D. Štyriaková: Kontaminácia pôd je aj výsledkom priemyslu a baníctva

Kedy ste sa začali venovať téme prirodzenej obnovy pôdy? Čo vás k tomu priviedlo?

Doviedli ma k tomu rodičia, nakoľko s touto technológiou začala mama zhruba pred 35 rokmi v spolupráci s otcom, ktorý bol mikrobiológ. A vlastne táto technológia bola vyvíjaná na to, aby sa ekologickým spôsobom dali čistiť a spracovávať rôzne nerastné suroviny, no zároveň sme popritom zistili, že aj pôda sa dá vyčistiť týmto spôsobom.

Čo všetko vlastne robíte?

My riešime také tri smery. Prvým smerom je biolúhovanie, kde vlastne robíme minerály tekuté prostredníctvom baktérí, a tým pádom uvoľňujeme rôzne prvky vrátane ťažkých kovov. Potom ďalším smerom je aj bioremediácia, čo zahŕňa rozklad organického znečistenia, čiže toxické molekuly ako kyanidy, oleje, fenoly sa vlastne dajú baktériami rozložiť. Baktérie ich akoby zjedia, rozložia tú molekulu, a tým pádom sa tá pôda dá takýmto spôsobom vyčistiť. A posledným smerom, na ktorý sa momentálne dosť sústredíme, sú biostimulanty alebo biohnojivá pre poľnohospodárstvo.

Skúsme možno jednoduchým jazykom vysvetliť biolúhovanie ľuďom, ktorí vôbec nepoznajú tento termín.

Tak to je vlastne to, že my zoberieme určité druhy baktérií a s nimi viac menej rozpustíme rôzne minerály, a preto sa nám uvoľnia rôzne prvky, čiže vlastne „stekutíme“ minerály a „stekucujeme“ prvky.

Na čo je takéto niečo dobré?

Na rôzne veci. Zájdem trošku do tematiky biohnojivá, nakoľko pôda vzniká z minerálov, ale trvá to tisícročia a storočia a novú pôdu, samozrejme, takto bežne nevyrábajú. My s touto technológiou, pomocou zvetrávania mikroorganizmami, akoby replikujeme tento proces tvorby pôdy a vieme toto zvetrávanie urobiť v priebehu niekoľkých dní. A potom druhá vec je naozaj to vyčistiť, použiť to na čistenie, na čistenie pôdy a na čistenie rôznych priemyselných odpadov alebo nerastných surovín. Skvalitniť minerály, a tým pádom odstrániť nečistoty z týchto minerálov.

Keby sme sa zamysleli nad tým, ako to funguje, čo sa robí s pôdou krok po kroku, ako to celé prebieha?

Ja to rada vysvetľujem napríklad na takom piesku, že vieme zmeniť hnedý piesok na biely. Krásne vtedy vidno efekt tých baktérií, nakoľko ony zmenia oxidačné číslo toho železa, a to železo sa stane tekuté, a preto ten piesok ostane krásny biely. A vlastne takýto proces sa deje aj v pôde. Napríklad, ak tú pôdu máme kontaminovanú povedzme arzénom, tak to je viazané na to železo. A tým, že my stekutíme to železo, tak aj ten arzén je vlastne tekutý a takýmto spôsobom ho vieme z tej pôdy odstrániť.

Prináša so sebou toto biolúhovanie nejaké riziká?

To naše biolúhovanie, na to aj máme garanciu, že nám tam nevzniká žiadna kyselina sírová, ale všetko sú to organické kyseliny, napríklad mravčia, maslová a mliečna, čiže všetko sú to prirodzené kyseliny, ktoré by vznikali v zdravej pôde, v zdravom koreňovom systéme. A práve tieto kyseliny dopomáhajú príjmu živín a rastlinám, a tým pádom sú naozaj prirodzené pre naše životné prostredie a nie sú nebezpečné. Pokojne sa ich viete dotknúť. Dokonca sme si tieto kyseliny, tento kokteil z toho nášho biolúhovania, ktorý, samozrejme, neobsahuje nič toxické, lebo v tomto prípade používame len čisté minerály, ktoré obsahujú všetky živiny, tak sme si ho dali certifikovať. Vlastne je to biostimulant pre rastliny. Čiže je to potvrdená a úplne bezpečná technológia. Ale musím povedať, je tam riziko v prípade, ak by sme chceli robiť čistenie insitu a kovov, lebo ako som spomenula, kovy nezmiznú, ale kovy sa len uvoľnia a presúvajú na iné miesto. Preto musíme zamedziť, teda pozbierať tie kovy, vedieť, ako ich nasmerovať a dostať von z toho životného prostredia. Prípadne, ak čistíme určité organické znečistenie, tak dávame pozor na degradácie medziproduktov, ktoré môžu byť toxické. Takže dávame si pozor a presne plánujeme, čo a ako ideme čistiť.

My v OZV ENVI - PAK spolupracujeme s Lifbee Academy, ktorí na poli mikrobiológie tiež prinášajú rôzne inovatívne riešenia v spojitosti so životným prostredím.  Pre mňa samotnú, ako absolútneho laika, je to zázrak, čo dokážu napríklad baktérie. Dala by sa využiť baktéria alebo baktérie aj pri recyklácii niektorého druhu odpadu?

Áno, určite. A vlastne aj som už tuším spomenula práve tento príklad, napr. zlievarenský piesok. Ono sa hovorí, že svet čelí svetovej pieskovej kríze a nemáme už dostatok piesku. Hlavne pre ten sklársky priemysel, ale v niektorých krajinách musia ten piesok dovážať na strašne dlhé a veľké vzdialenosti. A práve zlievarenský piesok ide na úložiská odpadov. A pritom takýto piesok by sa dal baktériami krásne vyčistiť a mohol by sa zrecyklovať a použiť napríklad aj na stavebné účely, a tým pádom nahradiť plytvanie primárnymi surovinami. Ale napríklad aj elektronický odpad sa dá takýmto biolúhovaním spracovávať. Tých príkladov je strašne veľa, kde by sa to dalo využiť.

Hovorili sme aj o pôde, veľa počúvame aj o environmentálnych záťažiach. Keby sme chceli zhodnotiť pôdu na Slovensku, tak aký je jej stav? Mapuje sa vôbec kvalita pôdy na Slovensku?

Áno. Hlavne teda ako ono sa to robí aj v rámci celej Európskej únie. Ale slovenské pôdy sú naozaj zaťažené kontamináciou, nakoľko tu prebiehala veľmi intenzívna priemyselná a banícka činnosť. Čiže naozaj máme také „čerešničky“, ako sú ťažké kontaminácie toxickými prvkami a kovmi. Dokonca nám tu vznikajú nové envirohazardy. Ako príklad máme zatopenú baňu v Nižnej Slanej, na Orave vlastne vyteká do rieky Orava kopa arzénu zo starej skládky, alebo dokonca máme svetovo top znečistenú lokalitu PCB látkami, ktorý sa nazýva trojuholník smrti na východe.

Okrem toho sa v rozhovore dozviete aj:

Ako prebieha proces čistenia pôdy a čo sa robí so škodlivými látkami, ktoré odstránia

Kde najviac využívajú túto inovačnú technológiu

Ako sme na tom na Slovensku s kontaminovanou pôdou

Aký vplyv na kvalitu pôdy majú hnojivá?