PPWR vs. Green Claims: Právna prednosť alebo administratívna smršť?
Značky a výrobcovia, ktorí komunikujú ekologické vlastnosti svojich obalov, budú čeliť prísnejším pravidlám. Nariadenie o obaloch a odpade z obalov (PPWR) spolu s pripravovanou smernicou o environmentálnych tvrdeniach (tzv. Green Claims Directive) nastavujú nové štandardy pre transparentnosť, zodpovednosť a dôveryhodnosť. Ako sa tieto dva predpisy dopĺňajú? A prečo je dôležité, aby malo PPWR ako špecifická legislatíva prednosť pred všeobecnými pravidlami?
Nariadenie o obaloch a odpade z obalov (PPWR) zavádza v článku 14 jasné pravidlá pre uvádzanie tvrdení týkajúcich sa životného prostredia. Cieľom je zabrániť zavádzajúcim alebo nepravdivým vyjadreniam, ktoré by mohli skresliť informácie o ekologických vlastnostiach obalu. Tvrdenia ako „ekologický“, „recyklovateľný“ alebo „šetrný k prírode“ môžu byť použité len vtedy, ak sú podložené dôkazmi a obal spĺňa prísnejšie kritériá prevyšujúce príslušné minimálne požiadavky nariadenia a súčasne je v súlade s kritériami, metodikami a pravidlami výpočtu stanovených v nariadení. Súlad s požiadavkami sa preukazuje v technickej dokumentácii týkajúcej sa obalu uvedenej v prílohe VII nariadenia.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že prebieha príprava smernice o zdôvodňovaní a oznamovaní explicitných environmentálnych tvrdení (tzv. Green Claims Directive), ktorá má vytvoriť všeobecný rámec pre všetky environmentálne tvrdenia v celej EÚ a je koncipovaná ako horizontálny a prierezový nástroj na zabezpečenie základného súboru pravidiel pre environmentálne tvrdenia a označenia v rôznych sektoroch a skupinách výrobkov. Táto smernica počíta s predbežným overovaním tvrdení nezávislými akreditovanými orgánmi.
V tejto súvislosti vzniká otázka: ako sa tieto dva predpisy navzájom dopĺňajú alebo prekrývajú? Kľúčovým bodom diskusií je, aby PPWR ako špecifický predpis pre obaly mal prednosť pred všeobecnými pravidlami smernice. Tým by sa predišlo duplicitám, právnej neistote a zbytočnému administratívnemu zaťaženiu pre spoločnosti, ktoré už plnia požiadavky podľa PPWR.
Osobité sektorové pravidlá, ako PPWR, sa môžu odchyľovať od všeobecného prístupu zvoleného v návrhu smernice, najmä ak to vyžadujú ciele alebo špecifiká daného sektora. Ak to dáva zmysel – napríklad kvôli cieľom v oblasti znižovania odpadu alebo iným osobitostiam sektora.
Jadrom návrhu smernice, ktorý je stále predmetom diskusie, je plán Komisie EÚ zaviesť mechanizmus „ex ante overovania“, ktorý bude vyžadovať, aby environmentálne tvrdenia a systémy označovania overoval oficiálne akreditovaný nezávislý orgán. Navyše, keďže ide o smernicu, rámec bude musieť byť transponovaný do vnútroštátnych právnych predpisov všetkých 27 členských štátov, čo zvyšuje riziko fragmentácie a rozdielov v jeho vykonávaní.
Z toho dôvodu je na mieste požiadavka, že nariadenie PPWR bude uznané ako lex specialis, Tým by sa zaručilo, že v prípade konfliktu budú mať prednosť požiadavky PPWR týkajúce sa tvrdení, ktoré sú objasnené v spomínanom článku 14 nariadenia, pred povinnosťami budúcej smernice. Je to nevyhnutné na zabezpečenie právnej istoty hospodárskych subjektov, čo v konečnom dôsledku prispeje k dosiahnutiu cieľa jasnej a transparentnej komunikácie so spotrebiteľmi. Rokovania, ktoré v súčasnosti prebiehajú pod poľským predsedníctvom, by sa mali uzavrieť pred odovzdaním štafety Dánsku, ktoré prevezme predsedníctvo Rady v júli.