V priemere skonzumujeme 2,8 kg kávy na osobu. Viete kam s obalmi z nej?
Káva je neodmysliteľnou súčasťou bežných dní. Doprajeme si ju doma aj v práci. Je to druhá najžiadanejšia komodita na svete, hneď po rope. Káva sa jednoducho stala súčasťou našich spoločenských rituálov, bez ktorých si už nevieme predstaviť svoj deň. Priemerný Slovák skonzumuje 2,8 kg kávy ročne. Zďaleka sa ale nepribližuje svetovým rekordérom z Fínska, Nórska a Dánska, kde sa to pohybuje okolo 10 kg. Netreba však zabúdať na to, že aj pri pití kávy vzniká odpad, či už zo samotnej kávy, ale aj z obalov, do ktorých je káva balená. OZV ENVI - PAK pravidelne učí ľudí, ako triediť jednotlivé obaly, a teda obaly z kávy nevynímajúc.
Podľa posledných údajov zo Štatistického úradu sme na Slovensku v roku 2021 skonzumovali v priemere 2,8 kg kávy na osobu, čo je o 8 % viac ako v roku 2020. Čím je jasné, že spotreba kávy nerastie len vo svete, ale aj u nás. Denne pijú kávu tri štvrtiny Slovákov a Sloveniek, pričom viac ako polovica ľudí vypije za deň dve až tri šálky. Zaujímavosťou je, že len 10 % ľudí pije „čistú“ kávu bez akéhokoľvek pridania mlieka alebo cukru.
Nevytriedený odpad končí na skládke
OZV ENVI - PAK pripomína, že rovnako, ako pri ostatných potravinách, tak aj pri konzumácii kávy vzniká odpad – či už zo samotných zvyškov kávy alebo obalov, do ktorých je káva balená. „Ak sa tieto obaly nesprávne vytriedia, končia na skládkach, a tým prispievajú k znečisteniu životného prostredia,“ upozorňuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhoročne venuje vzdelávaniu v oblasti triedeného zberu. Zároveň dodáva, že vzhľadom na rastúcu spotrebu kávy na celom svete je dôležité, aby sme si uvedomili vplyv, ktorý má táto konzumácia na životné prostredie a aktívne prispeli k jeho ochrane. „Triedenie obalov od kávy je jednoduchým a účinným spôsobom, ako každý z nás môže prispieť k udržateľnej budúcnosti a ochrane našej planéty,“ vysvetľuje Kretter.
Najčastejšie je káva balená v kombinovaných materiáloch
Ako priblížila Katarína Kretter, pred vytriedením obalov od kávy je dôležité vedieť, z akých materiálov sú tieto obaly vyrobené. Obaly od kávy môžu byť rôzne – od plastu cez kov/hliník až po sklo alebo papier. Najčastejšie to však býva kombinácia viacerých materiálov. Aj pri týchto obaloch platí, že čo sa dá od seba oddeliť, treba oddeliť – napríklad viečko alebo nálepku. Vrchnák tiež treba vytriediť oddelene. „Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že je obal vyrobený len z jedného materiálu, pri obaloch od kávy je to veľakrát náročnejšie, pretože sú zložené z viacerých materiálov. Spotrebiteľom preto odporúčame, aby si pred vytriedením takýchto obalov pozorne pozreli recyklačné symboly, ktoré sú uvedené na obale, a pri triedení sa riadili primárne nimi,“ povedala Kretter. Odpad, ktorý vznikne z prípravy kávy, takzvaný grunt, patrí do zberu kuchynského odpadu, do kompostu alebo ho môžete využiť ako hnojivo.
Najväčší kávičkári žijú na severe Európy
Káva patrí medzi najobľúbenejšie nápoje na svete a denne vypije kávu celosvetovo až miliarda ľudí. Najväčším producentom kávy je Brazília so 40 % celosvetovej produkcie a na druhom mieste je Vietnam. Čo sa však týka spotreby kávy, tak tam musíme ísť za prvenstvom na sever Európy. Najviac kávy vypijú ľudia vo Fínsku, kde priemerná ročná spotreba je 12 kg na obyvateľa. Nasleduje Nórsko, Island, Dánsko, Holandsko a Švédsko.
Zaujímame sa nielen o pôvod, ale aj o balenie
Navyše, kým ešte pred pár rokmi boli našimi najobľúbenejšími kávami „turek“ či instantná káva, dnes je pre mnohých príprava kávy doslova koníčkom aj životným štýlom. „Ľudia sa začínajú zaujímať nielen o prípravu, chuť kávy a proces jej praženia, ale čoraz viac aj o to, či pochádza z férového obchodu a či pri nej nedochádza k porušovaniu ľudských práv. Nás osobne teší aj fakt, že si ľudia čoraz viac uvedomujú aj to, v akom obale si domov kávu prinesú a začínajú siahať po obaloch, ktoré sú recyklovateľné,“ povedala na záver Katarína Kretter.
Ako teda správne vytriediť obaly od kávy?
