Lucia Bírošová: Baktérie dokážu kolonizovať aj mikroplasty
Baktérie sú schopné medzi sebou komunikovať a odovzdávať si informácie. Niektoré sú pritom odolné voči antibiotikám a mnohí ľudia ich majú v sebe bez toho, aby o tom vôbec vedeli. Ako sa baktérie stávajú odolnými voči antibiotikám a aké riziká to prináša pre naše zdravie a životné prostredie? V rozhovore s profesorkou Luciou Bírošovou z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sme sa rozprávali o antibiotickej rezistencii, výskyte odolných baktérií v životnom prostredí aj o tom, či sa môžu dostať do našich zdrojov pitnej vody.
Jednou z tém rozhovoru bola aj antibiotická rezistencia, teda schopnosť baktérií odolávať účinkom antibiotík. Baktérie si totiž dokážu vytvárať obranné mechanizmy a genetické informácie súvisiace s rezistenciou prenášať aj medzi sebou. To môže viesť k situáciám, keď bežne používané antibiotiká prestávajú byť pri liečbe infekcií účinné.
Problém sa pritom netýka iba zdravotníctva. Rezistentné baktérie sa vyskytujú aj v životnom prostredí vrátane odpadových a povrchových vôd. Výskum sa preto zameriava aj na možnosti ich šírenia a potenciálne riziká pre zdroje pitnej vody.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj mikroplasty, na ktorých povrchu dokážu baktérie vytvárať spoločenstvá. Vedci skúmajú, či takéto prostredie môže podporovať aj šírenie génov antibiotickej rezistencie.
V rozhovore sa taktiež dozviete, že zdravie človeka a stav životného prostredia spolu úzko súvisia. Znečistenie vôd, prítomnosť mikroplastov aj šírenie odolných baktérií sú preto témami, ktorým je potrebné venovať pozornosť.
🎧 Ako vzniká antibiotická rezistencia, prečo sú odolné baktérie problémom a akú úlohu pri ich šírení môže zohrávať životné prostredie? To všetko si môžete vypočuť v najnovšej epizóde ENVI-cast s Luciou Bírošovou.