Travel bloger Milan Bez Mapy: Letisko je obraz krajiny

Podľa Medzinárodného združenia leteckých dopravcov vyprodukuje priemerný cestujúci približne 1,4 kilogramu odpadu za jeden let. S akým odpadom sa na palube lietadiel počas svojich ciest stretávaš?

Keď som si o tom čítal viac, tak mi našlo informáciu, že za rok 2017 bolo vyprodukovaných 5,7 milióna ton odpadu z leteckej prepravy, presne z toho cateringu a obsluhy lietadla počas letu, čo je obrovské číslo. Ja som bol prekvapený. Lebo ja sa počas tých letov, priznávam nikdy nejak veľmi nerozmýšľam nad tým, že ako to je s odpadom, ako to je s nejakou recykláciou... Ale pamätám si, že keď som začal lietať tak intenzívnejšie okolo roku 2013, tak prvé, čo ma také zarazilo, bolo, že v rámci tých cateringových podnosov, ktoré dostávaš, tak je tam vždy aj nejaký nápoj. A veľakrát som videl také malinké tégliky s vodou, že 100 mililitrov zabalených v plaste. Okrem toho, ešte letuška chodí extra s tým vozíkom, kde rozdáva nápoje. Takže toto ma vždy tak veľmi prekvapilo, že načo to je dobré. Ale áno, stretávam sa najviac s plastami počas cestovania v ekonomickej triede. Keď som niekedy cestoval v biznis triede, tak tam je to úplne iné. Tam sa tam používajú kovové príbory, skutočné taniere, čiže tam ten odpad z toho, čo sa dostane tomu cestujúcemu na tej tácke, je minimálny v porovnaní s tou economy triedou, kde je takmer všetko single just plastic.

Asi je rozdiel, keď porovnávame lety na dlhšie vzdialenosti, potom tie krátke, možno lacnejšie letecké spoločnosti. Ty si absolvoval aj obrovské množstvo tých dlhých ciest, niekoľkohodinových zaoceánskych letov. Ale jasné, že lietaš aj na kratšie vzdialenosti. Všimol si si nejaké rozdiely práve v týchto letoch?

Ja som si myslel, že existuje nejaký zákon, že keď je nejaký let dlhší ako určitý počet hodín, tak musí letecká spoločnosť ponúkať jedlo. Zistil som, že toto nie je pravda. Ten rozdiel medzi tými dlhými a krátkymi letmi je v tom, že takmer všetky letecké spoločnosti ponúkajú na palube jedlo aj na tých krátkych letoch. A keďže to nie je na základe nejakého nariadenia, je to skôr na základe extra služby, ktorú letecká spoločnosť chce ponúknuť cestujúcemu. V prípade nízko nákladových leteckých spoločností je to aj extra príjem, lebo tam si to jedlo kupuješ, ale v zásade nie je tam nijaký nejaký veľký rozdiel. Možno je rozdiel v tom, že toho odpadu je asi na tých krátkych letoch logicky menej, lebo na tých dlhých letoch máš väčšinou dva chody, nejaké raňajky, večeru a medzi to ešte možno nejaký snack. A na tých krátkych letoch tá letuška prejde s vozíkom a je na nás či si jedlo kúpime, či nie a nie všetci si kúpia. Takže myslím si, že na tých krátkych letoch je logicky toho odpadu vyprodukovaného menej, ale stále tam to jedlo je. Stále tam je zmrazené, stále ho treba rozmraziť. Nikdy som nepracoval ako letuška alebo steward, takže sa priznám, že neviem, čo sa deje s tým jedlom, ktoré sa nepredá. V rámci môjho pátrania som tiež zistil, že v roku 2021 letecká spoločnosť Swiss začala testovať model, že začala predávať na konci letu jedlo, ktoré sa počas letu nepredalo za nižšie ceny, aby ho nemuseli vyhadzovať. Ale neviem, ako tento test dopadol, ale robili ho. Takže je dobré vedieť, že letecké spoločnosti si toto uvedomujú, riešia to, ale do akej miery to prechádza do praxe, to neviem.

Všimol si si rozdiel možno aj medzi takými leteckými spoločnosťami? Niektoré to majú vyriešené inak ako iné?

Všimol som si hlavne rozdiely v kvalite jedla, ale čo sa týka množstva odpadu, tak hovorím väčšinou to cestovanie v tej ekonomickej triede je spojené vždy s plastovým tanierom, ktorý je pokrytý nejakou fóliou, k tomu plastový príbor, prípadne teraz je moderný ten drevený príbor, ktorý nemám rád, lebo chutí zle. Ale v rámci tej ekonomickej triedy sa to nelíši. Z môjho pohľadu.

Z odpadu, ktorý na palube lietadla vznikne, tvorí až 20 % nedotknuté jedlo a nápoje. A keďže tieto potraviny prirodzene podliehajú prísnym bezpečnostným a hygienickým normám, tak aj takéto jedlo, o ktorom si ty už hovoril, že sa musí dajme tomu rozmraziť, tak tvorí po pristátí odpad. Dnes už sú rôzne inovatívne možnosti, ty si spomínal ten pekný príklad ponúkania nespotrebovaného jedla tesne pred pristátím. Možno práve preto, aby aj trochu ešte na tom tá letecká spoločnosť zarobila, aby nezostávalo toho odpadu až toľko, tak jednoducho hľadajú možnosti, ako tieto veci využiť, ako využiť to jedlo alebo tie veci, čo sa predávajú do posledných možných možností.

A dnes sa využívajú veľmi často ešte stále plastové riady a jednorazové plasty. V niektorých leteckých spoločnostiach si vravel, že už si sa stretol s tými drevenými príbormi. Je nejaká spoločnosť, ktorá ťa prekvapila nejakým riadom?

Bol som prekvapený, keď som letel s Turkish Airlines, že som mal kovový príbor v ekonomickej triede. Ale v zásade v tomto sa tie letecké spoločnosti veľmi nelíšia. Ja možno osobne trochu nemám rád, keď sa až tak príliš démonizujú plasty, lebo predsa len plast je lacný na výrobu a má to v tom lietadle aj svoje opodstatnenie, lebo keď je tam 300 pasažierov a máš k tomu zobrať 400 setov kovového príboru, tak predsa to spraví na tej váhe lietadla niečo. V porovnaní s plastom je to iné. A cieľom každej leteckej spoločnosti je byť, profitovať a zarábať. Takže ja nemám rád, keď sa tie plasty démonizujú. Ja som skôr za to, aby sa správne recyklovali. Ale zasa je pravda, že keď sa bavíme o týchto jednorazových plastových lyžičkách jednorazových plastových príborov, tak to je iná kategória. A asi by bolo divné, kebyže tu ponúkajú jednorazový tanier viacerým pasažierom po umytí. Čo som si napríklad všimol teraz naposledy, keď som letel do Miami s Lufthansa. Čo sa týka kelímkov, tak neboli také klasické plastové, ale boli papierové. Ja si osobne myslím, že ten posun v tomto za tých mojich 12 rokov intenzívneho lietania je strašne malý.

V podcaste sa ešte okrem toho dozviete:

- Aké inovácie využívajú letecké spoločnosti, aby eliminovali množstvo odpadu

- Ako a prečo vznikla séria Milan búra mýty

- Ako je to napríklad s odpadom z toaliet

- Prečo Japonci nemajú bežne na každom rohu koše na odpad