Obalové nariadenie – Výzva, ktorú je možné premeniť na príležitosť

Zmena pohľadu na odpad ide ruka v ruke s novými výzvami v odpadovom hospodárstve. Zhodli sa na tom účastníci panelovej diskusie na tému „Ako najlepšie naložiť s odpadom“ počas druhého ročníka biznisového festivalu Forbes Business Fest v Bratislave. OZV ENVI - PAK zastupovala generálna riaditeľka Hana Nováková, ktorá sa tejto téme venovala spolu s Michaelou Lehotskou, manažérkou spoločenskej zodpovednosti a externých vzťahov obchodného reťazca Tesco.

Príležitosť na optimalizáciu či inovácie

Zvyčajne firmy vnímajú odpad ako niečo, čo ich zaťažuje – fyzicky, procesne aj finančne. Ale novým trendom je, že pribúdajú aj firmy, ktoré odpad začínajú vnímať inak – ako príležitosť a priestor na optimalizáciu, inovácie, ale aj nové obchodné príležitosti. Keď systém funguje, odpad sa naozaj mení na zdroj. A firmy, ktoré sa naň takto pozerajú, získavajú náskok. „Odpad skutočne môže byť skrytý poklad a potvrdzujú to aj výsledky nášho aktuálneho prieskumu, kde takmer polovica (49 %) považuje odpad za surovinu, ktorá sa dá ešte využiť,“ vysvetlila Hana Nováková s tým, že odpad je okrem iného aj zrkadlom firemnej efektivity – ukazuje, kde sú medzery, čo sa dá zjednodušiť, aké zloženie obalov je treba prehodnotiť, kde sa dajú usporiť materiály aj financie. „Keď sa firma začne viac zaujímať odpad, ktorý u nej vzniká, tak zistí, že tam ležia nielen environmentálne rezervy, ale aj obchodné príležitosti – či už ide o dizajn obalov, nastavenie logistiky alebo spoluprácu s partnermi v reťazci. Aj my v OZV ENVI - PAK sme preto nápomocní našim klientom pri nakladaní s odpadom, ktorý vznikne v rámci ich prevádzok či závodov. Pomáhame firmám nastaviť systém triedenia a obchodujeme s druhotnou surovinou, čo môže spoločnostiam priniesť aj financie,“ dodala.

Z dobrovoľnej „nadstavby“ sa stáva povinnosť

Za posledné roky sa toho v oblasti obalov zmenilo naozaj veľa. Kým kedysi bol tzv. ekodizajn niečo ako „dobrovoľná nadstavba“ a robili ho najmä značky, ktoré sa chceli ukázať ako ekologické – dnes sa z toho stáva povinnosť. Už to nie je len o dobrom pocite, ale o konkrétnych pravidlách, ktoré musia firmy dodržiavať. Je to reálny nástroj, ako znížiť množstvo odpadu, zlepšiť triedenie a zvýšiť recykláciu obalov. Navyše tlak často prichádza aj od samotných zákazníkov, ktorí začínajú vyžadovať udržateľné balenie. „Takmer 46 % obyvateľov tvrdí, že by si kúpili drahší výrobok, ale zabalený v ekologickom/recyklovateľnom obale. Samozrejme, cenový rozdiel nesmie byť privysoký, cena je stále dôležitá pre 80 % opýtaných. V súčasnosti si čoraz viac výrobcov zároveň uvedomuje, že v rámci novej európskej legislatívy to ani inak nepôjde a kto bude používať nerecyklovateľné obaly, ten ich jednoducho od roku 2030 nebude môcť uvádzať na trh,“ vysvetlila Nováková.

Zjednodušenie ako prostriedok k zníženiu

Množstvo odpadu vedia výrobcovia eliminovať ešte predtým, než vôbec vznikne – a práve to je najefektívnejší prístup. Stáva sa pomaly trendom, že už pri navrhovaní obalov myslia na to, ako znižovať množstvá odpadov. Michaela Lehotská tiež pripomenula, že Tesco sa snaží svojich zákazníkov vzdelávať a zároveň pre nich zjednodušovať orientáciu pri triedení. „Konečný krok je ale na strane zákazníka, ktorý by mal odpad správne vytriediť,“ vysvetlila. Nové nariadenie o obaloch a odpade z obalov podľa Novákovej postupne zavedie aj zjednodušovane obalov v zmysle používania jedného druhu materiálov, zmenšovanie objemu obalov či odstránenie vrstiev, ktoré sťažujú recykláciu, alebo aj povinný podiel recyklátu v plastových výrobkoch. „Počíta sa aj so zavedením jednotného označovania obalov, ktoré taktiež pomôže spotrebiteľom lepšie triediť,“ doplnila Nováková.

Dáta a systém sú základom

Odborníčky sa zhodli v tom, že základom je systémový prístup, ktorý je podložený dátami. Ak chce firma zmeniť prístup k odpadu, je potrebné začať dátami. „Zistite, koľko odpadu naozaj tvoríte, akého druhu a kde presne vzniká. Keď viete, čo vyhadzujete, viete to aj zmeniť,“ dodala Hana Nováková. Dôkazom spomínaného je v tomto prípade aj Tesco. „Potravinový odpad sme znížili o 70 %, odkedy sme to začali merať,“ priblížila Lehotská s tým, že do riešenia zapojili rôzne postupy, vrátane darovania nepredaných potravín.