Sandra z Dejepis Inak: V antickom Ríme vyhadzovali odpadky z okna

Všetci vieme, že odpady sú tu odkedy je tu človek, hádam ešte aj skôr. A v tých najstarších časoch toho odpadu ľudia nevytvárali až toľko ako dnes. A keď už aj nejaký odpad vznikol, tak to bol odpad, ktorý bol väčšinou prírodný. Kedy sa vlastne v historických prameňoch objavuje prvá zmienka o odpadoch?

Áno, je potrebné si naozaj uvedomiť, že ľudia vždy vytvárali odpad. V praveku išlo zvyčajne o zvyšky toho, čo sa prirodzene vyskytovalo aj v prírode. Takže hovoríme o nejakých kostiach, mäse, koži, poprípade nejakých odrezkoch z dreva, zvyškoch rastlín alebo odrezkoch kameňov, úlomkov, keď si robili pästný klin alebo pazúrik. Odpad vlastne nebol až taký problém jednak preto, že bol biologicky rozložiteľný a aj preto, že ľudia v tom čase žili ešte v pomerne malých skupinách a dosť často migrovali, presúvali sa z miesta na miesto. Tá ich produkcia odpadu a aj to rozkladanie bolo zanedbateľné. Problém nastal vtedy, keď sa začali koncentrovať a zostávať na jednom mieste. Populácia v tej oblasti začala rásť a nielenže sa zvýšila, ale začala hustnúť koncentrácia samostatných ľudí v rôznych sídlach. A to začalo byť paradoxne problémom, hoci ten odpad bol stále biologického pôvodu, teda rozložiteľný. Pretože čím bolo toho viac, tak sa to nestíhalo rozložiť. Hromadilo sa naokolo, keďže v tých ranných civilizáciách neexistoval ešte taký zber odpadu, ako ho poznáme dnes – to je záležitosť až začiatku 19. a 20. storočia. Ale máme nejaké prvé písomné zmienky o, nazvala by som to, organizovanejšom zbere odpadu. Tie sú práve zo staroveku a týkajú sa napríklad upratovania na uliciach alebo vzniku rôznych odpadových jám či takých starovekých skládok, alebo aj systémov odpadových vôd, teda kanalizácie a odpadového hospodárstva.

Ľudia sa o odpad už vtedy nejako aktívne zaujímali? Už vnímali, že ten odpad je problémom?

Práveže vôbec nie. Podľa môjho názoru ich postoj k odpadu bol taký dosť laxný. Kedysi ľudia žili oveľa bližšie k odpadu ako my dnes – tie rôzne silné arómy a pachy boli súčasťou ich každodenného života. Možno my, keby sme mohli teraz cestovať v čase a šli by sme niekam do starovekého Ríma, tak by nás napínalo každú chvíľu, ale oni boli na to zvyknutí. Čiže naozaj ten odpad bol ich, povedala by som, každodennou súčasťou a bol im naozaj veľmi blízko. Takým dobre známym príkladom je napríklad Monte Tiscali, umelý kopec v dnešnom Taliansku, ktorý je prerastený aj zeleňou, ale je to jedna z najzachovalejších háld odpadu z antiky, ktorá pozostáva z rôznych rozbitých amfór. A naozaj si treba predstaviť, že v tom Ríme, v tom čase bolo bežné napríklad vyhadzovať aj odpadky von oknom na ulicu. A čo je taký paradox, že vedeniu mesta to neprekážalo kvôli tomu, že by ste tým spôsobovali smradľavé okolie alebo špinavosť. Ale mohli ste tým niekoho ohroziť, keď ste to vyhodili v noci von oknom.

No a čo s ním teda robili?

Boli to väčšinou také rôzne odpadové jamy, ktoré mali pri domoch alebo existovali, ako som spomínala, také skládky, ktoré poznáme aj my dnes. Takže veľa vecí zakopávali a veľa vecí dávali na takéto skládky. A veľmi by som chcela pripomenúť alebo podotknúť to, že veľa odpadu končilo v riečnych tokoch vo vode, a to dokonca dokázalo kontaminovať tieto pitné zdroje alebo respektíve podzemné a povrchové vody. Ale také špecifikum pre ten starovek je aj to, že mnoho vecí prepracovávali. To znamená, že oni veci buď používali úplne, alebo keď to boli napríklad nejaké kovové zbytky, tak to znovu prebrúsili.

Tak na jednej strane môžeme vidieť absolútne z nášho pohľadu nezodpovedné správanie, znečisťovanie, littering, voľne pohodený odpad, na druhej strane niečo, čo sa znovu v dnešnej dobe učíme – ako opakované používanie, opravovanie starých vecí, aby sa ušetrili vzácne prírodné zdroje. Takže aj toto je paradox histórie a odpadu v nej. Ako to bolo neskôr?

Tak vo všeobecnosti musíme povedať, že vývoj produkcie odpadu veľmi závisí a je najviac ovplyvnený technologickými, spoločenskými a ekonomickými zmenami. V staroveku a v stredoveku väčšina toho odpadu pochádzala z prírodných materiálov a tým, že bola aj nižšia úroveň industrializácie, tak to všetko zabezpečovalo pomerne nízku samotnú produkciu a následne aj nízku produkciu odpadu. A hlavne to bol odpad s kratšou trvácnosťou. Ale najdramatickejšia zmena prišla až s priemyselnou revolúciou, pretože od tohto bodu výroba na masovej báze už len rástla. Začali sa používať nové materiály, najmä teda tie biologicky nerozložiteľné. Pribúdal balený tovar a celkovo také tie jednorazové výrobky, ktoré mali síce časovo zjednodušovať život ľuďom, ale spolu s využívaním rôznych prírodných zdrojov nerastného bohatstva sa stali obrovskou environmentálnou záťažou a problémom.

Bol to teda stredovek, ktorý bol takým najšpinavším obdobím, alebo to už naozaj hraničí takmer s modernou dobou, že je to už naše maslo?

Rada na to upozorňujem aj v iných oblastiach života, že nesmieme na ten stredovek nazerať skrz takú tú prizmu 21. storočia. Pretože pravdou je, že oni nemali také hygienické štandardy, nemali možno ani také metódy a určite to, čo nemali, boli technológie. To sa týka aj napríklad starostlivosti osobnej hygieny. Ale to neznamená, že nerobili čo najviac preto, aby si udržali povedzme aj nejakú tú osobnú hygienu, tú čistotu okolo seba. A špinavosť tiež môže byť interpretovaná rôznymi spôsobmi. Závisí to od toho, na aké parametre sa pozeráme a ktoré zohľadňujeme. A ja by som určite povedala, že áno stredovek bol bezpochyby jedným z tých špinavších období, kedy dochádzalo k relatívne vyššej koncentrácii odpadu v tých mestských oblastiach, kedy nebol dostatok hygienických štandardov. Ale zároveň by som veľmi rada povedala, že keby som si mala vybrať, tak radšej by som žila povedzme v nejakom menšom meste v neskorom stredoveku v blízkosti rieky, než by som mala žiť v polovici 19. storočia nejakom veľkom meste, napríklad v Londýne, kde boli totálne neregulované továrne, kde bolo fakticky povolené vypúšťať odpad do riek. Tam si naozaj môžete predstaviť čokoľvek od konského hnoja až po ľudské fekálie a ešte taká drobnosť, že neexistovali práčky a čistá voda bola naozaj cenná komodita a bolo náročné ju zohnať. Čiže ja by som si v tomto vybrala radšej ten neskorý stredovek ako povedzme tú modernejšiu dobu do polovice 19. storočia.

Okrem toho sa v podcaste dozviete aj:

• Čo so sebou priniesla priemyselná revolúcia
• Ktoré mesto malo ako prvé smetné koše a čo sa do nich mohlo hádzať
• Kde bola zaznamenaná prvá cielená recyklácia
• Kedy si ľudstvo začalo uvedomovať obnoviteľné zdroje a ako reagovalo napríklad na vynález elektriny