Jakub Hrbáň: Riešenie klimatickej krízy nie je šprint, ale beh na dlhú trať

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa začali venovať otázkam klimatickej zmeny? Ako ste sa dostali k tejto téme?

Túto otázku dostávam pomerne často. Čiže by som na ňu mohol mať lepšie natrénovanú odpoveď. Nepamätám si nejaký konkrétny moment alebo okolnosť, ktorá by to nejakým spôsobom podnietila. Bolo to ku koncu základnej školy, čiže som mal 14 - 15 rokov a myslím si, že to prišlo skrz prijímanie informácií – v tom čase hlavne v podobe rôznych dokumentov. A to bolo v čase, kedy sa tej téme začal intenzívnejšie venovať Leonardo DiCaprio a produkoval jeho prvé dokumenty o klimatickej kríze alebo teda zmene. Vtedy sa to kríza ešte nevolalo. Postupne som sa teda začal o tie informácie viac zaujímať a dozvedal som sa viac a viac o tom, v akom stave je naša planéta a veľmi prirodzene to vyústilo do toho, že sa to pre mňa stalo pomerne osobnou témou. Mám pocit, že teda pre mňa ako 26-ročného človeka, niekoho, kto sa stále považuje za mladého človeka, to je vlastne téma alebo problém, ktorý bude výrazne formovať našu budúcnosť na tejto planéte.

Dnes ste výkonným riaditeľom iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Táto iniciatíva spustila online petíciu, v rámci ktorej bolo vyzbieraných 130 tisíc podpisov. Čo sa touto petíciou dosiahlo? Začali sa ľudia viac venovať tejto otázke?

Ja by som skôr povedal, že tou petíciou sa nám podarilo dosiahnuť to, aby sa ľudia neprestali zaujímať o klimatickú zmenu. Ale je naozaj potrebné vnímať, že Klíma ťa potrebuje sa ako organizácia, od toho 2020, kedy sme ešte ako neformálna iniciatíva šiestich jednotlivcov, ktorí tú petíciu iniciovali, výrazne posunula. A ten hlavný dôvod, prečo sme tú petíciu v septembri 2020 iniciovali bol ten, že nastupovala druhá vlna pandémie a mali sme pocit, že po tých dvoch rokoch intenzívnej prítomnosti riešenia klimatickej zmeny vo verejnom priestore skrz Gréta Thunberg a študentské štrajkové hnutie, začala pandémia trošku potláčať tú tému. Tie klimatické hnutia bojovali s tým, akým spôsobom tú tému udržať vo verejnom priestore a stále mobilizovať verejnosť pre potrebný verejný tlak smerom k politickým predstaviteľom. A teda naše riešenie bolo poďme zorganizovať online petíciu, čo môže podpísať každý človek z pohodlia a bezpečia domova. A tým, že sa nám podarilo dostať na palubu veľké množstvo influencerov, tak naozaj to malo záber a v priebehu necelého mesiaca sme mali takmer 130 tisíc podpisov. Ale potom prišla tá výrazne ťažšia fáza. A to boli rokovania s predstaviteľmi parlamentu a politických strán, kde sme naozaj, napriek tomu, že teda bola nová vláda, od ktorej sa očakávali aj v tomto smere zásadnejšie kroky, tak sme v  parlamente narazili na veľmi veľkú nevzdelanosť politikov a političiek k tejto téme a potrebovali sme vysvetľovať základné veci a fakty, ktorými sme potom argumentovali, prečo je vyhlásenie stavu klimatickej núdze potrebné ako deklaratívne a v čom nám môže v kontexte riešenia klimatickej krízy pomôcť. Čiže nakoniec tá petícia bola v parlamente prerokovaná približne päť mesiacov po tom, ako sme tie podpisy vyzbierali a bolo prijaté do veľkej miery len prázdne, respektíve bezzubé uznesenie parlamentu, ktoré nemalo žiadnu záväznú rovinu. Myslím si, že to, čo z tohto celého vzniklo, boli pre nás dva hlavné poznatky. A tým prvým bolo, že na Slovensku je veľké množstvo ľudí, ktorých táto téma zaujíma. Nemajú úplne spôsob, ako vedia túto obavu vyjadriť alebo ako byť zapojení. A rovnako sme si uvedomili, že tá petícia je veľmi limitovaný spôsob, ako ľudí viete zapojiť. Naozaj. Pri riešení klimatickej krízy sa nebavíme o šprinte ale o behu na dlhú trať. Máme tu nejaké míľniky, ktoré nám stanovili vedecké poznatky a potrebujeme hľadať spôsoby, ako vieme ľudí dostatočne do toho riešenia zapájať, udržať ich pozornosť a využívať tú podporu, ktorú tá verejnosť, verejný tlak vie poskytnúť.

Ako funguje Klíma ťa potrebuje dnes?

Iniciatíva Klíma ťa potrebuje je vlastne už pomerne stabilnou organizáciou. Je to výsledok toho rozhodnutia, ktoré sme spravili nejaký čas po tej petícii, poučení z toho celého procesu, kde sme si povedali, že na to, aby sme vedeli klimatickú krízu efektívne riešiť, potrebujeme nájsť spôsoby, ako do tých riešení vieme naozaj udržateľne zapojiť jednotlivcov. To znamená, že Klíma ťa potrebuje je dnes nezisková organizácia, občianske združenie, ktoré adresuje peniaze na to, aby vedelo robiť tri základné veci. Tou prvou je šíriť osvetu. Naozaj veľmi, veľmi strategicky a cielene sa snažíme pracovať s komunikáciou týchto tém, hlavne cez sociálne siete. Snažíme sa to robiť zrozumiteľne, ale stále dostatočne odborne. Snažíme sa to robiť atraktívne a pekne a aby to bolo prijateľné pre široké spektrum. Snažíme sa to robiť bez nejakej umelej nádeje, ale snažíme sa to robiť pozitívne. Naozaj sa snažíme komunikovať to, čo nám hovoria aj vedci. Áno, situácia je vážna. Áno, zažívame v priebehu augusta snehové búrky v Slovinsku, záplavy v Nemecku, požiare po celej Európe a rôznych iných kútoch sveta. Ale súčasne máme aj riešenia, ktoré len potrebujeme začať implementovať v tej mierke, ktorá je nevyhnutná na to, aby sme tento vážny problém vyriešili. Tou druhou je, že sa snažíme vytvárať komunity. Často aj my hovoríme, že aktivity Klíma ťa potrebuje začínajú tam, kde končia ako keby individuálne zmeny, lebo z tej našej skúsenosti z budovania týchto komunít nám vychádza, že väčšinou sa k nám pridávajú ľudia, ktorí v sebe identifikovali, že klimatická kríza je problém, ktorý na nich dopadá. Dnes máme vlastne tri klimatické komunity v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave. Všetky tri rastú. A to tou treťou ako keby rovinou, kde sa snažíme tie prvé dve nejakým spôsobom prepájať je vytvárať ten tlak na politikov, stretávať sa s politickými predstaviteľmi. 

Mnohí ľudia, ktorí počuli o nejakých klimatických hrozbách z budúcnosti, sa o nich prvýkrát dopočuli prostredníctvom rôznych hoaxov. Títo ľudia, ktorí veria rôznym hoaxom, patria do ktorej skupiny? Sú vôbec títo ľudia tvárni?

Určite nie. Tie štúdie, či už tie, ktoré realizoval Inštitút 2050 v kontexte Česka, Slovenska alebo tie medzinárodné, hovoria o tom, že napríklad na Slovensku je percento riadnych popieračov klimatickej zmeny okolo 5 %. Čiže ako keby množstvo ľudí, ktorí reálne popierajú klimatickú zmenu výrazne klesá. Oveľa viac sa objavujú názory, ktoré hovoria, že vlastne veda sa mýli. A tá situácia nie je tak vážna, aby sme sa teraz rozprávali o zásadných spoločenských zmenách. Čo tiež nie je pravda, pretože keď sa pozrieme spätne o tom, čo hovorila veda 5 - 10 rokov dozadu, o klimatickej zmene a tom, čo sa malo diať dnes, nielenže sa to do bodky napĺňa, ale je to výrazne horšie, než vedci predpokladali. Čiže ak niečo, ak sa veda mýli, tak sa mýli paradoxne štatisticky pozitívnym smerom. Respektíve, myslí si, že tá budúcnosť bude lepšia ako v realite bude. A potom tu máme kategóriu ľudí, ktorí cielene šíria dezinformácie, a to nielen v oblasti klimatickej krízy, ale jednoducho dezinformácie. Tak ako každý iný nástroj, sú tieot konšporácie nástrojom na nejaký typ spoločenskej zmeny. V tomto prípade nie pozitívnej. Dezinformácie naozaj vplývajú práve na tú časť nerozhodnutých ľudí, rovnako ako sa na ňu snažíme vplývať my tými vedeckými faktami a informáciami a znižujú vám počet potenciálnych spojencov, ktorých viete do tých zmien zapojiť.

Celé znenie podcastu ENVI-cast spoločnosti ENVI - PAK s Katarínou Kretter a Jakubom Hrbáňom nájdete na rôznych podcastových platformách a napr. aj TU.

Okrem toho sa v rozhovore dozviete aj:

• Aké hoaxy musia v Klíma ťa potrebuje vyvracať načastejšie
• Ako by mali vyzerať efektívne riešenia na poli klimatickej krízy
• Aký vplyv má skládkovanie na zmenu klímy
• Ale aj čo je to klimatická úzkosť a ako si s ňou poradiť