Analýza litteringu 2026: Cigaretový odpad hrá prím, za ním nasledujú iné plasty a papier
V OZV ENVI - PAK od roku 2020 pravidelne analyzujeme a vyhodnocujeme zloženie voľne pohodeného odpadu na Slovensku. Najnovšia analýza, uskutočnená v priebehu leta 2026 v 28 lokalitách naprieč Slovenskom, potvrdila trend posledných rokov – dominanciu cigaretového odpadu, ktorý tvorí až 58 % všetkých vyzbieraných kusov. S výrazným odstupom nasledujú iné plasty na druhom mieste (16,3 %) a papier na treťom mieste (7,9 %). Analýza zároveň zaznamenala mierny nárast v kategórii zálohovaných PET fliaš a nápojových plechoviek, ktoré sa posledné roky vo voľne pohodenom odpade nachádzali minimálne, ak vôbec.
Analýzu voľne pohodeného odpadu sa uskutočnila v lete v 28 lokalitách naprieč Slovenskom, pričom väčšina z nich bola totožná s predchádzajúcimi rokmi. Analýza sa zameriava na počet jednotlivých kusov odpadu, pričom vyzbieraný odpad je následne rozdelený do 12 kategórií, medzi ktoré patria napríklad cigaretový odpad, rôzne druhy plastov, papier, sklo či kovové obaly.
„Voľne pohodený odpad analyzujeme pravidelne od roku 2020. Zaujíma nás nielen to, čo ľudia najčastejšie odhadzujú, ale aj to, ako sa zloženie litteringu v čase mení. Aj preto sa do väčšiny lokalít pri analýze opakovane vraciame. Sledujeme pritom rôzne typy prostredia – od miest a obcí až po rekreačné lokality či miesta v prírode,“ približuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI - PAK.
Viac ako polovicu tvorili cigaretové ohorky
Po vyzbieraní bol odpad rozdelený do 12 skupín a následne vytriedený do príslušných vriec a kontajnerov. Najviac, čo sa počtu týka, bolo cigaretových ohorkov a rôznych druhov plastu (obalov od sladkostí, pochutín, granúl, vrchnákov z fliaš, fólií a podobne), tretí skončil papier. Najmenej bolo VKM nápojových kartónov a iného skla (napríklad úlomky z tabuľového skla).
Graf 1: Celkové zloženie voľne pohodeného odpadu na Slovensku v roku 2026
Dominancia cigaretových ohorkov pretrváva už pár rokov
Už predchádzajúce analýzy litteringu ukázali, že cigaretové ohorky patria v sledovaných lokalitách dlhodobo k najpočetnejšej kategórii voľne pohodeného odpadu. Potvrdila to aj tohtoročná analýza – ohorky tvorili 58 % všetkých zaznamenaných kusov, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o takmer 8 percentuálnych bodov. S výrazným odstupom nasledovali iné plasty (16,3 %), najmä obaly z pochutín, a papier (7,9 %). Podiel iných plastov pritom medziročne klesol z 19,8 % na spomínaných 16,3 %.
Od zavedenia zálohového systému v roku 2022 výrazne ubudlo medzi voľne pohodeným odpadom nápojových PET fliaš a plechoviek. V tohtoročnej analýze sa však podiel PET fliaš po pravidelných predchádzajúcich poklesoch mierne zvýšil – z 1,3 % v roku 2025 na 2,2 %. Či ide o jednorazový výkyv alebo zmenu doterajšieho vývoja, ukážu až výsledky ďalších analýz.
Graf 2: Vývoj zloženia litteringu na Slovensku (2024 – 2026)
Rozdiely naprieč Slovenskom
Z výsledkov analýzy taktiež vyplynulo, že na západnom Slovensku vrátane Bratislavy sa v najväčšej miere nachádza cigaretový odpad (60,6 %). Druhá priečka patrí iným plastom mimo nápojových PET fliaš (13,4 %), nasleduje papier (7,8 %) a hygienické potreby (3,7 %), kde boli zaradené napríklad servítky, vlhčené utierky a podobne.
V strede Slovenska bolo zloženie odpadu trochu odlišné. Prím tu hral taktiež cigaretový odpad (53,4 %) a iné plasty (16,5 %). Na treťom mieste bol papier (9,2 %) a na štvrtom iné kovy (5,3 %). Zaujímavosťou je, že v tejto časti Slovenska sa počas analýzy nenašli voľne pohodené VKM nápojové kartóny (0,0 %). Naopak, našlo sa tu najviac hygienických potrieb (4,9 %) spomedzi skúmaných lokalít, iného odpadu (3,9 %) a sklenených nápojových obalov (2,9 %).
Na východe obsadil prvú priečku taktiež cigaretový odpad (48,5 %) a hneď za ním skončili iné plasty (28,1 %), ktorých bolo spomedzi skúmaných lokalít najviac práve tu. Tretí v poradí bol papier (8,1 %) a za ním skončili iné kovy (5,3 %). V rámci porovnania s ostatnými lokalitami sa tu našlo najviac iného skla (2,0 %) a najmenej hygienických potrieb (1,1 %). Zaujímavosťou je, že sa v skúmaných oblastiach v tejto lokalite nenašli žiadne PET nápojové obaly.
Graf 3: Regionálne porovnanie zloženia litteringu v roku 2026
Ochota odhodiť rôzne veci
Dlhodobé analýzy OZV ENVI - PAK ukazujú, že zloženie voľne pohodeného odpadu sa v čase mení a líši sa aj podľa charakteru lokality, napríklad medzi trvalo obývanými a rekreačnými oblasťami. V roku 2020 patrili medzi najpočetnejšie kategórie iné plasty, PET nápojové obaly a nápojové plechovky. Po zavedení zálohovania v roku 2022 zastúpenie PET fliaš a plechoviek postupne klesalo. V sledovaných lokalitách sa naďalej objavujú aj časti textilu či stavebný odpad.
„Samozrejme, môžeme povedať, že aj littering sa odzrkadľuje na spotrebiteľskom správaní a akýchsi trendoch. Tento rok sme na viacerých miestach zaznamenali napríklad obaly z proteínových nápojov, naopak v oveľa menšej miere sa tam nachádzali veľké kusy odpadu, ako sú napríklad pneumatiky. Zároveň však nevieme s určitosťou povedať, že niekto miesta pred nami nečistil a vyzbieral tam väčšie kusy odpadu, ale cigaretové ohorky jednoducho prehliadol, alebo im len nepripisoval význam, kvôli ich veľkosti,“ priblížia Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK.
Samotné čistenie nie je trvalým riešením, dôležitá je prevencia
OZV ENVI - PAK sa problematike litteringu venuje aj nad rámec svojich zákonných povinností. Už v roku 2019 organizovala na Slovensku ploggingové podujatia, neskôr spustila iniciatívu Vezmi si ma, ktorá dodnes pomáha čistiť slovenské mestá a obce. Na tieto aktivity nadviazal aj behaviorálny projekt, zameraný na zmenu správania ľudí.
„Zaujíma nás totiž správanie sa ľudí k odpadu a „ochota“ odhadzovať ho na zem namiesto toho, aby s ním naložili správne – vytriedili ho a vyhodili do koša. Výsledky analýz využívame pri organizovaní preventívnych aktivít a vzdelávacích kampaní,“ vysvetľuje Katarína Kretter.
Samotné čistenie lokalít však nie je trvalým riešením litteringu. Dôležité je predchádzať odhadzovaniu odpadu a zároveň myslieť aj na prípady, keď sa odpad dostáva do okolia neúmyselne, napríklad z nedostatočne zabezpečených kontajnerov.
V ktorých lokalitách sa zbieral odpad?
Počas tohtoročnej analýzy sa voľne pohodený odpad zbieral celkovo v 28 lokalitách. Medzi nimi boli viaceré miesta v Bratislave, v Pezinku, Slovenskom Grobe, Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, na Čiernej vode, v Bernolákove, Dunajskej Lužnej, Miloslavove, Ivanke pri Dunaji, Jarovciach, Veľkom Bieli, Plaveckom Podhradí, pri Kunovskej priehrade neďaleko Senice, pri vodnej nádrži v Bolerázi, v Trnave, Strážskom, Hornom Badíne, pri jazere v Hodruši-Hámroch, vo Vyšnom Skalníku, Plešivci, Sečovskej Polianke a Kvetnici.