacej štípu ako tým tmavým. Poznám tieto laické rozdelenia, ale nie vždy to úplne platí. Ono aj tie mravce hôrne, rodu Formica, ktoré si budujú tie obrovské mraveniská kopcovité, tak oni napríklad úplne nepatria medzi tie najväčšie povahou alebo veľkosťou tela. Tam sa radia skôr mravce drevokazy. To možno poznajú ľudia, ktorí si budujú nejaké drevené trámy, nejaké záhradné mostíky a podobné štruktúry, že im to rozožierajú také veľké čierne mravce. No a tie môžu mať ozaj tých 13-14 mm. No a tie najmenšie, tak tie ľudia poznajú z domácnosti. Sú to mravce faraónske. To je druh, ktorý ale nie je pôvodný pre faunu Slovenska. Je to tropický druh, ktorý tu žije v obydliach. Má ledva niečo cez 1 mm, čiže sú ozaj malinké. V sfarbení sú tam aj tie čierne aj bodkované, žlté, rôzne také sivé, lesklé, až striebristé.
Chcete vedieť viac?
V podcaste sa ešte okrem toho dozviete:
- Ako si mravce chovajú vošky
- Či medzi sebou bojujú
- Čo robia mravce s odpadom