Nie je to len o produkte. Rozhoduje aj obal

Spotrebiteľ potrebuje jednoduché riešenia

Po spotrebovaní produktu často prichádza otázka, ako správne naložiť s jeho obalom. Niekedy presne vieme, do ktorého koša ho vyhodiť, inokedy váhame. Práve v týchto situáciách zohráva dôležitú úlohu jednoduchosť obalu, ktorá znamená, že obal má jednoduchý vzhľad a je vyrobený z čo najmenšieho počtu materiálov.

„Spotrebiteľ v prvom rade nekupuje obal, ale produkt. Od obalu očakáva, že bude mať hlavne ochrannú a informatívnu funkciu. Z pohľadu životného prostredia je však dôležité aj to, čo sa s obalom stane po jeho použití,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.

Takmer polovica ľudí by si priplatila za ekologickejšie obaly

Aj dáta ukazujú, že obaly zohrávajú pri nákupe dôležitú úlohu. Podľa prieskumu OZV ENVI - PAK si takmer tretina (29 %) ľudí pri nákupoch všíma, či je obal recyklovateľný a takmer polovica (47 %) by bola ochotná priplatiť si za ekologickejšie balenie. Štyri pätiny (80 %) ľudí zároveň jasne hovoria, že preferujú menej obalového materiálu a dve tretiny (68 %) hľadajú na obaloch praktické informácie, ako obal správne vytriediť.

„Ľudia vo všeobecnosti nechcú triediť zle. Problém je v tom, že pri mnohých obaloch si nie sú istí, kam presne patria. Ak váhajú, často zvolia najjednoduchšie riešenie a obal skončí v zmesovom odpade. Aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o jednoduchších riešeniach, monomateriáloch a obaloch, ktoré sú navrhnuté a označené tak, aby sa dali bez problémov vytriediť. Pretože len vytriedený obal sa môže skutočne zrecyklovať,“ povedala Kretter. 

Dizajn, ktorý spotrebiteľa nenápadne usmerní

Veľkú úlohu zohráva dizajn obalu. Nie ako estetický doplnok, ale ako praktický nástroj, ktorý spotrebiteľa vedie. Práve cez obal sa značka prihovára spotrebiteľovi ešte skôr, než si produkt kúpi.

„Dizajn obalu má obrovský vplyv na to, ako produkt vnímame. Nejde len o vizuálnu stránku, ale o celkový balans medzi funkčnosťou, estetikou a ekologickým dopadom. V praxi sa často ukazuje, že najudržateľnejšie riešenia sú tie najjednoduchšie – menej materiálu, menej kombinácií a jasná logika,“ priblížil dizajnér a pedagóg Vysokej školy výtvarných umení Ondrej Gavalda.

Práve v hľadaní tohto balansu sa podľa neho dnes rozhoduje o tom, či obal obstojí nielen v regáli, ale aj v reálnom používaní. Dizajnér musí zohľadniť množstvo detailov, ktoré bežný zákazník na prvý pohľad nevníma, no výrazne ovplyvňujú funkčnosť obalu.

„Pri navrhovaní obalu sa dnes robí množstvo rozhodnutí, a to od výberu materiálu, jeho farebnosti a štruktúry, cez výber písiem, grafických prvkov a ich formy potlače až po ďalšie technologické zušľachťujúce spracovania. Každý takýto krok má vplyv na to, či bude obal funkčný, vizuálne príťažlivý a zároveň recyklovateľný. Práve v týchto detailoch sa rozhoduje o tom, ako bude obal fungovať v praxi,“ dodal Gavalda.

Keď udržateľnosť funguje aj vo veľkom biznise

Zmeny v prístupe k obalom sa netýkajú len malých značiek či experimentálnych projektov. Čoraz viac ich vidno aj u veľkých výrobcov, ktorí hľadajú riešenia použiteľné v praxi a vo veľkých objemoch. Príkladom je spoločnosť Mattoni 1873, ktorá pred niekoľkými rokmi zjednotila dizajn svojich nápojových fliaš a prešla na jednotnú farebnú schému.

„Rozhodnutie zjednotiť obaly nebolo len dizajnovou zmenou. Išlo o praktický krok, ktorým sme zjednodušili recykláciu a znížili environmentálnu záťaž. Pre nás je dôležité, aby udržateľnosť nebola len deklarovaná hodnota, ale niečo, čo zákazník vidí a zažíva pri každom nákupe,“ vysvetlil Karol Ponesz, Country Manager Mattoni 1873 a dodáva. „Ľudia dnes očakávajú, že značky budú konať zodpovedne a konzistentne. Udržateľný obal sa tak postupne stáva štandardom.“

Budúcnosť obalov = menej odpadu, viac premyslených riešení

Do zmien v obalovom priemysle vstupuje aj sprísňujúca sa európska legislatíva, ktorá nastavuje jasnejšie pravidlá pre recyklovateľnosť a používanie materiálov. Jej cieľom je znížiť množstvo odpadu a zabezpečiť, aby sa obaly dali reálne a efektívne zhodnotiť. „Medzi najzásadnejšie zmeny patrí povinnosť navrhovať obaly tak, aby boli recyklovateľné, využívať vyšší podiel recyklovaných materiálov a minimalizovať objem obalov. Od roku 2030 budú musieť byť obaly čo najmenšie a najľahšie, pričom praktiky ako falošné dná, nadbytočný prázdny priestor či zbytočné obalové vrstvy už nebudú prípustné. Pri prepravných obaloch bude môcť prázdny priestor tvoriť maximálne polovicu objemu,” doplnila Katarína Kretter.

Legislatíva tiež počíta so zvyšovaním podielu recyklátu v plastových obaloch. Do roku 2040 budú musieť plastové obaly obsahovať minimálny podiel recyklovaného materiálu, ktorý sa pri niektorých typoch obalov pohybuje až na úrovni 65 %. Vybrané druhy obalov, ako sú čajové vrecúška či etikety na ovocí a zelenine, budú musieť byť v najbližších rokoch kompostovateľné.

Hoci nové pravidlá prinášajú firmám nové povinnosti, zároveň ich motivujú k inováciám, využívaniu nových materiálov a k užšej spolupráci medzi výrobcami, dizajnérmi a dodávateľmi obalových riešení. Obal sa čoraz viac stáva premyslenou súčasťou produktu aj značky. Pre firmy, ktoré dokážu pochopiť meniace sa správanie spotrebiteľov a reagovať naň včas, tak predstavuje obal nielen výzvu, ale aj skrytú príležitosť, ako sa odlíšiť a budovať dlhodobý vzťah so zákazníkmi.

Metodológia prieskumu

Online prieskum bol realizovaný v máji 2025 na vzorke 1000 respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18+ z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát realizovala prieskumná agentúra MNForce.