Podľa prieskumu triedi až 97 % ľudí. Ale triedime naozaj všetko?
Triedený zber na Slovensku dlhodobo rastie a Slovenky a Slováci sa v triedení odpadu každoročne zlepšujú. Potvrdzuje to aj aktuálny prieskum OZV ENVI - PAK, v ktorom takmer všetci ľudia (97 %) deklarujú, že odpad triedia, pričom štyri pätiny (80 %) triedia odpad vždy a 17 % iba niekedy. Odpad triedia hlavne vysokoškolsky vzdelaní ľudia a ľudia žijúci v rodinných domoch.
Ľudia triedia hlavne plasty, zároveň ich je najviac
Podobne ako v roku 2022 aj tento rok sú plasty najčastejším odpadom v domácnostiach. Až tretina ľudí (32 %) priznáva, že práve plastového odpadu majú doma najviac. Ľudia triedia hlavne plasty – vždy ho vytriedi až 81 %. Nasleduje sklo, ktoré vždy vytriedi 75 % opýtaných a papier 73 %. V porovnaní s rokom 2022 sa triedenie vo všetkých týchto materiáloch mierne zlepšilo. A pri všetkých zároveň platí, že s vyšším vekom a vyšším vzdelaním rastie aj miera triedenia.
Naopak, v triedení kuchynského bioodpadu a textilu majú Slováci ešte rezervy. Hoci od roku 2021 máme povinnosť triediť kuchynský bioodpad, len o niečo viac ako polovica ľudí (55 %) deklaruje, že ho triedi a 10 % ho netriedi vôbec. Triedenie textilu zatiaľ nie je povinné, no začiatkom budúceho roka sa to zmení. Už dnes ho však triedia dve pätiny (42 %) ľudí. S najväčšou pravdepodobnosťou vhadzujú staré šatstvo do zberných kontajnerov na to určených, ktoré zabezpečujú súkromné spoločnosti.
Rôzne obaly, rôzne úrovne triedenia
Aj keď 81 % ľudí deklaruje, že plasty vždy vytriedia, neznamená to, že triedia všetky druhy plastových odpadov rovnako.
„Na prvý pohľad to síce vyzerá tak, že odpad triedime dobre, no podrobnejšia analýza ukazuje rozdiely medzi jednotlivými druhmi odpadov z obalov. Niektoré triedime lepšie, iné horšie. Aj tu sme však zaznamenali výrazný posun a odpad na Slovensku triedime dôkladnejšie, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.
Napríklad z plastového odpadu triedi najviac ľudí fľaše zo sirupov, octov a olejov (85 %) a odpady z čistiacich prostriedkov, pracích práškov a aviváže (79 %). Triedenie sa zlepšilo pri väčšine druhov plastového odpadu, a to o viac ako 10 percentuálnych bodov. Naopak, mierne pokleslo triedenie mikroténových vreciek a igelitových tašiek, čo môže byť signálom toho, že ľudia ich začínajú menej používať. Najmenej ľudí triedi obaly od jedla pre zvieratá a plastové hračky, ale to je spôsobené tým, že nie všetci máme domáce zvieratá alebo deti. Stále nás ale vedia potrápiť obaly od sladkostí a slaných pochutín a plastové obaly od liekov či blistre. Vytriedi ich o niečo viac ako polovica ľudí (56 %), ktorí triedia plasty.
Podobná situácia je aj pri skle, papieri a kovoch. Pri papieri menej triedime zošity, pri kovoch alobal, ale aj kovové/hliníkové obaly od jedla pre zvieratá a pri skle je to tabuľové sklo z okien a dverí a sklenené nádobky od kozmetiky. „Práve v tých problematických obaloch vidíme priestor na zlepšenie. Aj preto ľudí neustále vzdelávame, či už pomocou videí, infografík alebo fotografií konkrétnych produktov, ako tieto obaly správne triediť,“ hovorí Katarína Kretter.
Nedostatočný návyk a nedôvera v systém
Hoci väčšina ľudí odpad triedi, stále tu existuje malá časť ľudí, ktorá odpad netriedi. Prečo podľa Slovákov a Sloveniek niektorí ľudia stále netriedia odpad? Chýba im návyk (56 %) a nedôverujú tomu, že triedenie má zmysel (53 %). „Tieto výsledky ukazujú, aké dôležité je naďalej vzdelávať ľudí o význame triedenia a odbúravať mýty, ktoré ľudí zbytočne pri triedení demotivujú,“ doplnila Kretter.
Metodológia prieskumu
Online prieskum bol realizovaný v máji 2024 na vzorke 1000 respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18+ z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát realizovala prieskumná agentúra MNForce.