Monika Farka: Na zálohovanie sme si už zvykli
Za vyše dva roky fungovania zálohového systému sme na Slovensku vyzbierali viac ako dve miliardy vratných obalov – PET fliaš a plechoviek. Odberná sieť je pomerne dobre rozmiestnená, máme až 3 300 odberných miest. Do zálohomatov nepatria obaly zakúpené v zahraničí, ale tiež obaly od mlieka, sirupov, octu, oleja či nápoje s obsahom alkoholu viac ako 15 percent. Monika Farka zo spoločnosti Správca zálohového systému nám porozprávala nielen o tom, čo všetko sa v zálohovaní od jeho spustenia zmenilo, ale aj o ďalších plánoch a tiež častých otázkach, ktoré v súvislosti so zálohovaním trápia spotrebiteľov.
Ako by ste zhodnotili tieto dva roky?
Dva roky fungovania nového systému by som hodnotila ako úspešné. Dôkazom sú nielen perfektné čísla, ale aj úžasné zapojenie celého Slovenska. Celé to vlastne dokazuje, že Slováci porozumeli tomu systému a prijali ho.
Slovákom a Slovenkám sa naozaj v zálohovaní darí a za dva roky spolu vyzbierali približne dve miliardy vratných obalov, čo je šialené číslo. Vieme si povedať na počty kusov, koľko plastových fliaš a plechoviek sa predá a aká je miera návratnosti týchto zálohovaných obalov, prípadne nejaké ďalšie čísla a štatistiky.
Za dva roky a dva mesiace sa nám podarilo presiahnuť neuveriteľné dve miliardy. V minulom roku to bola jedna miliarda aj 71 miliónov. To rozdelenie je približne také, že je to 57 % plastových fliaš a 43 % plechoviek a podobné rozdelenie je aj v rámci umiestnenia zálohovaných obalov. Na trh sa v roku minulom roku umiestnilo približne 1,16 miliardy zálohovaných obalov, podobné číslo bolo aj v predchádzajúcom, úvodnom roku. Ja by som upresnila, že cieľom tohto nového systému je dosiahnuť do roku 2025 mieru návratnosti 90 a viac percent. No a na základe toho sa nastavili ciele v zákone na jednotlivé roky. My sme už v prvom roku presiahli zákonný cieľ 60 % a dosiahli sme mieru návratnosti 71 %. A v tom minulom roku sa nám podarilo neuveriteľných 92 %, pričom cieľ bol 80 % a tento rok nám ostáva cieľ 85 % a veríme, že sa nám ho podarí dosiahnuť. Ak by som mala možno aj pre nejakú zaujímavosť spomenúť nejakú top trojku, tak v Bratislavskom kraji sa vyzbiera najviac. Na druhom mieste je Nitriansky kraj a na tretej priečke Košický.
To sa dobre počúva, že všetci sme si osvojili vracanie zálohovaných obalov naspäť do predajní alebo do odberných miest, ktorých je dnes už 3300. Máme už plne a dobre pokryté Slovensko odberovými miestami?
Odberná sieť je pomerne rovnomerne rozmiestnená, teda konkrétne odberné miesta sú po celom Slovensku, čoho dôkazom je aj miera návratnosti, ktorú sa nám darí dosahovať. Samozrejme, je veľmi dôležité podotknúť, že sme stále rozbiehajúci sa systém a stále sa nachádzajú aj lokality, kde nemá spotrebiteľ v blízkom okolí možnosť vrátiť zálohovaný obal, a preto, aby sa zapojil, je dôležitá tá dostupnosť toho systému. Takže naďalej pracujeme na zahusťovaní odberovej siete do týchto tzv. šedých zón. Väčšinou ide o menšie obce, ktoré majú menšie prevádzky a ktoré sa môžu zapojiť dobrovoľne, nie sú nútené zákonom. My sa snažíme nastavovať systém tak, aby boli motivované sa zapojiť, ale ostatné je už na nich. Ale treba podotknúť, že až 64 % tých predajní je zapojených dobrovoľne.
Určite z toho benefituje aj samotný obchodník, ale predovšetkým obyvatelia, ktorí majú kde tie fľaše alebo plechovky vrátiť a mnohí to už robia automatizovane. My všetci sme si na zálohovanie zvykli. Často sa však stáva, že tu prichádzajú aj také tie muchy systému, že zálohomaty buď nefungujú, alebo sú preplnené. A to je asi najväčší problém, ktorý ľudí trápi. Čo sa s tým vlastne dá spraviť?
Ja by som na začiatok uviedla taký ten kontext toho celého. Zálohomaty sú vo vlastníctve samotných obchodníkov. Tí už v čase spúšťania odbernej siete optimalizovali svoje technické nastavenia a kúpené zálohomaty. Oni si predikovali nejaké objemy vrátených zálohovaných obalov na tých odberných miestach a zistili, že sa ich vracia ďaleko viac. Najmä pri väčších reťazcoch vidíme, že tam boli popridávané ďalšie zálohomaty, aby stíhali napĺňať kapacity trhu a požiadavky návštevníkov a spotrebiteľov. No a vlastne z tohto hľadiska sa napríklad v úvode vyskytovali situácie, že mierne pokrčenú fľašu zálohomat nezobral. Takže tam bolo veľa spoločnej práce jednotlivých zložiek, aby vedel človek vrátiť aj trocha pokrčenú fľašu. Samozrejme, obchodníci sa stále učia, ako aj my, v rámci toho systému nejako fungovať. Napríklad je veľmi dôležité, aby sa tieto stroje pravidelne čistili. Treba zamedziť zaneseniu laserov, ktoré pomáhajú rozpoznať zálohované obaly. A taktiež zaradiť do svojej pravidelnej rutiny, aby sa vyprázdňovali tie stroje a aby sa čo najmenej stávalo, že ľudia dlho čakajú na to, než sa tento daný stroj vyprázdni. V tomto smere stále apelujeme na tom, aby sa to nastavovalo. Pretože ak ten spotrebiteľ nevie vrátiť ten zálohovaný obal okamžite, áno, raz sa stane, povie si, nevadí... ale ak sa to stane opakovane, tak si povie, že ide teda niekam inam, kde sa mu to nestane. A tam si už rovno nakúpi.
Možno ten najväčší nápor je práve kvôli tomu, že vrátiť obaly ideme až v momente, keď nás vytláčajú krabice, kde ich odkladáme. Potom sa za nami vytvorí veľký rad a nie je to veľmi uspokojivé. Takže možno by pomohla nejaká pravidelná rutina aj na strane samotných spotrebiteľov.
Áno, to je druhá rovina problému, alebo teda tej situácie, ktoré sa vyskytujú, že ľudia sú zvyknutí v menších frekvenciách chodiť s väčším objemom zálohovaných obalov. A toto nám tiež prieskum potvrdil, že postupne si nachádzajú tie svoje rutiny a zvyky a nejakým spôsobom sa v rámci toho našli. A našli si aj tie časy, kedy vedia vrátiť tie zálohované obaly v menšom objeme.
Ľudia sú však veľmi vynaliezaví a aj v minulosti hľadali rôzne spôsoby, ako rôznymi trikmi zálohomat oklamať – napríklad falošnými etiketami. Viete aj takéto neférové praktiky zo strany spotrebiteľov odhaliť?
Samozrejme, vieme. Systém je pomerne dobre chránený a nastavený aj na odhaľovanie nezákonných manipulácií so zálohovanými obalmi. Tieto opatrenia sú viacstupňové. Avšak iste uznáte, že nie je dobré o nich takto verejne hovoriť, aby boli efektívne a účinné aj naďalej. V boj proti podvodnému konaniu však Správca zálohového systému nie je úplne sám a spolupracuje napríklad so Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ministerstvom životného prostredia, Slovenskej republiky či Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Finančnou správou Slovenskej republiky alebo Policajným zborom Slovenskej republiky.
Okrem toho sa v podcaste dozviete aj:
- Či pomáha zálohovanie aj v boji proti litteringu
- Prečo sa nezálohujú aj obaly od oleja, octu alebo mlieka
- Čo sa deje od momentu, kedy zálohomat zhltne fľašu, ktorú tam vrátime
- Kde sa recyklujú vyzbierané fľaše