H. Nováková: Ľudia sa pri triedení odpadu častejšie riadia intuíciou ako označením na obaloch

Odpadové profesie sú väčšinou doménou mužov. Možno to súvisí aj s tým, že byť smetiarom je častým detským snom. Ale u nás v ENVI - PAK máme výraznú prevahu žien a dokonca v riadiacich pozíciách je nás až päť zo šiestich. Povedz, aká bola vlastne tvoja cesta k odpadom a čo ťa na práci najviac baví?

No nikdy mojím detským snom nebolo stať sa smetiarom. A čo sa týka ENVI - PAK a tohoto smerovania, tak predtým som pracovala v spoločnosti Danone, ktorá je zakladateľom spoločnosti ENVI - PAK a tak som sa nejako dostala vôbec k problematike odpadov z obalov a vôbec k triedenému zberu komunálneho odpadu. Čím hlbšie som ponorená v téme obalov, tým viac ma táto problematika baví. Myslím si, že prístup rozšírenej zodpovednosti výrobcov má jednoznačne zmysel. Výrobca musí o obale výrobku, ktorý uvádza na trh, rozmýšľať aj v kontexte jeho post spotrebiteľskej fázy životného cyklu, a to znamená, že musí myslieť aj na to, čo sa s ním stane, keď už nebude potrebný, keď sa z tohoto obalu alebo výrobku stane odpad. No a cieľom je, aby ho výrobca dizajnoval tak, aby bol či už opätovne použiteľný alebo recyklovateľný. Ono je to veľmi širokospektrálna téma a mohli by sme o nej hovoriť veľmi dlho, ale naozaj tou základnou úlohou, ktorú máme, je implementovať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov na Slovensku, zvyšovať environmentálne povedomie spotrebiteľov a priemyselných subjektov. No a propagovať triedený zber komunálneho odpadu, ale najmä manažovanie a financovanie triedeného zberu pre spotrebiteľov.

Skúsme si zhodnotiť uplynulé obdobie. Povedzme si, ako to vyzeralo s triedeným zberom na Slovensku, ako sa nám darilo...

No čo sa týka celého Slovenska, tak minulý rok sa bude dať zhodnotiť až na konci tohto, kedy Štatistický úrad Slovenskej republiky publikuje dáta za predchádzajúci rok. Čo sa týka produkcie odpadov, môžeme sa vlastne baviť o roku 2022, a tá bola 478 kilogramov na obyvateľa, čiže poklesla oproti predchádzajúcemu roku o 20 kíl na obyvateľa. Môžeme to pripísať hospodárskej kríze a inflácii. Keď sa zníži spotreba ľudí, zníži sa, samozrejme, aj množstvo odpadu, ktorý títo ľudia produkujú a pre životné prostredie je to v konečnom dôsledku dobrá správa. Čo je však významné, klesá podiel odpadu, ktorý končí na skládkach. Kým v roku 2015 to bolo takmer 70 %, v roku 2020 to už bolo len 39 %, čo je dôsledkom toho, že ľudia sa reálne zlepšujú v triedení. A keďže len vytriedený odpad sa dá recyklovať, zlepšujeme sa aj v recyklácii. V roku 2022 sme recyklovali už takmer polovicu všetkého odpadu z domácností. A ak to ešte zúžime a pozrieme sa na recykláciu odpadov z obalov, kde my v OZV ENVI – PAK pôsobíme už 21 rokov, tak tam sú výsledky naozaj veľmi pôsobivé. Podľa dát z Eurostatu Slovensko dosiahlo v roku 2020 mieru recyklácie odpadov z obalov 70,8 % percenta. Čo nás zaraďuje do prvej desiatky štátov Európskej únie a posledné dáta ministerstva životného prostredia z roku 2021 hovoria dokonca o recyklácii obalov vo výške 73,9 percenta. Za dosiahnutie týchto výsledkov určite vďačíme rozšírenej zodpovednosti výrobcov a tomu, akým spôsobom k nej pristupujeme.

Sme členom Európskej únie, a tým pádom sa na celkových číslach EÚ podieľame aj my, ale veľmi často sme sa dívali na Európsku úniu, na západné krajiny, ako funguje priemer, či sú lepší ako my, či sú horší ako my. Koľko nám bude trvať, kým sa na nich dotiahneme? Keby sme mali zhodnotiť takú pozíciu Slovenska a celkovo aj za Európu, tak ako sme na tom? Ako je na tom Európska únia?

No ak sa pozrieme cez rovnakú štruktúru, ako sme si priblížili slovenské výsledky, tak priemerný Európan vyprodukuje o 35 kilogramov odpadu ročne viac ako priemerný občan Slovenskej republiky. Aj na európskych číslach vidíme pokles produkcie oproti predchádzajúcemu roku, a to o 19 kilogramov. Pokiaľ ide o skládkovanie, tak Slovensko je stále na tom horšie, ako je priemer Európskej únie. Ale je to hlavne kvôli tomu, že európske štáty vo významne vyššej miere využívajú energetické zhodnocovanie odpadu. To znamená, že ten odpad využívajú za účelom tvorby energie. Ciele, ktoré nám kladie Európska únia, sú ambiciózne a v roku 2035 by na skládkach nemalo končiť viac ako 10 % komunálneho odpadu. Dobrou správou je, že v recyklácii komunálneho odpadu sme sa v roku 2022 po prvý raz dostali nad priemer Európskej únie. A ako som už spomínala, v recyklácii odpadov z obalov je Slovensko lepšie ako priemer Európskej únie. Slovensko dokonca dosiahlo najvyššiu mieru recyklácie odpadov z plastových obalov, a to na úrovni 56,3 %.

Keď teda bilancujeme a pozrieme sa na nás, na ENVI - PAK, ako sa nám darilo, aké výsledky sme dosiahli minulý rok?

V minulom roku sme financovali triedený zber v 1177 mestách a obciach, v ktorých žije približne 2,3 milióna obyvateľov a napriek celoslovenskému trendu poklesu vyzbieraných a zhodnotených množstiev odpadov z obalov sa systému ENVI - PAK podarilo udržať nadpriemernú mieru zberu, a to až v rozsahu 57 kilogramov na obyvateľa, pričom priemer Slovenskej republiky bol 53 kilogramov na obyvateľa. Z týchto vyzbieraných množstiev odpadu sme až 97 percent zhodnotili alebo recyklovali a až 96 percent zhodnotenia odpadov sa uskutočnilo v rámci Európskej únie a Slovenskej republiky, čím sme dosiahli cieľ šetriť prírodné zdroje a zároveň eliminovať najazdené kilometre pri preprave odpadu do tretích krajín. Spoločným úsilím všetkých účastníkov trhu, t.j. samospráv, zberových spoločností, recyklátorov a v neposlednom rade výrobcov, sme dosiahli úsporu CO2 v rozsahu, ktorá zodpovedá 137 681 cestám autom okolo Slovenska.

Výsledky rôznych prieskumov verejnej mienky správania sa ľudí hovoria o tom, že ľudia odpad triedia.  My to aj vidíme vlastne na celoslovenských výsledkoch, ale pri analýzach triedeného odpadu aj zmesového komunálneho odpadu často vidíme, že sú niektoré veci, ktoré ľudia jednoducho triedia dobre automaticky a pri niektorých stále váhajú. Prečo je to tak?

Pri skle môžeme hovoriť aj o historickom dôvode, keďže sa bežne vracalo naspäť do obchodov a ľudia ho takto vlastne oddeľovali od ostatných odpadov a svojím spôsobom triedili už v minulosti. Rovnako si ľudia pamätajú aj zber papiera, ktorý sa už od nepamäti robieva hlavne na školách. Okrem týchto dôvodov je fakt, že ľudia najviac triedia papier a sklo zrejme aj výsledkom toho, že sú asi najľahšie rozpoznateľné, a teda sú to ľahko vytriediteľné obaly. Pri nich ľudia nemajú pochybnosti o tom, čo kam patrí a nezaváhajú pri ich triedení. No iné je to napríklad pri kompozitných obaloch, teda takých, ktoré sa skladajú z viacerých neoddeliteľných vrstiev rôznych materiálov. Tam už občas pochybujú a, žiaľ, často tieto obaly končia v zmiešanom odpade namiesto triedeného zberu. Typickým príkladom sú napríklad blistre od liekov, ktoré napriek tomu, že obsahujú tenkú vrstvu hliníka, patria do plastov, keďže je ich väčšinovou zložkou práve plast. Tento princíp väčšinovej zložky platí pri všetkých kompozitných obaloch, okrem kompozitných obalov s väčšinovou zložkou papiera alebo lepenky. Teda sú to najčastejšie nápojové kartóny, ale aj obaly z korenín či instantných polievok. Tie majú samostatný zber a patria buď do oranžových kontajnerov, alebo vriec, prípadne sa zbierajú spoločne s plastmi. Niekedy je problémom aj samotná identifikácia materiálu obalu. Plastové obaly z čipsov sú z vnútornej strany lesklé, potiahnuté takou striebornou vrstvou a mnohí ľudia považujú túto vrstvu za kov, a preto vlastne triedia tento obal nesprávne. Dôležité je vždy si uvedomiť, že ľudia nemajú čas a chuť sa odpadom zaoberať. Je to pre nich niečo, čoho sa chcú zbaviť, vyhodiť to. A keď si nie sú istí, kam tento odpad patrí, tak ho zväčša vyhodia do zmesového netriedeného odpadu, mysliac si, že tým nič nepokazia. No ale šanca, že tento odpad sa následne recykluje, sa tak zníži na nulu.

Čo by podľa teba pomohlo, aby ľudia lepšie začali triediť najmä tie veci, ktoré sú stále problémom?

Je to kombinácia vzdelávania a motivácie. My vzdelávame už 21 rokov a niekedy si myslíme, že už sú to triviálne informácie, ktoré musí vedieť úplne každý. A predsa sa stretávame s tým, že nám ľudia povedia alebo napíšu, že je to pre nich nová informácia, že sa s týmto ešte nestretli, alebo že teda nevedia, kam daný odpad patrí. A keďže je nám téma recyklácie blízka, zvykli sme si aj na to, že téma o triedení je taká, že ju treba recyklovať, opakovať a šíriť informácie a tipy o triedení stále. Napríklad sa nám osvedčilo pracovať s fotografiami reálnych obalov s jednoduchými vizuálmi, ktoré publikujeme aj na sociálnych sieťach a informáciu si z nich ľudia odnesú, aj keď ich zachytia len pri rýchlom pozeraní na mobiloch. Zameriavame sa na problematické druhy odpadov a tiež na tie, ktoré robia ľuďom stále problémy.

A čo motivácia? Ako ju v ľuďoch vzbudiť?

No to je zložitejšie. Pre niektorých ľudí je motiváciou už samotná informácia, že triedený zber nie je hradený z poplatku za odpad a hradia ho výrobcovia. Pre mnohých je triedenie samozrejmosťou, rovnako ako umývanie si zubov. Hlavne v posledných rokoch je zodpovedný prístup k životnému prostrediu naozaj na vzostupe a ľudia si uvedomujú, že triedenie odpadu je úplným základom. Najlepšou motiváciou pre tých, ktorí sú ľahostajní a netriedia, sú, samozrejme, peniaze. Veľa sa hovorí o množstvovom zbere, ktorý funguje na princípe zaplať za toľko zmesového odpadu, koľko ho vyhodíš. A na tento systém už prešlo aj viacero slovenských obcí, najmä tých, kde sú rodinné domy a odpad sa tam dá jednoducho priradiť ku konkrétnej domácnosti. Pri množstvom zbere však rozhodne platí, že musí ísť ruka v ruke s dôslednou kontrolou, aby sa nestalo, že sa odpad z čierneho kontajnera presunie do toho farebného, kde stúpnu nečistoty, alebo ešte horšie, že za obcou vznikne čierna skládka.

Problém je možno aj v tom, že v každom meste a každej obci sa odpad triedi trochu inak. Neexistuje jednotné triedenie pre celé Slovensko a ľudia v tom nemajú úplne jasno. Ako by teda mali postupovať, ak nevedia, ako odpad správne vytriediť?

Pred zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov tu bola zmes rôznych spôsobov triedenia. Väčšinou sa netriedili kovové obaly alebo nápojové kartóny. V niektorých obciach sa z plastov dokonca zberali len PET fľaše. Od roku 2016 sa v každej obci povinne začali triediť plasty, papier, kovové obaly, sklo aj nápojové kartóny. Niekde však mali päť rôznych farebných kontajnerov. V mnohých obciach sa zbierali kovové obaly a nápojové kartóny spoločne s plastmi. Niekde išli do plastov aj nápojové kartóny a kovové obaly mali vlastné červené kontajnery. Inokedy boli plasty samostatné a spolu sa zbierali kovy a nápojové kartóny. No naozaj množstvo kombinácií, čo spôsobovalo obyvateľom zmätok. Ľudia videli v susednej obci červený kontajner a pýtali sa prečo ho nemáme aj my. Netušili, že sa u nich kovy triedia, ale patria napríklad do koša s plastami. Takže aj na Slovensku sa za posledné roky triedenie odpadu čoraz viac zjednodušuje. Po tom, ako z triedeného zberu vymizli zálohované obaly, nebolo efektívne zbierať každý materiál osobitne a drvivé množstvo obcí prešlo na spoločný zber troch zložiek plastov, nápojových kartónov a kovových obalov. Je to omnoho jednoduchšie, lebo v byte už nie je potrebné mať toľko košov a zároveň aj to zvozové auto príde na to miesto vyzdvihnutia odpadu raz a nie trikrát, čo má zase pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Všetok odpad sa, samozrejme, následne dotriedi na triediacich linkách. Vždy si treba preto overiť na webovej stránke obce alebo zberovej spoločnosti, ktorá v obci pôsobí, ako to naozaj funguje. V prípade obcí, v ktorých financuje a manažuje triedený zber OZV ENVI – PAK, sú na kontajneroch prehľadné nálepky s informáciami, čo kam patrí. Všade platí, že máme osobný zber papiera a skla. Tieto dva materiály sa nikdy s niečím nekombinujú.

Ako na tieto zmeny reagujú ľudia? Nedostávajú sa ešte do väčšieho chaosu?

Je dôležité si uvedomiť, že každá zmena musí byť odkomunikovaná a vysvetlená. A treba rátať s tým, že ľudia si na ňu musia zvyknúť. Ak si prehodíme hodinky na druhú ruku, ešte celé týždne budeme pozerať pri kontrole času na tú pôvodnú. Ak boli ľudia zvyknutí na oranžové a červené kontajnery, ktoré z obce zrazu zmizli, bez dôslednej komunikácie a vysvetlenia si ľahko pomyslia, že nápojové kartóny a kovové obaly sa u nich prestali triediť. A pritom to nie je možné, pretože v každej obci sa musia triediť všetky obalové zložky. Je len otázne, ako.

Dnes sa veľa hovorí o ekomodulácii a ekodizajne. Môžeme tak možno laickejšie vysvetliť poslucháčom tieto dva termíny.

Ekodizajnom sa rozumie zlepšenie celkového environmentálneho profilu výrobku. Výrobca by mal v súvislosti s ekodizajnom skúmať a vyhodnocovať všetky aktivity, materiály a aj látky, ktoré sú spojené s používaním surovín, s výrobou, distribúciou, ale aj používaním a konečnou likvidáciou daného výrobku alebo obalu. Už pri jeho navrhovaní je potrebné myslieť na to, aby tento výrobok alebo obal od okamihu jeho navrhnutia až do konca svojej životnosti zohľadňoval možný negatívny vplyv na životné prostredie. A prijať preventívne opatrenia, aby bol jeho vplyv čo najnižší. Cieľom je znížiť negatívny vplyv výrobkov na životné prostredie a zároveň zvýšiť ponuku a aj dopyt po udržateľných výrobkoch. Ekomodulácia je vlastne nástroj ekodizajnu. Je to finančná motivácia, ktorá má motivovať výrobcov, ako uplatňovať ekodizajn pri navrhovaní výrobkov, resp. ich obalov tak, aby používali obaly, ktoré neobsahujú nebezpečné látky, sú trvanlivé, opraviteľné, opakovane použiteľné a ak to nie je možné, tak sú recyklovateľné.

Okrem toho sa v podcaste dozviete aj:

• ako si poradiť, keď náhodou nevieme vytriediť konkrétny obal,
• čo bude znamenať zavedenie ekomodulácie pre výrobcov a čo pre spotrebiteľov,
• ako je to s greenwashingom a ako sa dá vyhnúť