Anabela Mollová: Vianoce sme si užívali aj po slovensky aj po etiópsky

Začnime rovno vianočnou témou.Tvoj otec pochádza z Etiópie a mama zo Slovenska. Ako sa u vás doma zvykli oslavovať tieto sviatky a aké sú možno rozdiely medzi slovenskými Vianocami a tými v Etiópii?

Ocino je na Slovensku dlhšie, ako bol čas, ktorý strávil v Afrike, takže on je vlastne Slovák, iba tak nevyzerá. Určite má z Etiópie veľmi veľa zakorenených zvykov, ktoré má rád, ale teda tým, že žije na Slovensku už veľmi dlho, tak všetko vlastne robíme po slovensky. Ocino si ale veľmi rád zapne etiópsku hudbu pri varení a tak si akože spomína. Dosť veľký rozdiel vidím v tom, že Etiópčania sú pravoslávni a Vianoce oslavujú až v januári, takže on si to vlastne užíva dvakrát. Mali sme párkrát takú komunitu občanov, ktorí žili v Československu. Dokonca som sa v tom trošku angažovala, že som trochu organizovala a robili sme také malé stretnutia. Teraz to už úplne nefunguje, lebo mnoho ocinových kamarátov z jeho generácie sa buď odsťahovalo, alebo proste žijú inde. Ale ocino vždy zavolá celej rodine, zavolá svojim krajanom, ktorí tu niekde v okolí žijú, s niektorými sa navštívi. Mamina mu niekedy pomôže, že navaria etiópske jedlo, teda v rámci možností, lebo nemáme všetky potrebné suroviny. Ale teda ocino si to užíva dvakrát aj po slovensky, aj po etiópsky a v podstate aj my s ním.

Ako si vnímala, keď si bola dieťa, že vlastne oslavujete tento sviatok dvakrát? Bolo niečo iné, alebo ste niečo pridali do tých zvykov?

A som spomínala, bolo to vždy o tých návštevách. Ocino mal vlastne dvoch alebo troch krajanov, ktorí s ním prišli na Slovensko. Žili v Žiline tuším a vždy sme sa stretli celé rodiny. Oni mali tiež deti, my sme boli malé so sestrou, brata sme ešte nemali, takže vždy to bolo o nejakom stretnutí, o jedle... V Etiópii sú Vianoce vnímané hlavne ako kresťanský sviatok. Nie je to o veľkých svetských veciach, ktoré tu prežívame – o darčekoch a stromčekoch, ale je to v prvom rade narodenie Krista, takže oni to vnímajú veľmi silno kresťansky a v Etiópii je všetko, čo sa oslavuje, spojené s jedlom. Takže veľa jedla, veľmi veľa ľudí, veľké návštevy, spoločný rodinný čas a tak.

No takže Vianoce ako majú byť?

Áno, my sme to mali rady so sestrou, lebo aj deti tých otcových krajanov boli väčšinou v našom veku, takže sme tam mali takú partiu. Vždy tam hrala etiópska hudba a teraz, hoci mám 29 rokov, doteraz si to pamätám, že keď som mala štyri - päť rokov, tak sme vždy chodili v januári k ocinovým kamarátom.

Keď si ale vezmeme klasické Vianoce, ktoré hovoríš, že ste aj vy vždy oslavovali v decembri, tak aké sú tvoje? Ak máš vôbec nejaké obľúbené, či už vianočné tradície alebo spomienky spojené s týmto sviatkom?

Ja už mám vlastnú domácnosť, takže už je to také pozliepané, že sme spojili priateľove tradície s tými mojimi. Ja som doslova úchylák na vianočnú výzdobu, že by som s mojimi zásobami dokázala vyzdobiť domácnosť všetkých v našej bytovke. A to mám po mamine, lebo mamina je tiež taká. A čo sa tradícií týka, tak sa prikláňame ku klasike. Ja musím mať kapra, vyprážaného kapra, šalát a taká klasika. Myslím si, že nemáme nič špeciálne. Ja som speváčka a môj priateľ je tiež muzikant gitarista, takže od rána nám proste hrá nejaká vianočná hudba. Obaja sme navyše tak rodinne založení, že všetky tie dni trávime väčšinou s rodinou.

Museli ste robiť nejaké kompromisy, že ja neviem priateľova rodina zvykla jesť šošovicovú polievku, kapustnicu.

Toto bolo jediné šťastie, že nie. Pretože my máme kapustnicu a priateľ tiež bol zvyknutý na kapustnicu. Ja by som nemohla mať šošovicu na Vianoce. Tak v tomto sme sa zhodli, ale mali sme veľký rozdiel v tom, že my držíme pôst doma, že naozaj ani cez deň nejeme a večer sme mali kapustnicu, vlastne iba takú vodu z kapusty. A ja to mám naozaj rada, že pre mňa to nebolo utrpenie, že teraz musím jesť takú riedku kapustnicu a on je zase zvyknutý na takú, že keď si to naložíte, tak lyžička stojí v tanieriku. V tom sme museli spraviť kompromis. Ja som sa prispôsobila, ale to sú také maličkosti.

Hovorili ste, že ste mali taký ten pôstny deň vždy na Vianoce a potom prišla vianočná večera. Mali ste nejaké klasické zvyky počas večere, ako sú rozkrajovanie jabĺčka alebo niečo podobné?

Toto rozkrájanie jabĺčka je pre mňa neznáma. To som objavila až pri mojom priateľovi a myslím, že mamina to začala robiť posledné roky, keď už som bola dospelá. Ale z detstva si to nepamätám. My sa vždy pomodlíme a mamina alebo ocino nám robili krížik z medu na čelo. To bolo pre nás ako deti strašná zábava, že celú tú večeru sme mali lepkavé čelo celé sme z toho boli pomazané, lebo vždy sme sa toho chytili rukou a mali sme to potom všade. A to si pamätám, že to bolo otcove obľúbené, že on nám rád robil tie medové krížiky a vždy máme oplátky s medom. Niektorí to vraj robia s cesnakom, to si neviem predstaviť. Samozrejme, otec si užíval to, že nás strašne dlho držal pri stole, keď už sme chceli ísť na darčeky a stále to zdržiaval, že on si ešte prosí to a 20-krát si pridal jedlo a podobne. A potom, samozrejme, nás zavreli do izby, zazvonili zvončekom a už boli darčeky. A vždy sme chodili na polnočnú omšu.

Aj keď ste boli úplne malí?

Áno.

Bola si niekedy cez Vianoce v Etiópii?

Ja nie, ja som vlastne v Etiópii nikdy nebola v inom mesiaci ako júl či august. Ja som nezažila Etiópiu horúcu, lebo v júli a v auguste je tam také obdobie dažďov a v úvodzovkách zima pre nich. 

A ani neplánuješ? Nemáš rada leto?

Plánujem. Veľmi rada by som, ale teda keď sme tam išli s rodinou, tak sme ešte boli školopovinné, takže vždy sme vlastne využívali letné prázdniny.

Vravela si, že Vianoce v Etiópii nie sú o darčekoch, že sú o rodine, o stretávaní sa, o jedle. Napriek tomu, ty si aký typ čo sa darčekov týka?

Akože, aby som to upravila, aj tam to už určite prišlo, ale myslím si, že oni ten sviatok stále vnímajú oveľa viac ako kresťanský sviatok ako my. A aj ja to vnímam ako kresťanský sviatok. Samozrejme, že vieme, prečo to oslavujeme, ale myslím si, že v nich je to omnoho, omnoho hlbšie, že viac prežívajú ten naozajstný dôvod Vianoc. No a ja tak, ako som úchylák na výzdobu, tak aj na tie darčeky. Ale minulý rok som prvýkrát dodržala dohodu, že sme si s priateľom povedali, že si nebudeme kupovať darčeky, lebo sme všetko mali. Nič sme proste nepotrebovali a povedali sme si, že si nebudeme niečo kupovať len kvôli tomu, že sú Vianoce, že radšej si proste odložíme peniaze a neskôr si niečo kúpime, keď to budemde reálne potrebovať. Ale priateľ má dcéru, tak jej sme kúpili darčeky. Samozrejme, deťom vždy. 

Radšej by si kupovala alebo dostávala darčeky?

Ja ani nie som za to dostávanie, lebo ja naozaj reálne nemám niečo, čo chcem. Keď niečo proste chcem, tak si to kúpim. Nie som ako deti, ktoré to čakajú od Vianoc. Ale milujem kupovať darčeky. A úplne sa vyžívam v tom baliť to, keďže darčeky odomňa sú zabalené ako z nejakého vianočného filmu. Minulý rok som napríklad prišla 23. decembra večer z koncertu a do nejakej tretej - štvrtej ráno som balila darčeky. Mňa to tak baví.

Keď si bola dieťa, alebo keď ste boli so sestrou malé, písali ste Ježiškovi?

Samozrejme, to boli veľmi dlhé listy, ktoré sme vtedy písali. A potom, keď sa narodil môj brat, tak on už nepísal listy. On išiel do hračkárstva, doniesol si katalóg hračiek a tam zakrúžkoval, že čo si prosí. To bolo namiesto listu. A ešte to bolo tak tuším rozdelené, že jednou farbou bolo to, čo akože veľmi chce a druhou farbou, že keby to prvé nemali, tak to druhé áno. 

S Vianocami sa ti spája aj nejaká konkrétna pieseň, ktorú nemusíš spievať, ale máš ju veľmi rada a evokuje ti, že to sú Vianoce?

Ja milujem Tichú noc. Pre mňa to je úplne nádherná skladba a ešte viac, odkedy spievam vo Fragile. Majú spravenú takú krásnu úpravu a ja dokonca spievam sólo v tej skladbe, to milujem. Spievame to vždy až 22 a 23. decembra, dovtedy to nespievame, takže ja sa vždy na to strašne teším. Ja milujem Tichú noc.

Celé znenie podcastu ENVI-cast spoločnosti ENVI - PAK s Katarínou Kretter a Anabelou Mollovou nájdete na rôznych podcastových platformách a napr. aj TU.

Okrem toho sa v rozhovore dozviete aj:

• O tom, kedy a ako sa koníček zmenil na prácu
• Ako sa vlastne dostala k hudbe a spevu
• Ako podľa nej triedia ľudia na Slovensku a v Etiópii
• A či si dáva a zároveň plní novoročné predsavzatia